Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   it Pronomi possessivi 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [sessantasette]

Pronomi possessivi 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
okuliare g----c-hi--i gli occhiali g-i o-c-i-l- ------------ gli occhiali 0
Zabudol si svoje okuliare. Lui h----me-ti--to i----- -cchi-li. Lui ha dimenticato i suoi occhiali. L-i h- d-m-n-i-a-o i s-o- o-c-i-l-. ----------------------------------- Lui ha dimenticato i suoi occhiali. 0
Kde len má svoje okuliare? M--dov- son- i-s-o- o-chi---? Ma dove sono i suoi occhiali? M- d-v- s-n- i s-o- o-c-i-l-? ----------------------------- Ma dove sono i suoi occhiali? 0
hodinky l-o--lo-io l’orologio l-o-o-o-i- ---------- l’orologio 0
Jeho hodinky sú pokazené. Il --o------gi--- r-t--. Il suo orologio è rotto. I- s-o o-o-o-i- è r-t-o- ------------------------ Il suo orologio è rotto. 0
Hodiny visia na stene. L-or--o-i- - -p-eso all--pa-e-e. L’orologio è appeso alla parete. L-o-o-o-i- è a-p-s- a-l- p-r-t-. -------------------------------- L’orologio è appeso alla parete. 0
pas il pa----o--o il passaporto i- p-s-a-o-t- ------------- il passaporto 0
Stratil svoj pas. L-i-ha -e-s-----s---pa---p-r-o. Lui ha perso il suo passaporto. L-i h- p-r-o i- s-o p-s-a-o-t-. ------------------------------- Lui ha perso il suo passaporto. 0
Kde len má svoj pas? Ma --v’è i--suo-pas---o---? Ma dov’è il suo passaporto? M- d-v-è i- s-o p-s-a-o-t-? --------------------------- Ma dov’è il suo passaporto? 0
oni – ich l--- ---- loro loro – il loro l-r- – i- l-r- -------------- loro – il loro 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. I bam--n- -o- rie-co-o-a ----ar- i--o-----n-t-r-. I bambini non riescono a trovare i loro genitori. I b-m-i-i n-n r-e-c-n- a t-o-a-e i l-r- g-n-t-r-. ------------------------------------------------- I bambini non riescono a trovare i loro genitori. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Ma-ecco-------v--g-n-! Ma eccoli che vengono! M- e-c-l- c-e v-n-o-o- ---------------------- Ma eccoli che vengono! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše L-i – il---o Lei – il Suo L-i – i- S-o ------------ Lei – il Suo 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Com’--stat---------v---g-o--si--or --ll--? Com’è stato il Suo viaggio, signor Müller? C-m-è s-a-o i- S-o v-a-g-o- s-g-o- M-l-e-? ------------------------------------------ Com’è stato il Suo viaggio, signor Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? D---- --a -o--ie- ----or Mü----? Dov’è Sua moglie, signor Müller? D-v-è S-a m-g-i-, s-g-o- M-l-e-? -------------------------------- Dov’è Sua moglie, signor Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše Le- – i---uo Lei – il Suo L-i – i- S-o ------------ Lei – il Suo 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? C--’è-sta-- -- S-o-vi----o- ---n--- Sc-m-d-? Com’è stato il Suo viaggio, signora Schmidt? C-m-è s-a-o i- S-o v-a-g-o- s-g-o-a S-h-i-t- -------------------------------------------- Com’è stato il Suo viaggio, signora Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? D---è Su----ri----si----a S--m--t? Dov’è Suo marito, signora Schmidt? D-v-è S-o m-r-t-, s-g-o-a S-h-i-t- ---------------------------------- Dov’è Suo marito, signora Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!