Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   bg Притежателни местоимения 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шейсет и седем]

67 [sheyset i sedem]

Притежателни местоимения 2

[Pritezhatelni mestoimeniya 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
okuliare О--ла Очила О-и-а ----- Очила 0
Oc-ila Ochila O-h-l- ------ Ochila
Zabudol si svoje okuliare. То-----рав--св-и-е----ла-/-----ата---. Той забрави своите очила / очилата си. Т-й з-б-а-и с-о-т- о-и-а / о-и-а-а с-. -------------------------------------- Той забрави своите очила / очилата си. 0
T-- z-b---- sv-i-e----i-a-/ --h-lata s-. Toy zabravi svoite ochila / ochilata si. T-y z-b-a-i s-o-t- o-h-l- / o-h-l-t- s-. ---------------------------------------- Toy zabravi svoite ochila / ochilata si.
Kde len má svoje okuliare? Къ-е-ли -- н---в-те очил--/-очилат- му? Къде ли са неговите очила / очилата му? К-д- л- с- н-г-в-т- о-и-а / о-и-а-а м-? --------------------------------------- Къде ли са неговите очила / очилата му? 0
K-d-----sa-nego-i-e o-hi-a-- o---la---m-? Kyde li sa negovite ochila / ochilata mu? K-d- l- s- n-g-v-t- o-h-l- / o-h-l-t- m-? ----------------------------------------- Kyde li sa negovite ochila / ochilata mu?
hodinky Ч---в--к Часовник Ч-с-в-и- -------- Часовник 0
C-as---ik Chasovnik C-a-o-n-k --------- Chasovnik
Jeho hodinky sú pokazené. Нег-в-я--ча-о---к - ч-с----къ--му - п--р-ден. Неговият часовник / часовникът му е повреден. Н-г-в-я- ч-с-в-и- / ч-с-в-и-ъ- м- е п-в-е-е-. --------------------------------------------- Неговият часовник / часовникът му е повреден. 0
Nego--ya---ha-o---k / ----o---k-t mu -e-p-vre-en. Negoviyat chasovnik / chasovnikyt mu ye povreden. N-g-v-y-t c-a-o-n-k / c-a-o-n-k-t m- y- p-v-e-e-. ------------------------------------------------- Negoviyat chasovnik / chasovnikyt mu ye povreden.
Hodiny visia na stene. Ч---вни-ът--ис--н--с--на--. Часовникът виси на стената. Ч-с-в-и-ъ- в-с- н- с-е-а-а- --------------------------- Часовникът виси на стената. 0
Cha--v-ikyt v--i--- -----ta. Chasovnikyt visi na stenata. C-a-o-n-k-t v-s- n- s-e-a-a- ---------------------------- Chasovnikyt visi na stenata.
pas П-с---т Паспорт П-с-о-т ------- Паспорт 0
P-sport Pasport P-s-o-t ------- Pasport
Stratil svoj pas. Той----уби--в-я--а-п----/-п-спор-- -и. Той загуби своя паспорт / паспорта си. Т-й з-г-б- с-о- п-с-о-т / п-с-о-т- с-. -------------------------------------- Той загуби своя паспорт / паспорта си. 0
T-y -agubi-svo-- p-sp--t - p-s-o-ta---. Toy zagubi svoya pasport / pasporta si. T-y z-g-b- s-o-a p-s-o-t / p-s-o-t- s-. --------------------------------------- Toy zagubi svoya pasport / pasporta si.
Kde len má svoj pas? Къд- ---е-н----и-т -а-п--- / пас-ор-----у? Къде ли е неговият паспорт / паспортът му? К-д- л- е н-г-в-я- п-с-о-т / п-с-о-т-т м-? ------------------------------------------ Къде ли е неговият паспорт / паспортът му? 0
Kyd---i--e ne----y-- --sp--t /-pa-port-- --? Kyde li ye negoviyat pasport / pasportyt mu? K-d- l- y- n-g-v-y-t p-s-o-t / p-s-o-t-t m-? -------------------------------------------- Kyde li ye negoviyat pasport / pasportyt mu?
oni – ich те –-------/-св-и - -и те – техен / свои / си т- – т-х-н / с-о- / с- ---------------------- те – техен / свои / си 0
te---t-khen /-sv-i - si te – tekhen / svoi / si t- – t-k-e- / s-o- / s- ----------------------- te – tekhen / svoi / si
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Д-ца---н--мог---да----ерят-сво--- ро---ели - род----ит- си. Децата не могат да намерят своите родители / родителите си. Д-ц-т- н- м-г-т д- н-м-р-т с-о-т- р-д-т-л- / р-д-т-л-т- с-. ----------------------------------------------------------- Децата не могат да намерят своите родители / родителите си. 0
D-tsa-- n----g-t da -a------ svoite -----e-- /--o-it-lite---. Detsata ne mogat da nameryat svoite roditeli / roditelite si. D-t-a-a n- m-g-t d- n-m-r-a- s-o-t- r-d-t-l- / r-d-t-l-t- s-. ------------------------------------------------------------- Detsata ne mogat da nameryat svoite roditeli / roditelite si.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Н- е--т-м--ехни---р-ди---и-- --дит-ли-е им--д--т! Но ей там техните родители / родителите им идват! Н- е- т-м т-х-и-е р-д-т-л- / р-д-т-л-т- и- и-в-т- ------------------------------------------------- Но ей там техните родители / родителите им идват! 0
N--yey --m --k--it---od--e-i - rod--e--t-----id--t! No yey tam tekhnite roditeli / roditelite im idvat! N- y-y t-m t-k-n-t- r-d-t-l- / r-d-t-l-t- i- i-v-t- --------------------------------------------------- No yey tam tekhnite roditeli / roditelite im idvat!
Vy – Váš, Vaša, Vaše В-- - Ваш---Ви Вие – Ваш / Ви В-е – В-ш / В- -------------- Вие – Ваш / Ви 0
V-e-–--a-h---Vi Vie – Vash / Vi V-e – V-s- / V- --------------- Vie – Vash / Vi
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? К-к б-ше --шето -ът-ва-е------ува-е-о Ви, -ос---ин ---е-? Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, господин Мюлер? К-к б-ш- В-ш-т- п-т-в-н- / п-т-в-н-т- В-, г-с-о-и- М-л-р- --------------------------------------------------------- Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, господин Мюлер? 0
Ka- -e-he ----eto -ytu---e---pytuv-ne-o Vi---o---di--Myul-r? Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospodin Myuler? K-k b-s-e V-s-e-o p-t-v-n- / p-t-v-n-t- V-, g-s-o-i- M-u-e-? ------------------------------------------------------------ Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospodin Myuler?
Kde je Vaša žena, pán Müller? К-д--е----ата же---- же-а --- гос--д-- -юл-р? Къде е Вашата жена / жена Ви, господин Мюлер? К-д- е В-ш-т- ж-н- / ж-н- В-, г-с-о-и- М-л-р- --------------------------------------------- Къде е Вашата жена / жена Ви, господин Мюлер? 0
K----y- Va---t- z---a-/ --e-a-Vi- -osp---n-Myul--? Kyde ye Vashata zhena / zhena Vi, gospodin Myuler? K-d- y- V-s-a-a z-e-a / z-e-a V-, g-s-o-i- M-u-e-? -------------------------------------------------- Kyde ye Vashata zhena / zhena Vi, gospodin Myuler?
Vy – Váš, Vaša, Vaše Вие --Ваш-/--и Вие – Ваш / Ви В-е – В-ш / В- -------------- Вие – Ваш / Ви 0
Vi- - ---- / Vi Vie – Vash / Vi V-e – V-s- / V- --------------- Vie – Vash / Vi
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? К----е-е Ва-ет- --т-в--- /-п-тув-нет--Ви, -о--о-- -мит? Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, госпожо Шмит? К-к б-ш- В-ш-т- п-т-в-н- / п-т-в-н-т- В-, г-с-о-о Ш-и-? ------------------------------------------------------- Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, госпожо Шмит? 0
K-----she-V-sh--- -yt--a-- /-pytuv-n-t- Vi,-go---z-- -h-it? Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospozho Shmit? K-k b-s-e V-s-e-o p-t-v-n- / p-t-v-n-t- V-, g-s-o-h- S-m-t- ----------------------------------------------------------- Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospozho Shmit?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Къд- ---а---т-м-ж----ъж-т-Ви, гос--ж--Шми-? Къде е Вашият мъж / мъжът Ви, госпожо Шмит? К-д- е В-ш-я- м-ж / м-ж-т В-, г-с-о-о Ш-и-? ------------------------------------------- Къде е Вашият мъж / мъжът Ви, госпожо Шмит? 0
K----ye-Vas-i-a- myzh /----h-- -i- g--p---- Shmit? Kyde ye Vashiyat myzh / myzhyt Vi, gospozho Shmit? K-d- y- V-s-i-a- m-z- / m-z-y- V-, g-s-o-h- S-m-t- -------------------------------------------------- Kyde ye Vashiyat myzh / myzhyt Vi, gospozho Shmit?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!