Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   am የተያዙ ተዋጊዎች 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [ስልሳ ሰባት]

67 [silisa sebati]

የተያዙ ተዋጊዎች 2

[āgenazabī tewilat’e simi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
okuliare መነፅር መነፅር መ-ፅ- ---- መነፅር 0
me-e-͟-’-ri menet-s’iri m-n-t-s-i-i ----------- menet͟s’iri
Zabudol si svoje okuliare. እሱ መነ----እረ--ታል። እሱ መነፅሩን እረስቶታል። እ- መ-ፅ-ን እ-ስ-ታ-። ---------------- እሱ መነፅሩን እረስቶታል። 0
i---me--t-s-i-un- ----i---ali. isu menet-s’iruni iresitotali. i-u m-n-t-s-i-u-i i-e-i-o-a-i- ------------------------------ isu menet͟s’iruni iresitotali.
Kde len má svoje okuliare? ታድ----ፅሩ--ት --? ታድያ መነፅሩ የት አለ? ታ-ያ መ-ፅ- የ- አ-? --------------- ታድያ መነፅሩ የት አለ? 0
ta---a-m--e---’-ru y--i ā-e? tadiya menet-s’iru yeti āle? t-d-y- m-n-t-s-i-u y-t- ā-e- ---------------------------- tadiya menet͟s’iru yeti āle?
hodinky ሰ-ት ሰኣት ሰ-ት --- ሰኣት 0
s--a-i se’ati s-’-t- ------ se’ati
Jeho hodinky sú pokazené. የእሱ---- -ይሰ-ም። የእሱ ሰዓት አይሰራም። የ-ሱ ሰ-ት አ-ሰ-ም- -------------- የእሱ ሰዓት አይሰራም። 0
y-’is- -e-a-- ā-isera-i. ye’isu se‘ati āyiserami. y-’-s- s-‘-t- ā-i-e-a-i- ------------------------ ye’isu se‘ati āyiserami.
Hodiny visia na stene. ሰ---ግድግ---- ተ-ቅሏል። ሰዓቱ ግድግዳ ላይ ተሰቅሏል። ሰ-ቱ ግ-ግ- ላ- ተ-ቅ-ል- ------------------ ሰዓቱ ግድግዳ ላይ ተሰቅሏል። 0
se--tu -i-i-id--l-yi--esek’ilw-l-. se‘atu gidigida layi tesek’ilwali. s-‘-t- g-d-g-d- l-y- t-s-k-i-w-l-. ---------------------------------- se‘atu gidigida layi tesek’ilwali.
pas ፓስ-ርት ፓስፖርት ፓ-ፖ-ት ----- ፓስፖርት 0
p---p----i pasiporiti p-s-p-r-t- ---------- pasiporiti
Stratil svoj pas. እ--ፓ-ፖ-ቱ----በታ-። እሱ ፓስፖርቱ ጠፍቶበታል። እ- ፓ-ፖ-ቱ ጠ-ቶ-ታ-። ---------------- እሱ ፓስፖርቱ ጠፍቶበታል። 0
i-u -as----i-u-t’-fitobet-l-. isu pasiporitu t’efitobetali. i-u p-s-p-r-t- t-e-i-o-e-a-i- ----------------------------- isu pasiporitu t’efitobetali.
Kde len má svoj pas? ታዲ- -ሱ --ፖርት ----ለ? ታዲያ የሱ ፓስፖርት የት አለ? ታ-ያ የ- ፓ-ፖ-ት የ- አ-? ------------------- ታዲያ የሱ ፓስፖርት የት አለ? 0
tadīy- -----p-sip-r-ti-y--i--le? tadīya yesu pasiporiti yeti āle? t-d-y- y-s- p-s-p-r-t- y-t- ā-e- -------------------------------- tadīya yesu pasiporiti yeti āle?
oni – ich እነ-----እነሱ እነሱ – የእነሱ እ-ሱ – የ-ነ- ---------- እነሱ – የእነሱ 0
ine-u-– --’in-su inesu – ye’inesu i-e-u – y-’-n-s- ---------------- inesu – ye’inesu
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. ል----ላጆ--ውን -ግ---አል---። ልጆቹ ወላጆቻቸውን ማግኘት አልቻሉም። ል-ቹ ወ-ጆ-ቸ-ን ማ-ኘ- አ-ቻ-ም- ----------------------- ልጆቹ ወላጆቻቸውን ማግኘት አልቻሉም። 0
lij-------l-joc-a---wi---------et--āl--hal-mi. lijochu welajochachewini maginyeti ālichalumi. l-j-c-u w-l-j-c-a-h-w-n- m-g-n-e-i ā-i-h-l-m-. ---------------------------------------------- lijochu welajochachewini maginyeti ālichalumi.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! ይ-ው-ወላ-ቻ-ው --። ይሄው ወላጆቻቸው መጡ። ይ-ው ወ-ጆ-ቸ- መ-። -------------- ይሄው ወላጆቻቸው መጡ። 0
yi-------l-j-chac-ewi-m-t-u. yihēwi welajochachewi met’u. y-h-w- w-l-j-c-a-h-w- m-t-u- ---------------------------- yihēwi welajochachewi met’u.
Vy – Váš, Vaša, Vaše እርሶ - ---ሶ እርሶ – የእርሶ እ-ሶ – የ-ር- ---------- እርሶ – የእርሶ 0
i-i-o---ye’--iso iriso – ye’iriso i-i-o – y-’-r-s- ---------------- iriso – ye’iriso
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? እንዴት --- ጉ----- ሙ--? እንዴት ነበር ጉዞዎ አቶ ሙለር? እ-ዴ- ነ-ር ጉ-ዎ አ- ሙ-ር- -------------------- እንዴት ነበር ጉዞዎ አቶ ሙለር? 0
in-d-ti---b----g-z-w---to-mu-e-i? inidēti neberi guzowo āto muleri? i-i-ē-i n-b-r- g-z-w- ā-o m-l-r-? --------------------------------- inidēti neberi guzowo āto muleri?
Kde je Vaša žena, pán Müller? ባለቤት- የት ---አ- ሙ-ር? ባለቤትዎ የት ናት አቶ ሙለር? ባ-ቤ-ዎ የ- ና- አ- ሙ-ር- ------------------- ባለቤትዎ የት ናት አቶ ሙለር? 0
ba--bē-iwo -e-- nat- -t--mu-er-? balebētiwo yeti nati āto muleri? b-l-b-t-w- y-t- n-t- ā-o m-l-r-? -------------------------------- balebētiwo yeti nati āto muleri?
Vy – Váš, Vaša, Vaše እ-ሶ –-የእርሶ እርሶ – የእርሶ እ-ሶ – የ-ር- ---------- እርሶ – የእርሶ 0
iris--– ye-i-i-o iriso – ye’iriso i-i-o – y-’-r-s- ---------------- iriso – ye’iriso
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? እን-- --- ጉዞ---/- ስ-ዝ? እንዴት ነበር ጉዞዎ ወ/ሮ ስሚዝ? እ-ዴ- ነ-ር ጉ-ዎ ወ-ሮ ስ-ዝ- --------------------- እንዴት ነበር ጉዞዎ ወ/ሮ ስሚዝ? 0
i-id--i--ebe-i -u--wo --/ro s-m-z-? inidēti neberi guzowo we/ro simīzi? i-i-ē-i n-b-r- g-z-w- w-/-o s-m-z-? ----------------------------------- inidēti neberi guzowo we/ro simīzi?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? ባለ-ትዎ-የ---ቸ--ወ-- ስ--? ባለቤትዎ የት ናቸው ወ/ሮ ስሚዝ? ባ-ቤ-ዎ የ- ና-ው ወ-ሮ ስ-ዝ- --------------------- ባለቤትዎ የት ናቸው ወ/ሮ ስሚዝ? 0
b---bē--wo --ti-n----wi--e/r- -i-īz-? balebētiwo yeti nachewi we/ro simīzi? b-l-b-t-w- y-t- n-c-e-i w-/-o s-m-z-? ------------------------------------- balebētiwo yeti nachewi we/ro simīzi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!