Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   no ha lov til noe / kunne noe

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [syttitre]

ha lov til noe / kunne noe

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? H----u --v--i----k-ø-----l? Har du lov til å kjøre bil? H-r d- l-v t-l å k-ø-e b-l- --------------------------- Har du lov til å kjøre bil? 0
Smieš už piť alkohol? H-r-d- -ov --l ---r---e ------l? Har du lov til å drikke alkohol? H-r d- l-v t-l å d-i-k- a-k-h-l- -------------------------------- Har du lov til å drikke alkohol? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Ha--d- l-v t---å--ei-- --en--ti----l-nd-t? Har du lov til å reise alene til utlandet? H-r d- l-v t-l å r-i-e a-e-e t-l u-l-n-e-? ------------------------------------------ Har du lov til å reise alene til utlandet? 0
smieť, môcť ha-- -å-lo-,-k---e ha / få lov, kunne h- / f- l-v- k-n-e ------------------ ha / få lov, kunne 0
Môžeme tu fajčiť? K---v------e--e-? Kan vi røyke her? K-n v- r-y-e h-r- ----------------- Kan vi røyke her? 0
Môže sa tu fajčiť? E----- -ov-å--øyke ---? Er det lov å røyke her? E- d-t l-v å r-y-e h-r- ----------------------- Er det lov å røyke her? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? Kan--an bet-l--med kr--i---or-? Kan man betale med kredittkort? K-n m-n b-t-l- m-d k-e-i-t-o-t- ------------------------------- Kan man betale med kredittkort? 0
Môže sa tu platiť šekom? K-- ma- b--ale med-s--kk? Kan man betale med sjekk? K-n m-n b-t-l- m-d s-e-k- ------------------------- Kan man betale med sjekk? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Kan--a---a-e be-ale k-nt-nt? Kan man bare betale kontant? K-n m-n b-r- b-t-l- k-n-a-t- ---------------------------- Kan man bare betale kontant? 0
Môžem si len zatelefonovať? Få- jeg l----il-- --n-e n-en? Får jeg lov til å ringe noen? F-r j-g l-v t-l å r-n-e n-e-? ----------------------------- Får jeg lov til å ringe noen? 0
Môžem sa len niečo spýtať? F----e- l-v t-l----p-rr--n--? Får jeg lov til å spørre noe? F-r j-g l-v t-l å s-ø-r- n-e- ----------------------------- Får jeg lov til å spørre noe? 0
Môžem len niečo povedať? F-- -e--l-v---l-å------e? Får jeg lov til å si noe? F-r j-g l-v t-l å s- n-e- ------------------------- Får jeg lov til å si noe? 0
Nesmie spať v parku. H-n--a- --ke-------l------------r-en. Han har ikke lov til å sove i parken. H-n h-r i-k- l-v t-l å s-v- i p-r-e-. ------------------------------------- Han har ikke lov til å sove i parken. 0
Nesmie spať v aute. Han--a--ik-----v-t-- - s----i bilen. Han har ikke lov til å sove i bilen. H-n h-r i-k- l-v t-l å s-v- i b-l-n- ------------------------------------ Han har ikke lov til å sove i bilen. 0
Nesmie spať na stanici. H-- h----k-e lo- t-l - ---- på---g--asj-ne-. Han har ikke lov til å sove på togstasjonen. H-n h-r i-k- l-v t-l å s-v- p- t-g-t-s-o-e-. -------------------------------------------- Han har ikke lov til å sove på togstasjonen. 0
Smieme si sadnúť? Får vi -o---i- å---tte -s-? Får vi lov til å sette oss? F-r v- l-v t-l å s-t-e o-s- --------------------------- Får vi lov til å sette oss? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? K-n vi -- --n--n? Kan vi få menyen? K-n v- f- m-n-e-? ----------------- Kan vi få menyen? 0
Môžeme platiť zvlášť? Kan v- ----l- hve----r---s? Kan vi betale hver for oss? K-n v- b-t-l- h-e- f-r o-s- --------------------------- Kan vi betale hver for oss? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!