Slovníček fráz

sk Na železničnej stanici   »   no På togstasjonen

33 [tridsaťtri]

Na železničnej stanici

Na železničnej stanici

33 [trettitre]

På togstasjonen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Kedy ide ďalší vlak do Berlína? N-r -å- ne-te---g ti----rl--? Når går neste tog til Berlin? N-r g-r n-s-e t-g t-l B-r-i-? ----------------------------- Når går neste tog til Berlin? 0
Kedy ide ďalší vlak do Paríža? Når-går--e-t---og-til ---is? Når går neste tog til Paris? N-r g-r n-s-e t-g t-l P-r-s- ---------------------------- Når går neste tog til Paris? 0
Kedy ide ďalší vlak do Londýna? N-r--å- nest- -----il -o-do-? Når går neste tog til London? N-r g-r n-s-e t-g t-l L-n-o-? ----------------------------- Når går neste tog til London? 0
O koľkej ide vlak do Varšavy? Når -j-r---tog-- t-l-W-rszaw-? Når kjører toget til Warszawa? N-r k-ø-e- t-g-t t-l W-r-z-w-? ------------------------------ Når kjører toget til Warszawa? 0
O koľkej ide vlak do Štokholmu? Nå- --ø--- t-ge- t-- -toc--olm? Når kjører toget til Stockholm? N-r k-ø-e- t-g-t t-l S-o-k-o-m- ------------------------------- Når kjører toget til Stockholm? 0
O koľkej ide vlak do Budapešti? N---kj---r--oge--ti- -udap-st? Når kjører toget til Budapest? N-r k-ø-e- t-g-t t-l B-d-p-s-? ------------------------------ Når kjører toget til Budapest? 0
Chcel /-a by som lístok do Madridu. E- ----et- t-l--a-r-d. En billett til Madrid. E- b-l-e-t t-l M-d-i-. ---------------------- En billett til Madrid. 0
Chcel /-a by som lístok do Prahy. En b-----t --l----ha. En billett til Praha. E- b-l-e-t t-l P-a-a- --------------------- En billett til Praha. 0
Chcel /-a by som lístok do Bernu. E- bi-le-- t-----r-. En billett til Bern. E- b-l-e-t t-l B-r-. -------------------- En billett til Bern. 0
Kedy príde ten vlak do Viedne? N-- --k--mer t--e------en? Når ankommer toget i Wien? N-r a-k-m-e- t-g-t i W-e-? -------------------------- Når ankommer toget i Wien? 0
Kedy príde ten vlak do Moskvy? N-r ---o---r ------i -os-va? Når ankommer toget i Moskva? N-r a-k-m-e- t-g-t i M-s-v-? ---------------------------- Når ankommer toget i Moskva? 0
Kedy príde ten vlak do Amsterdamu? Når---komme------t i-A-s-----m? Når ankommer toget i Amsterdam? N-r a-k-m-e- t-g-t i A-s-e-d-m- ------------------------------- Når ankommer toget i Amsterdam? 0
Musím prestupovať? M------byt-e ---? Må jeg bytte tog? M- j-g b-t-e t-g- ----------------- Må jeg bytte tog? 0
Z ktorej koľaje odchádza ten vlak? H---ket---or---r t-ge- --a? Hvilket spor går toget fra? H-i-k-t s-o- g-r t-g-t f-a- --------------------------- Hvilket spor går toget fra? 0
Je vo vlaku lôžkový vozeň? Fi------et -ov-ku---p-----et? Finnes det sovekupé på toget? F-n-e- d-t s-v-k-p- p- t-g-t- ----------------------------- Finnes det sovekupé på toget? 0
Chcel /-a by som len jednosmerný lístok do Bruselu. J-g--i----øpe-tur---l-B--s-el. Jeg vil kjøpe tur til Brüssel. J-g v-l k-ø-e t-r t-l B-ü-s-l- ------------------------------ Jeg vil kjøpe tur til Brüssel. 0
Chcel /-a by som spiatočný cestovný lístok do Kodane. J-g--il-k-ø-- -e----t---K---n-a--. Jeg vil kjøpe retur til København. J-g v-l k-ø-e r-t-r t-l K-b-n-a-n- ---------------------------------- Jeg vil kjøpe retur til København. 0
Koľko stojí miesto v lôžkovom vozni? H-- -ost-r e--pla-s - -ov--u-é--? Hva koster en plass i sovekupéen? H-a k-s-e- e- p-a-s i s-v-k-p-e-? --------------------------------- Hva koster en plass i sovekupéen? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Zmena jazyka

Svet, v ktorom žijeme, sa každý deň mení. Stagnovať teda nemôže ani náš jazyk. Vyvíja sa s nami, je dynamický. Táto zmena sa môže týkať všetkých oblastí jazyka. To znamená, že sa môže vzťahovať k rôznym aspektom. Fonologická zmena sa týka zvukového systému jazyka. Pri sémantickej zmene sa mení význam slov. Lexikálna zmena mení slovnú zásobu. Gramatická zmena mení gramatické štruktúry. Dôvody jazykových zmien sú rôzne. Často sú to ekonomické dôvody. Hovoriaci alebo pisateľ chce ušetriť čas a námahu. Svoj jazyk teda zjednoduší. Jazykovú zmenu môžu takisto ovplyvniť inovácie. K tomu napríklad dochádza pri vynálezoch nových vecí. Tie potrebujú meno, vznikajú teda nové slová. Väčšinou nie je jazyková zmena plánovaná. Jedná sa o prirodzený proces a dochádza k nej automaticky. Hovoriaci však môžu svoj jazyk meniť aj vedome. Robia tak vtedy, ak chcú dosiahnuť určitý účinok. Jazykovú zmenu podporuje tiež vplyv cudzích jazykov. Je to zrejmé najmä v čase globalizácie. Hlavne angličtina ovplyvňuje iné jazyky. Takmer v každom jazyku dnes nájdeme anglické slová. Nazývame ich anglicizmy. Zmena jazykov je podrobovaná kritike alebo obavám už od antiky. Ide pritom o pozitívny jav. Dokazuje to, že náš jazyk je rovnako živý ako my!