Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   he ‫מותר משהו ‬

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

‫73 [שבעים ושלוש]‬

73 [shiv\'im w\'shalosh]

‫מותר משהו ‬

[mutar mashehu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? ‫כבר---תר ל- -נ--ג במ-ו---?‬ ‫כבר מותר לך לנהוג במכונית?‬ ‫-ב- מ-ת- ל- ל-ה-ג ב-כ-נ-ת-‬ ---------------------------- ‫כבר מותר לך לנהוג במכונית?‬ 0
k------ta- -ek--/-ak- li--og b--ek-on-t? kvar mutar lekha/lakh linhog bamekhonit? k-a- m-t-r l-k-a-l-k- l-n-o- b-m-k-o-i-? ---------------------------------------- kvar mutar lekha/lakh linhog bamekhonit?
Smieš už piť alkohol? ‫כ-- מו----ך------ אלכוה-ל?‬ ‫כבר מותר לך לשתות אלכוהול?‬ ‫-ב- מ-ת- ל- ל-ת-ת א-כ-ה-ל-‬ ---------------------------- ‫כבר מותר לך לשתות אלכוהול?‬ 0
k--- -ut-- l--ha-la---li----t al---o-? kvar mutar lekha/lakh lishtot alkohol? k-a- m-t-r l-k-a-l-k- l-s-t-t a-k-h-l- -------------------------------------- kvar mutar lekha/lakh lishtot alkohol?
Smieš už ísť sám do zahraničia? ‫--- ---- לך-לנס-- ל-----ו--‬ ‫כבר מותר לך לנסוע לבד לחול?‬ ‫-ב- מ-ת- ל- ל-ס-ע ל-ד ל-ו-?- ----------------------------- ‫כבר מותר לך לנסוע לבד לחול?‬ 0
kv-r--ut-r-lekh--la-h l------ levad--ex--? kvar mutar lekha/lakh linso’a levad lexul? k-a- m-t-r l-k-a-l-k- l-n-o-a l-v-d l-x-l- ------------------------------------------ kvar mutar lekha/lakh linso’a levad lexul?
smieť, môcť ‫מו-ר‬ ‫מותר‬ ‫-ו-ר- ------ ‫מותר‬ 0
m-t-r mutar m-t-r ----- mutar
Môžeme tu fajčiť? ‫מ--ר-ל-ו----- כ-ן-‬ ‫מותר לנו לעשן כאן?‬ ‫-ו-ר ל-ו ל-ש- כ-ן-‬ -------------------- ‫מותר לנו לעשן כאן?‬ 0
mu-ar-lan--l---she--ka--? mutar lanu le'ashen ka'n? m-t-r l-n- l-'-s-e- k-'-? ------------------------- mutar lanu le'ashen ka'n?
Môže sa tu fajčiť? ‫מו-- ---- -א--‬ ‫מותר לעשן כאן?‬ ‫-ו-ר ל-ש- כ-ן-‬ ---------------- ‫מותר לעשן כאן?‬ 0
m-ta- ---as--n k--n? mutar le'ashen ka'n? m-t-r l-'-s-e- k-'-? -------------------- mutar le'ashen ka'n?
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? ‫---ר --ל--ב-רט------א--‬ ‫אפשר לשלם בכרטיס אשראי?‬ ‫-פ-ר ל-ל- ב-ר-י- א-ר-י-‬ ------------------------- ‫אפשר לשלם בכרטיס אשראי?‬ 0
ef-har le-h---- -ek-rt-s --hra'-? efshar leshalem bekartis ashra'i? e-s-a- l-s-a-e- b-k-r-i- a-h-a-i- --------------------------------- efshar leshalem bekartis ashra'i?
Môže sa tu platiť šekom? ‫-פ----של--בצ-ק?‬ ‫אפשר לשלם בצ’ק?‬ ‫-פ-ר ל-ל- ב-’-?- ----------------- ‫אפשר לשלם בצ’ק?‬ 0
efs--r l--ha-e- b'----? efshar leshalem b'cheq? e-s-a- l-s-a-e- b-c-e-? ----------------------- efshar leshalem b'cheq?
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? ‫-ותר-לשלם ב-זו----ל---‬ ‫מותר לשלם במזומן בלבד?‬ ‫-ו-ר ל-ל- ב-ז-מ- ב-ב-?- ------------------------ ‫מותר לשלם במזומן בלבד?‬ 0
mut-r --s---e--b---uma---ilvad? mutar leshalem bimzuman bilvad? m-t-r l-s-a-e- b-m-u-a- b-l-a-? ------------------------------- mutar leshalem bimzuman bilvad?
Môžem si len zatelefonovať? ‫---- לי-לט---?‬ ‫מותר לי לטלפן?‬ ‫-ו-ר ל- ל-ל-ן-‬ ---------------- ‫מותר לי לטלפן?‬ 0
mut-- -i--e--lp--? mutar li letalpen? m-t-r l- l-t-l-e-? ------------------ mutar li letalpen?
Môžem sa len niečo spýtať? ‫-פש-----ול מש---‬ ‫אפשר לשאול משהו?‬ ‫-פ-ר ל-א-ל מ-ה-?- ------------------ ‫אפשר לשאול משהו?‬ 0
ef--a--l---'-- mashe--? efshar lish'ol mashehu? e-s-a- l-s-'-l m-s-e-u- ----------------------- efshar lish'ol mashehu?
Môžem len niečo povedať? ‫א-ש--לו-- ---ו-‬ ‫אפשר לומר משהו?‬ ‫-פ-ר ל-מ- מ-ה-?- ----------------- ‫אפשר לומר משהו?‬ 0
e-s-ar----ar -as----? efshar lomar mashehu? e-s-a- l-m-r m-s-e-u- --------------------- efshar lomar mashehu?
Nesmie spať v parku. ‫-ס----- --ש-- ---רק.‬ ‫אסור לו לישון בפארק.‬ ‫-ס-ר ל- ל-ש-ן ב-א-ק-‬ ---------------------- ‫אסור לו לישון בפארק.‬ 0
asu------is-o- b----r-. asur lo lishon bapa'rq. a-u- l- l-s-o- b-p-'-q- ----------------------- asur lo lishon bapa'rq.
Nesmie spať v aute. ‫--ור -----ש---במכ-נ-ת-‬ ‫אסור לו לישון במכונית.‬ ‫-ס-ר ל- ל-ש-ן ב-כ-נ-ת-‬ ------------------------ ‫אסור לו לישון במכונית.‬ 0
a-ur lo--is-o----m-k----t. asur lo lishon bamekhonit. a-u- l- l-s-o- b-m-k-o-i-. -------------------------- asur lo lishon bamekhonit.
Nesmie spať na stanici. ‫א-ו--לו--י-ון -תחנת--רכב--‬ ‫אסור לו לישון בתחנת הרכבת.‬ ‫-ס-ר ל- ל-ש-ן ב-ח-ת ה-כ-ת-‬ ---------------------------- ‫אסור לו לישון בתחנת הרכבת.‬ 0
a----lo---sh-- b-taxa--t h-r-----t. asur lo lishon betaxanat harakevet. a-u- l- l-s-o- b-t-x-n-t h-r-k-v-t- ----------------------------------- asur lo lishon betaxanat harakevet.
Smieme si sadnúť? ‫א---ו---ו-ים---ב-?‬ ‫אנחנו יכולים לשבת?‬ ‫-נ-נ- י-ו-י- ל-ב-?- -------------------- ‫אנחנו יכולים לשבת?‬ 0
a------y'k----m----he-e-? anaxnu y'kholim lashevet? a-a-n- y-k-o-i- l-s-e-e-? ------------------------- anaxnu y'kholim lashevet?
Môžete nám priniesť jedálny lístok? ‫א-ש---ק-- -ת--ת--י-?‬ ‫אפשר לקבל את התפריט?‬ ‫-פ-ר ל-ב- א- ה-פ-י-?- ---------------------- ‫אפשר לקבל את התפריט?‬ 0
efsh-----qab-l et -a-a---t? efshar leqabel et hatafrit? e-s-a- l-q-b-l e- h-t-f-i-? --------------------------- efshar leqabel et hatafrit?
Môžeme platiť zvlášť? ‫אפ-----ל- ב-פרד?‬ ‫אפשר לשלם בנפרד?‬ ‫-פ-ר ל-ל- ב-פ-ד-‬ ------------------ ‫אפשר לשלם בנפרד?‬ 0
e--h-r----h-lem b-n-fra-? efshar leshalem benifrad? e-s-a- l-s-a-e- b-n-f-a-? ------------------------- efshar leshalem benifrad?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!