Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   ti ገለ ምልማን

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [ሰብዓንኣርባዕተን]

74 [sebi‘ani’ariba‘iteni]

ገለ ምልማን

[gele milimani]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? ጸጉ-ይ-ክት----ኒ ት--- -? ጸጉረይ ክትቅምቅመኒ ትኽእል ዶ? ጸ-ረ- ክ-ቅ-ቅ-ኒ ት-እ- ዶ- -------------------- ጸጉረይ ክትቅምቅመኒ ትኽእል ዶ? 0
ts-e---e-i--i-i---m-k-------ti-̱i’-l- -o? ts’egureyi kitik’imik’imenī tih-i’ili do? t-’-g-r-y- k-t-k-i-i-’-m-n- t-h-i-i-i d-? ----------------------------------------- ts’egureyi kitik’imik’imenī tiẖi’ili do?
Nie príliš na krátko, prosím. ኣዚኹም-ኣ-ት--ርዎ በጃኹም። ኣዚኹም ኣይትሕጽርዎ በጃኹም። ኣ-ኹ- ኣ-ት-ጽ-ዎ በ-ኹ-። ------------------ ኣዚኹም ኣይትሕጽርዎ በጃኹም። 0
a--h-u-- --i---̣its’iriwo ---a---m-። azīh-umi ayitih-its’iriwo bejah-umi። a-ī-̱-m- a-i-i-̣-t-’-r-w- b-j-h-u-i- ------------------------------------ azīẖumi ayitiḥits’iriwo bejaẖumi።
Trochu kratšie, prosím. ቁ-ብ ሕጽ--ዝበለ -ጃኹም። ቁሩብ ሕጽር ዝበለ በጃኹም። ቁ-ብ ሕ-ር ዝ-ለ በ-ኹ-። ----------------- ቁሩብ ሕጽር ዝበለ በጃኹም። 0
k’----- h-------- --b-l- b-----um-። k’urubi h-its’iri zibele bejah-umi። k-u-u-i h-i-s-i-i z-b-l- b-j-h-u-i- ----------------------------------- k’urubi ḥits’iri zibele bejaẖumi።
Môžete vyvolať fotky? እ-ም-ን--ል-- ----ብ-- -ኽ-ሉ -? እቶም ንስእልታት ከተምዓብሎም ትኽእሉ ዶ? እ-ም ን-እ-ታ- ከ-ም-ብ-ም ት-እ- ዶ- -------------------------- እቶም ንስእልታት ከተምዓብሎም ትኽእሉ ዶ? 0
it-mi---s---li-at--k-tem-‘a--l------h-i-ilu --? itomi nisi’ilitati ketemi‘abilomi tih-i’ilu do? i-o-i n-s-’-l-t-t- k-t-m-‘-b-l-m- t-h-i-i-u d-? ----------------------------------------------- itomi nisi’ilitati ketemi‘abilomi tiẖi’ilu do?
Fotky sú na CD. ስ--ታት----C--እ-ም -ለ-። ስእልታት ኣብ CD እዮም ዘለው። ስ-ል-ት ኣ- C- እ-ም ዘ-ው- -------------------- ስእልታት ኣብ CD እዮም ዘለው። 0
si-i-----i--bi-CD --o-i z----i። si’ilitati abi CD iyomi zelewi። s-’-l-t-t- a-i C- i-o-i z-l-w-። ------------------------------- si’ilitati abi CD iyomi zelewi።
Fotky sú vo fotoaparáte. ስእልታ- -- ካመ---ዮ----ው። ስእልታት ኣብ ካመራ እዮም ዘለው። ስ-ል-ት ኣ- ካ-ራ እ-ም ዘ-ው- --------------------- ስእልታት ኣብ ካመራ እዮም ዘለው። 0
si’i---a-- -b------ra--yo---z---w-። si’ilitati abi kamera iyomi zelewi። s-’-l-t-t- a-i k-m-r- i-o-i z-l-w-። ----------------------------------- si’ilitati abi kamera iyomi zelewi።
Môžete opraviť tie hodiny? ነ---ዓት----ር---ትኽ-ሉ ዶ? ነታ ሰዓት ከተዐርዩዋ ትኽእሉ ዶ? ነ- ሰ-ት ከ-ዐ-ዩ- ት-እ- ዶ- --------------------- ነታ ሰዓት ከተዐርዩዋ ትኽእሉ ዶ? 0
n-t--s-‘----k----ār--u-- ti-̱i--l- d-? neta se‘ati kete‘āriyuwa tih-i’ilu do? n-t- s-‘-t- k-t-‘-r-y-w- t-h-i-i-u d-? -------------------------------------- neta se‘ati kete‘āriyuwa tiẖi’ilu do?
Sklo je rozbité. እቲ-ቤ---ተ------ዩ። እቲ ቤትሮ ተበላሽዩ እዩ። እ- ቤ-ሮ ተ-ላ-ዩ እ-። ---------------- እቲ ቤትሮ ተበላሽዩ እዩ። 0
it-----i---t--el---i-u-iyu። itī bētiro tebelashiyu iyu። i-ī b-t-r- t-b-l-s-i-u i-u- --------------------------- itī bētiro tebelashiyu iyu።
Batéria je prázdna. እ- ----ወ-- እ-። እቲ ባትሪ ወዲኡ እዩ። እ- ባ-ሪ ወ-ኡ እ-። -------------- እቲ ባትሪ ወዲኡ እዩ። 0
it----t--ī-wedī’- ---። itī batirī wedī’u iyu። i-ī b-t-r- w-d-’- i-u- ---------------------- itī batirī wedī’u iyu።
Môžete vyžehliť tú košeľu? ነ- ካ---ከተስ--ርዎ-ት-እሉ--? ነዚ ካምቻ ከተስታርርዎ ትኽእሉ ዶ? ነ- ካ-ቻ ከ-ስ-ር-ዎ ት-እ- ዶ- ---------------------- ነዚ ካምቻ ከተስታርርዎ ትኽእሉ ዶ? 0
nezī -am---a--et--ita----w---i--i---- do? nezī kamicha ketesitaririwo tih-i’ilu do? n-z- k-m-c-a k-t-s-t-r-r-w- t-h-i-i-u d-? ----------------------------------------- nezī kamicha ketesitaririwo tiẖi’ilu do?
Môžete vyčistiť tie nohavice? ነቲ-ስ--ክተጽርይዎ----ሉ--? ነቲ ስረ ክተጽርይዎ ትኽእሉ ዶ? ነ- ስ- ክ-ጽ-ይ- ት-እ- ዶ- -------------------- ነቲ ስረ ክተጽርይዎ ትኽእሉ ዶ? 0
net- ---e k-tet--i--y-wo---h-i-i-u-d-? netī sire kitets’iriyiwo tih-i’ilu do? n-t- s-r- k-t-t-’-r-y-w- t-h-i-i-u d-? -------------------------------------- netī sire kitets’iriyiwo tiẖi’ilu do?
Môžete opraviť tie topánky? ነዚ -ማ--ተ-ርዩ- -ኽእ--ዲ-- ? ነዚ ጫማ ከተዐርዩዎ ትኽእሉ ዲኹም ? ነ- ጫ- ከ-ዐ-ዩ- ት-እ- ዲ-ም ? ----------------------- ነዚ ጫማ ከተዐርዩዎ ትኽእሉ ዲኹም ? 0
nezī ch’--a -et--ā--yuwo-t-h--’--u d-ẖ--i-? nezī ch’ama kete‘āriyuwo tih-i’ilu dīh-umi ? n-z- c-’-m- k-t-‘-r-y-w- t-h-i-i-u d-h-u-i ? -------------------------------------------- nezī ch’ama kete‘āriyuwo tiẖi’ilu dīẖumi ?
Môžete mi dať oheň? ሓዊ-ክ------ ት--ሉ? ሓዊ ክትህቡኒ ዶ ትኽእሉ? ሓ- ክ-ህ-ኒ ዶ ት-እ-? ---------------- ሓዊ ክትህቡኒ ዶ ትኽእሉ? 0
h-aw---i-i-ib--ī ---tih-i’il-? h-awī kitihibunī do tih-i’ilu? h-a-ī k-t-h-b-n- d- t-h-i-i-u- ------------------------------ ḥawī kitihibunī do tiẖi’ilu?
Máte zápalky alebo zapaľovač? ክር-ት ---ላይተር -ሎ-- ዲ-? ክርቢት ወይ ላይተር ኣሎኩም ዲዩ? ክ-ቢ- ወ- ላ-ተ- ኣ-ኩ- ዲ-? --------------------- ክርቢት ወይ ላይተር ኣሎኩም ዲዩ? 0
k--ibīti -e-i-la-i-eri alo--mi -īyu? kiribīti weyi layiteri alokumi dīyu? k-r-b-t- w-y- l-y-t-r- a-o-u-i d-y-? ------------------------------------ kiribīti weyi layiteri alokumi dīyu?
Máte popolník? ናይ--ጋ--መንገፊ ኣለ-- ዲዩ? ናይ ሽጋራ መንገፊ ኣለኩም ዲዩ? ና- ሽ-ራ መ-ገ- ኣ-ኩ- ዲ-? -------------------- ናይ ሽጋራ መንገፊ ኣለኩም ዲዩ? 0
n-y--s--g-ra m-n-ge-- a-ek-mi d--u? nayi shigara menigefī alekumi dīyu? n-y- s-i-a-a m-n-g-f- a-e-u-i d-y-? ----------------------------------- nayi shigara menigefī alekumi dīyu?
Fajčíte cigary? ሽ---ትት-ኹ-ዲ--? ሽጋራ ትትክኹ ዲኹም? ሽ-ራ ት-ክ- ዲ-ም- ------------- ሽጋራ ትትክኹ ዲኹም? 0
shigar- -itikiẖu--īh--mi? shigara titikih-u dīh-umi? s-i-a-a t-t-k-h-u d-h-u-i- -------------------------- shigara titikiẖu dīẖumi?
Fajčíte cigarety? ሽጋራ ት--ኹ--ኹ-? ሽጋራ ትትክኹ ዲኹም? ሽ-ራ ት-ክ- ዲ-ም- ------------- ሽጋራ ትትክኹ ዲኹም? 0
s-i-a-- t-----h---d------? shigara titikih-u dīh-umi? s-i-a-a t-t-k-h-u d-h-u-i- -------------------------- shigara titikiẖu dīẖumi?
Fajčíte fajku? ሻ--ቆ ዓ--ት----ኹ--ኹም? ሻምብቆ ዓይነት ትትክኹ ዲኹም? ሻ-ብ- ዓ-ነ- ት-ክ- ዲ-ም- ------------------- ሻምብቆ ዓይነት ትትክኹ ዲኹም? 0
s---ibi-----a--n-t----t-kih-u --ẖu-i? shamibik’o ‘ayineti titikih-u dīh-umi? s-a-i-i-’- ‘-y-n-t- t-t-k-h-u d-h-u-i- -------------------------------------- shamibik’o ‘ayineti titikiẖu dīẖumi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...