Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 1   »   ja 質問―過去形1

85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

Otázky – minulý čas 1

85 [八十五]

85 [Hachijūgo]

質問―過去形1

[shitsumon ― kako katachi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
Koľko ste vypili? どれくらい 飲んだの です か ? どれくらい 飲んだの です か ? どれくらい 飲んだの です か ? どれくらい 飲んだの です か ? どれくらい 飲んだの です か ? 0
dorek---- non-a --desu ka? dorekurai nonda nodesu ka? d-r-k-r-i n-n-a n-d-s- k-? -------------------------- dorekurai nonda nodesu ka?
Koľko ste pracovali? どれくらい 働いたの です か ? どれくらい 働いたの です か ? どれくらい 働いたの です か ? どれくらい 働いたの です か ? どれくらい 働いたの です か ? 0
dore------h--ar--t--n--esu -a? dorekurai hataraita nodesu ka? d-r-k-r-i h-t-r-i-a n-d-s- k-? ------------------------------ dorekurai hataraita nodesu ka?
Koľko ste napísali? どれくらい 書いたの です か ? どれくらい 書いたの です か ? どれくらい 書いたの です か ? どれくらい 書いたの です か ? どれくらい 書いたの です か ? 0
dor--ur-i--ait----d-su -a? dorekurai kaita nodesu ka? d-r-k-r-i k-i-a n-d-s- k-? -------------------------- dorekurai kaita nodesu ka?
Ako ste spali? どうやって 寝ました か ? どうやって 寝ました か ? どうやって 寝ました か ? どうやって 寝ました か ? どうやって 寝ました か ? 0
d- -a--- -emashita---? dō yatte nemashita ka? d- y-t-e n-m-s-i-a k-? ---------------------- dō yatte nemashita ka?
Ako ste spravili skúšku? どうやって 試験に 合格したの です か ? どうやって 試験に 合格したの です か ? どうやって 試験に 合格したの です か ? どうやって 試験に 合格したの です か ? どうやって 試験に 合格したの です か ? 0
d- y-t-e--hi--n-n- -ō-----shi-a -o-esu ka? dō yatte shiken ni gōkaku shita nodesu ka? d- y-t-e s-i-e- n- g-k-k- s-i-a n-d-s- k-? ------------------------------------------ dō yatte shiken ni gōkaku shita nodesu ka?
Ako ste našli cestu? どうやって 道を 見つけたの です か ? どうやって 道を 見つけたの です か ? どうやって 道を 見つけたの です か ? どうやって 道を 見つけたの です か ? どうやって 道を 見つけたの です か ? 0
dō y-tte mic-- o----s--e---n---s--k-? dō yatte michi o mitsuketa nodesu ka? d- y-t-e m-c-i o m-t-u-e-a n-d-s- k-? ------------------------------------- dō yatte michi o mitsuketa nodesu ka?
S kým ste sa rozprávali? 誰と 話したの です か ? 誰と 話したの です か ? 誰と 話したの です か ? 誰と 話したの です か ? 誰と 話したの です か ? 0
da----- ha---hita-----s- k-? dare to hanashita nodesu ka? d-r- t- h-n-s-i-a n-d-s- k-? ---------------------------- dare to hanashita nodesu ka?
S kým ste sa dohodli? 誰と 待ち合わせを したの です か ? 誰と 待ち合わせを したの です か ? 誰と 待ち合わせを したの です か ? 誰と 待ち合わせを したの です か ? 誰と 待ち合わせを したの です か ? 0
d-re -o ------w--- - sh-t- -od--- --? dare to machiawase o shita nodesu ka? d-r- t- m-c-i-w-s- o s-i-a n-d-s- k-? ------------------------------------- dare to machiawase o shita nodesu ka?
S kým ste oslavovali narodeniny? 誰と 誕生日を 祝ったの です か ? 誰と 誕生日を 祝ったの です か ? 誰と 誕生日を 祝ったの です か ? 誰と 誕生日を 祝ったの です か ? 誰と 誕生日を 祝ったの です か ? 0
dar- -o--anjō-i---iwa-ta---d-su--a? dare to tanjōbi o iwatta nodesu ka? d-r- t- t-n-ō-i o i-a-t- n-d-s- k-? ----------------------------------- dare to tanjōbi o iwatta nodesu ka?
Kde ste boli? どこに いたの です か ? どこに いたの です か ? どこに いたの です か ? どこに いたの です か ? どこに いたの です か ? 0
d-k-ni-i-a nod-s----? dokoni ita nodesu ka? d-k-n- i-a n-d-s- k-? --------------------- dokoni ita nodesu ka?
Kde ste bývali? どこに 住んでいたの です か ? どこに 住んでいたの です か ? どこに 住んでいたの です か ? どこに 住んでいたの です か ? どこに 住んでいたの です か ? 0
dok--n----nde -----od-su --? doko ni sunde ita nodesu ka? d-k- n- s-n-e i-a n-d-s- k-? ---------------------------- doko ni sunde ita nodesu ka?
Kde ste pracovali? どこで 働いていたの です か ? どこで 働いていたの です か ? どこで 働いていたの です か ? どこで 働いていたの です か ? どこで 働いていたの です か ? 0
d-ko-d- -a----it- -t----de-u k-? doko de hataraite ita nodesu ka? d-k- d- h-t-r-i-e i-a n-d-s- k-? -------------------------------- doko de hataraite ita nodesu ka?
Čo ste odporučili? 何を 薦めたの です か ? 何を 薦めたの です か ? 何を 薦めたの です か ? 何を 薦めたの です か ? 何を 薦めたの です か ? 0
nani-o-susu-e-- nod--u-ka? nani o susumeta nodesu ka? n-n- o s-s-m-t- n-d-s- k-? -------------------------- nani o susumeta nodesu ka?
Čo ste jedli? 何を 食べました か ? 何を 食べました か ? 何を 食べました か ? 何を 食べました か ? 何を 食べました か ? 0
n-ni - tabe--sh-t----? nani o tabemashita ka? n-n- o t-b-m-s-i-a k-? ---------------------- nani o tabemashita ka?
Čo ste sa dozvedeli? あなたは 何を 知りに きたの です か ? あなたは 何を 知りに きたの です か ? あなたは 何を 知りに きたの です か ? あなたは 何を 知りに きたの です か ? あなたは 何を 知りに きたの です か ? 0
ana-a-wa -a-- - --i-i--i-kit--no-e-u--a? anata wa nani o shiri ni kita nodesu ka? a-a-a w- n-n- o s-i-i n- k-t- n-d-s- k-? ---------------------------------------- anata wa nani o shiri ni kita nodesu ka?
Ako rýchlo ste išli? どれぐらい 速く 運転したの です か ? どれぐらい 速く 運転したの です か ? どれぐらい 速く 運転したの です か ? どれぐらい 速く 運転したの です か ? どれぐらい 速く 運転したの です か ? 0
do-e ---a---aya----nten -hi-- --d--u --? dore gurai hayaku unten shita nodesu ka? d-r- g-r-i h-y-k- u-t-n s-i-a n-d-s- k-? ---------------------------------------- dore gurai hayaku unten shita nodesu ka?
Ako dlho ste leteli? 飛行時間は どれくらい でした か ? 飛行時間は どれくらい でした か ? 飛行時間は どれくらい でした か ? 飛行時間は どれくらい でした か ? 飛行時間は どれくらい でした か ? 0
hi-ō j-ka---- --r---u--i-e-h-ta---? hikō jikan wa dore kuraideshita ka? h-k- j-k-n w- d-r- k-r-i-e-h-t- k-? ----------------------------------- hikō jikan wa dore kuraideshita ka?
Ako vysoko ste vyskočili? どれくらい 高く ジャンプ しました か ? どれくらい 高く ジャンプ しました か ? どれくらい 高く ジャンプ しました か ? どれくらい 高く ジャンプ しました か ? どれくらい 高く ジャンプ しました か ? 0
do-e ku--i t-ka-u ja-----h-mash-ta ka? dore kurai takaku janpu shimashita ka? d-r- k-r-i t-k-k- j-n-u s-i-a-h-t- k-? -------------------------------------- dore kurai takaku janpu shimashita ka?

Africké jazyky

V Afrike sa hovorí veľkým množstvom rôznych jazykov. Žiadny iný kontinent nemá toľko odlišných jazykov. Rôznorodosť afrických jazykov je ohromujúca. Odhaduje sa, že existuje okolo 2 000 afrických jazykov. Tieto jazyky si však nie sú podobné! Práve naopak - sú často veľmi rozdielne! Jazyky v Afrike patria do štyroch rôznych jazykových rodín. Niektoré africké jazyky sú úplne unikátne. Napríklad sú v nich zvuky, ktoré cudzinci nedokážu napodobniť. Hranice štátov v Afrike nie sú vždy zhodné s hranicami jednotlivých jazykov. V niektorých regiónoch sa vyskytuje veľké množstvo rôznych jazykov. Napríklad v Tanzánii sa hovorí jazykmi zo všetkých štyroch jazykových rodín. Afrikánčina je medzi africkými jazykmi výnimkou. Tento jazyk vznikol v koloniálnom období. V tej dobe sa stretávali ľudia z rôznych kontinentov. Pochádzali z Afriky, Európy a Ázie. Z týchto kontaktov sa vyvinul úplne nový jazyk. Afrikánčina obsahuje prvky z mnohých jazykov. Najviac je však príbuzná s holandčinou. Dnes sa afrikánčinou hovorí predovšetkým v Južnej Afrike a Namíbii. Najneobvyklejším africkým jazykom je jazyk bubnov. Každé oznámenie sa dá teoreticky vybubnovať. Jazyky, ktorými sa „hovorí“ pomocou bubnov, sú tónové jazyky. Význam slov a slabík závisí na výške tónu. To znamená, že tóny musia byť vydávané pomocou bubnov. Jazyku bubnov rozumejú v Afrike aj deti. A je veľmi efektívny ... Jazyk bubnov počuť až na 12 kilometrov!