Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   pt Perguntas – passado 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [oitenta e seis]

Perguntas – passado 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (PT) Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Q----r-va---- q-e u-a---? Que gravata é que usaste? Q-e g-a-a-a é q-e u-a-t-? ------------------------- Que gravata é que usaste? 0
Ktoré auto si kúpil? Qu------o---qu--c---r---e? Que carro é que compraste? Q-e c-r-o é q-e c-m-r-s-e- -------------------------- Que carro é que compraste? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Qu- j--nal - q-- --s-n----? Que jornal é que assinaste? Q-e j-r-a- é q-e a-s-n-s-e- --------------------------- Que jornal é que assinaste? 0
Koho ste videli? Q-em - q---você-vi-? Quem é que você viu? Q-e- é q-e v-c- v-u- -------------------- Quem é que você viu? 0
Koho ste stretli? Q-em é-qu- v--ê--nc-nt-ou? Quem é que você encontrou? Q-e- é q-e v-c- e-c-n-r-u- -------------------------- Quem é que você encontrou? 0
Koho ste spoznali? Qu-- é q-e-vo-ê-rec----ceu? Quem é que você reconheceu? Q-e- é q-e v-c- r-c-n-e-e-? --------------------------- Quem é que você reconheceu? 0
Kedy ste vstali? Q----o é que vo-- se--eva----? Quando é que você se levantou? Q-a-d- é q-e v-c- s- l-v-n-o-? ------------------------------ Quando é que você se levantou? 0
Kedy ste začali? Q--n---é-qu- -o-- --m-ço-? Quando é que você começou? Q-a-d- é q-e v-c- c-m-ç-u- -------------------------- Quando é que você começou? 0
Kedy ste prestali? Quando ----e-v--ê t-r-----? Quando é que você terminou? Q-a-d- é q-e v-c- t-r-i-o-? --------------------------- Quando é que você terminou? 0
Prečo ste sa zobudili? Por-u- é q-----cê aco-do-? Porque é que você acordou? P-r-u- é q-e v-c- a-o-d-u- -------------------------- Porque é que você acordou? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? P-rq-- é -u- vo-- -u-s -e- -rofes-o-? Porque é que você quis ser professor? P-r-u- é q-e v-c- q-i- s-r p-o-e-s-r- ------------------------------------- Porque é que você quis ser professor? 0
Prečo ste išli taxíkom? Po---- é--ue----ê-apan-ou ---t--i? Porque é que você apanhou um táxi? P-r-u- é q-e v-c- a-a-h-u u- t-x-? ---------------------------------- Porque é que você apanhou um táxi? 0
Odkiaľ ste prišli? D- o-d----que-v-c----i-? De onde é que você veio? D- o-d- é q-e v-c- v-i-? ------------------------ De onde é que você veio? 0
Kam ste išli? Pa-a o-d--é -ue ---ê--o-? Para onde é que você foi? P-r- o-d- é q-e v-c- f-i- ------------------------- Para onde é que você foi? 0
Kde ste boli? On-e - -ue v-cê -s--ve? Onde é que você esteve? O-d- é q-e v-c- e-t-v-? ----------------------- Onde é que você esteve? 0
Komu si pomohol? Q----- --- --u-a-t-? Quem é que ajudaste? Q-e- é q-e a-u-a-t-? -------------------- Quem é que ajudaste? 0
Komu si písal? A q-em é-q-e-e------s--? A quem é que escreveste? A q-e- é q-e e-c-e-e-t-? ------------------------ A quem é que escreveste? 0
Komu si odpovedal? A-qu-- --q---res-o---ste? A quem é que respondeste? A q-e- é q-e r-s-o-d-s-e- ------------------------- A quem é que respondeste? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...