Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   th คำถาม – อดีตกาล 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [แปดสิบหก]

bhæ̀t-sìp-hòk

คำถาม – อดีตกาล 2

[kam-tǎm-à-dèet-gan]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ค-ณ----ูกเน--ไทเส-น-ห-? ค-ณได-ผ-กเน-คไทเส-นไหน? ค-ณ-ด-ผ-ก-น-ค-ท-ส-น-ห-? ----------------------- คุณได้ผูกเน็คไทเส้นไหน? 0
koo--da-i--o-ok------tai-s----n-̌i koon-da-i-po-ok-ne-k-tai-se-n-na-i k-o---a-i-p-̀-k-n-́---a---e-n-n-̌- ---------------------------------- koon-dâi-pòok-nék-tai-sên-nǎi
Ktoré auto si kúpil? คุณ--้ซ--อ----น-หน? ค-ณได-ซ--อรถค-นไหน? ค-ณ-ด-ซ-้-ร-ค-น-ห-? ------------------- คุณได้ซื้อรถคันไหน? 0
k-on--a-i----u--o-t-kan----i koon-da-i-se-u-ro-t-kan-na-i k-o---a-i-s-́---o-t-k-n-n-̌- ---------------------------- koon-dâi-séu-rót-kan-nǎi
Ktoré noviny si si predplatil? ค--ได้ร--ห---ส-อ-ิ--์--ั-ไห-? ค-ณได-ร-บหน-งส-อพ-มพ-ฉบ-บไหน? ค-ณ-ด-ร-บ-น-ง-ื-พ-ม-์-บ-บ-ห-? ----------------------------- คุณได้รับหนังสือพิมพ์ฉบับไหน? 0
k-on-dâi-r-----ǎ------u-pi---ha--b-̀p----i koon-da-i-ra-p-na-ng-se-u-pim-cha--ba-p-na-i k-o---a-i-r-́---a-n---e-u-p-m-c-a---a-p-n-̌- -------------------------------------------- koon-dâi-ráp-nǎng-sěu-pim-chà-bàp-nǎi
Koho ste videli? คุณ-ด--ห-น---? ค-ณได-เห-นใคร? ค-ณ-ด-เ-็-ใ-ร- -------------- คุณได้เห็นใคร? 0
koo--d-------n--rai koon-da-i-he-n-krai k-o---a-i-h-̌---r-i ------------------- koon-dâi-hěn-krai
Koho ste stretli? ค-ณได-พบ-คร? ค-ณได-พบใคร? ค-ณ-ด-พ-ใ-ร- ------------ คุณได้พบใคร? 0
k--n---̂i-p-́----ai koon-da-i-po-p-krai k-o---a-i-p-́---r-i ------------------- koon-dâi-póp-krai
Koho ste spoznali? ค-ณไ---ำ-ว-ม-ู--ักกับใ--? ค-ณได-ท-ความร--จ-กก-บใคร? ค-ณ-ด-ท-ค-า-ร-้-ั-ก-บ-ค-? ------------------------- คุณได้ทำความรู้จักกับใคร? 0
ko-n---̂-------w-m-ro-o-j--k-ga-p----i koon-da-i-tam-kwam-ro-o-ja-k-ga-p-krai k-o---a-i-t-m-k-a---o-o-j-̀---a-p-k-a- -------------------------------------- koon-dâi-tam-kwam-róo-jàk-gàp-krai
Kedy ste vstali? คุณ-ื--น---ี่---? ค-ณต--นนอนก--โมง? ค-ณ-ื-น-อ-ก-่-ม-? ----------------- คุณตื่นนอนกี่โมง? 0
ko-n----̀-n----n-ge-e--o-g koon-dhe-un-nawn-ge-e-mong k-o---h-̀-n-n-w---e-e-m-n- -------------------------- koon-dhèun-nawn-gèe-mong
Kedy ste začali? ค-ณเร---ต-้--ต--มื่-ไ-? ค-ณเร--มต--งแต-เม--อไร? ค-ณ-ร-่-ต-้-แ-่-ม-่-ไ-? ----------------------- คุณเริ่มตั้งแต่เมื่อไร? 0
ko-n--e---m-dh--ng--hæ̀----ua--ai koon-re-r-m-dha-ng-dhæ--me-ua-rai k-o---e-r-m-d-a-n---h-̀-m-̂-a-r-i --------------------------------- koon-rêr̶m-dhâng-dhæ̀-mêua-rai
Kedy ste prestali? ค-ณ-----ตั-------ื-อ-ร? ค-ณเสร-จต--งแต-เม--อไร? ค-ณ-ส-็-ต-้-แ-่-ม-่-ไ-? ----------------------- คุณเสร็จตั้งแต่เมื่อไร? 0
koo---a----̀--dh-̂ng---æ--me-u---ai koon-sa--re-t-dha-ng-dhæ--me-ua-rai k-o---a---e-t-d-a-n---h-̀-m-̂-a-r-i ----------------------------------- koon-sà-rèt-dhâng-dhæ̀-mêua-rai
Prečo ste sa zobudili? ทำ--ค-ณ--ง-ื--นอ-? ท-ไมค-ณถ-งต--นนอน? ท-ไ-ค-ณ-ึ-ต-่-น-น- ------------------ ทำไมคุณถึงตื่นนอน? 0
t---------on---̌ung---e--n-nawn tam-mai-koon-te-ung-dhe-un-nawn t-m-m-i-k-o---e-u-g-d-e-u---a-n ------------------------------- tam-mai-koon-těung-dhèun-nawn
Prečo ste sa stali učiteľom? ท---คุ-ถ--เป็-ค--? ท-ไมค-ณถ-งเป-นคร-? ท-ไ-ค-ณ-ึ-เ-็-ค-ู- ------------------ ทำไมคุณถึงเป็นครู? 0
t-------k--n-tě-ng-------r-o tam-mai-koon-te-ung-bhen-kroo t-m-m-i-k-o---e-u-g-b-e---r-o ----------------------------- tam-mai-koon-těung-bhen-kroo
Prečo ste išli taxíkom? ท--มคุณ---นั-----ท---ี-? ท-ไมค-ณถ-งน--งรถแท-กซ--? ท-ไ-ค-ณ-ึ-น-่-ร-แ-็-ซ-่- ------------------------ ทำไมคุณถึงนั่งรถแท็กซี่? 0
t-m---i-koo--t--un--n------o---t--k-s--e tam-mai-koon-te-ung-na-ng-ro-t-tæ-k-se-e t-m-m-i-k-o---e-u-g-n-̂-g-r-́---æ-k-s-̂- ---------------------------------------- tam-mai-koon-těung-nâng-rót-tǽk-sêe
Odkiaľ ste prišli? ค-ณมาจาก---ไหน? ค-ณมาจากท--ไหน? ค-ณ-า-า-ท-่-ห-? --------------- คุณมาจากที่ไหน? 0
ko-n-----a-k-t-̂e---̌i koon-ma-ja-k-te-e-na-i k-o---a-j-̀---e-e-n-̌- ---------------------- koon-ma-jàk-têe-nǎi
Kam ste išli? ค----ไหน--? ค-ณไปไหนมา? ค-ณ-ป-ห-ม-? ----------- คุณไปไหนมา? 0
koo--b-ai-------a koon-bhai-na-i-ma k-o---h-i-n-̌---a ----------------- koon-bhai-nǎi-ma
Kde ste boli? ค-ณไ--ย--ท-่ไ----? ค-ณไปอย--ท--ไหนมา? ค-ณ-ป-ย-่-ี-ไ-น-า- ------------------ คุณไปอยู่ที่ไหนมา? 0
k----b----à--ô---e-e---̌---a koon-bhai-a--yo-o-te-e-na-i-ma k-o---h-i-a---o-o-t-̂---a-i-m- ------------------------------ koon-bhai-à-yôo-têe-nǎi-ma
Komu si pomohol? ค---ป-่-ย-----? ค-ณไปช-วยใครมา? ค-ณ-ป-่-ย-ค-ม-? --------------- คุณไปช่วยใครมา? 0
ko---------hu-a---ra---a koon-bhai-chu-ay-krai-ma k-o---h-i-c-u-a---r-i-m- ------------------------ koon-bhai-chûay-krai-ma
Komu si písal? ค-ณไ-้้้เขีย------ร? ค-ณได---เข-ยนถ-งใคร? ค-ณ-ด-้-เ-ี-น-ึ-ใ-ร- -------------------- คุณได้้้เขียนถึงใคร? 0
ku--k-a- t-un- ---i kun kĭan tĕung krai k-n k-a- t-u-g k-a- ------------------- kun kĭan tĕung krai
Komu si odpovedal? ค---ด-----คร? ค-ณได-ตอบใคร? ค-ณ-ด-ต-บ-ค-? ------------- คุณได้ตอบใคร? 0
k----da-i--hà-p----i koon-da-i-dha-wp-krai k-o---a-i-d-a-w---r-i --------------------- koon-dâi-dhàwp-krai

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...