Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ti ሕቶታት - ሕሉፍ 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ሰማንያንሽዱሽተን]

86 [semaniyanishidushiteni]

ሕቶታት - ሕሉፍ 2

[ḥitotati - ḥilufi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ኣ--ይ ክ-ቫታ -----ዲን- -ርካ? ኣየናይ ክራቫታ ኢኻ ተኸዲንካ ኔርካ? ኣ-ና- ክ-ቫ- ኢ- ተ-ዲ-ካ ኔ-ካ- ----------------------- ኣየናይ ክራቫታ ኢኻ ተኸዲንካ ኔርካ? 0
a-e---i-k--avata īh-a t-ẖe---i-a -----a? ayenayi kiravata īh-a teh-edīnika nērika? a-e-a-i k-r-v-t- ī-̱- t-h-e-ī-i-a n-r-k-? ----------------------------------------- ayenayi kiravata īẖa teẖedīnika nērika?
Ktoré auto si kúpil? ኣ-ነይቲ-መ-ና ኢኻ-ገ--ካ? ኣየነይቲ መኪና ኢኻ ገዚእካ? ኣ-ነ-ቲ መ-ና ኢ- ገ-እ-? ------------------ ኣየነይቲ መኪና ኢኻ ገዚእካ? 0
a-eneyi-ī-m-k--a --̱- --z-----? ayeneyitī mekīna īh-a gezī’ika? a-e-e-i-ī m-k-n- ī-̱- g-z-’-k-? ------------------------------- ayeneyitī mekīna īẖa gezī’ika?
Ktoré noviny si si predplatil? ኣ-ናይ -ዜጣ-ኢኻ -ሊ---ኔ-ካ? ኣየናይ ጋዜጣ ኢኻ ጠሊብካ ኔርካ? ኣ-ና- ጋ-ጣ ኢ- ጠ-ብ- ኔ-ካ- --------------------- ኣየናይ ጋዜጣ ኢኻ ጠሊብካ ኔርካ? 0
ayenayi-gaz-t’a----a---e----ka ---i--? ayenayi gazēt’a īh-a t’elībika nērika? a-e-a-i g-z-t-a ī-̱- t-e-ī-i-a n-r-k-? -------------------------------------- ayenayi gazēt’a īẖa t’elībika nērika?
Koho ste videli? ንመን -ኹ- ----? ንመን ኢኹም ሪኢኹም? ን-ን ኢ-ም ሪ-ኹ-? ------------- ንመን ኢኹም ሪኢኹም? 0
ni-en- ī--u---rī-ī----i? nimeni īh-umi rī’īh-umi? n-m-n- ī-̱-m- r-’-h-u-i- ------------------------ nimeni īẖumi rī’īẖumi?
Koho ste stretli? ን-ን ኢ-ም---ብኩም? ንመን ኢኹም ረኺብኩም? ን-ን ኢ-ም ረ-ብ-ም- -------------- ንመን ኢኹም ረኺብኩም? 0
n--e-i -ẖu-i---h-ībi--m-? nimeni īh-umi reh-ībikumi? n-m-n- ī-̱-m- r-h-ī-i-u-i- -------------------------- nimeni īẖumi reẖībikumi?
Koho ste spoznali? መ--ኢ-ም ኣለሊኹሞ? መን ኢኹም ኣለሊኹሞ? መ- ኢ-ም ኣ-ሊ-ሞ- ------------- መን ኢኹም ኣለሊኹሞ? 0
m-ni --̱----al---h-u-o? meni īh-umi alelīh-umo? m-n- ī-̱-m- a-e-ī-̱-m-? ----------------------- meni īẖumi alelīẖumo?
Kedy ste vstali? መዓ---ኹ- ተ-እ-ም? መዓስ ኢኹም ተሲእኹም? መ-ስ ኢ-ም ተ-እ-ም- -------------- መዓስ ኢኹም ተሲእኹም? 0
m-‘--i -ẖu-i tesī-ih----? me‘asi īh-umi tesī’ih-umi? m-‘-s- ī-̱-m- t-s-’-h-u-i- -------------------------- me‘asi īẖumi tesī’iẖumi?
Kedy ste začali? መ-ስ--ኹም-ጀሚ---? መዓስ ኢኹም ጀሚርኩም? መ-ስ ኢ-ም ጀ-ር-ም- -------------- መዓስ ኢኹም ጀሚርኩም? 0
m---si ----m------r--u-i? me‘asi īh-umi jemīrikumi? m-‘-s- ī-̱-m- j-m-r-k-m-? ------------------------- me‘asi īẖumi jemīrikumi?
Kedy ste prestali? መ-- --ም ወዲእ-ም? መዓስ ኢኹም ወዲእኹም? መ-ስ ኢ-ም ወ-እ-ም- -------------- መዓስ ኢኹም ወዲእኹም? 0
me‘--- ---um- we-----̱um-? me‘asi īh-umi wedī’ih-umi? m-‘-s- ī-̱-m- w-d-’-h-u-i- -------------------------- me‘asi īẖumi wedī’iẖumi?
Prečo ste sa zobudili? ስለ-ንታይ ተሲእኩም? ስለምንታይ ተሲእኩም? ስ-ም-ታ- ተ-እ-ም- ------------- ስለምንታይ ተሲእኩም? 0
s--e---i--yi te--’---mi? sileminitayi tesī’ikumi? s-l-m-n-t-y- t-s-’-k-m-? ------------------------ sileminitayi tesī’ikumi?
Prečo ste sa stali učiteľom? ስ---ታ- -ኹ--መም-ር--ን--? ስለምንታይ ኢኹም መምህር ኮንኩም? ስ-ም-ታ- ኢ-ም መ-ህ- ኮ-ኩ-? --------------------- ስለምንታይ ኢኹም መምህር ኮንኩም? 0
si-em-nit--i --̱--i memihiri---nik-m-? sileminitayi īh-umi memihiri konikumi? s-l-m-n-t-y- ī-̱-m- m-m-h-r- k-n-k-m-? -------------------------------------- sileminitayi īẖumi memihiri konikumi?
Prečo ste išli taxíkom? ስ-ም--ይ ታክ- ወ----? ስለምንታይ ታክሲ ወሲድኩም? ስ-ም-ታ- ታ-ሲ ወ-ድ-ም- ----------------- ስለምንታይ ታክሲ ወሲድኩም? 0
sil--i--t-yi---k-s- ----dikumi? sileminitayi takisī wesīdikumi? s-l-m-n-t-y- t-k-s- w-s-d-k-m-? ------------------------------- sileminitayi takisī wesīdikumi?
Odkiaľ ste prišli? ካበ--ኢኹም-መ-ኹም? ካበይ ኢኹም መጺኹም? ካ-ይ ኢ-ም መ-ኹ-? ------------- ካበይ ኢኹም መጺኹም? 0
ka-eyi-īẖ-mi--et--ī---m-? kabeyi īh-umi mets’īh-umi? k-b-y- ī-̱-m- m-t-’-h-u-i- -------------------------- kabeyi īẖumi mets’īẖumi?
Kam ste išli? ና-ይ --ም-ከይድኩም? ናበይ ዲኹም ከይድኩም? ና-ይ ዲ-ም ከ-ድ-ም- -------------- ናበይ ዲኹም ከይድኩም? 0
n-beyi-d-h-u-- ke-id-ku-i? nabeyi dīh-umi keyidikumi? n-b-y- d-h-u-i k-y-d-k-m-? -------------------------- nabeyi dīẖumi keyidikumi?
Kde ste boli? ኣበይ -ኹም -ር-ም? ኣበይ ዲኹም ኔርኩም? ኣ-ይ ዲ-ም ኔ-ኩ-? ------------- ኣበይ ዲኹም ኔርኩም? 0
ab--- d--̱u---nē------? abeyi dīh-umi nērikumi? a-e-i d-h-u-i n-r-k-m-? ----------------------- abeyi dīẖumi nērikumi?
Komu si pomohol? ን-- ኢኻ ሓጊዝ-? ንመን ኢኻ ሓጊዝካ? ን-ን ኢ- ሓ-ዝ-? ------------ ንመን ኢኻ ሓጊዝካ? 0
nimen--īẖ- ḥag-zi--? nimeni īh-a h-agīzika? n-m-n- ī-̱- h-a-ī-i-a- ---------------------- nimeni īẖa ḥagīzika?
Komu si písal? ንመን--ኻ-ጽሒ--? ንመን ኢኻ ጽሒፍካ? ን-ን ኢ- ጽ-ፍ-? ------------ ንመን ኢኻ ጽሒፍካ? 0
ni-eni-īh----s-i--ī-i--? nimeni īh-a ts’ih-īfika? n-m-n- ī-̱- t-’-h-ī-i-a- ------------------------ nimeni īẖa ts’iḥīfika?
Komu si odpovedal? ንመን--- መሊ-ካ? ንመን ኢኻ መሊስካ? ን-ን ኢ- መ-ስ-? ------------ ንመን ኢኻ መሊስካ? 0
nime------a---l--ika? nimeni īh-a melīsika? n-m-n- ī-̱- m-l-s-k-? --------------------- nimeni īẖa melīsika?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...