Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   uk Питання – минулий час 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [вісімдесят шість]

86 [visimdesyat shistʹ]

Питання – минулий час 2

[Pytannya – mynulyy̆ chas 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Яку-к--ват----и ---ив? Яку краватку ти носив? Я-у к-а-а-к- т- н-с-в- ---------------------- Яку краватку ти носив? 0
Y--- ---v---u t----s--? Yaku kravatku ty nosyv? Y-k- k-a-a-k- t- n-s-v- ----------------------- Yaku kravatku ty nosyv?
Ktoré auto si kúpil? Я-и- --т--о--л--ти --пи-? Який автомобіль ти купив? Я-и- а-т-м-б-л- т- к-п-в- ------------------------- Який автомобіль ти купив? 0
Yak-y̆---to-ob-l- t- -upyv? Yakyy- avtomobilʹ ty kupyv? Y-k-y- a-t-m-b-l- t- k-p-v- --------------------------- Yakyy̆ avtomobilʹ ty kupyv?
Ktoré noviny si si predplatil? Яку --зет- -и ----дплати-? Яку газету ти передплатив? Я-у г-з-т- т- п-р-д-л-т-в- -------------------------- Яку газету ти передплатив? 0
Yak----z--u -y-peredplat--? Yaku hazetu ty peredplatyv? Y-k- h-z-t- t- p-r-d-l-t-v- --------------------------- Yaku hazetu ty peredplatyv?
Koho ste videli? К-г- -и б-----? Кого ви бачили? К-г- в- б-ч-л-? --------------- Кого ви бачили? 0
Koho v- ----yly? Koho vy bachyly? K-h- v- b-c-y-y- ---------------- Koho vy bachyly?
Koho ste stretli? К-г- ---з-стрі--? Кого Ви зустріли? К-г- В- з-с-р-л-? ----------------- Кого Ви зустріли? 0
K-h- V- -ustri-y? Koho Vy zustrily? K-h- V- z-s-r-l-? ----------------- Koho Vy zustrily?
Koho ste spoznali? К-го В- --з-а--? Кого Ви пізнали? К-г- В- п-з-а-и- ---------------- Кого Ви пізнали? 0
K--o--y-piznal-? Koho Vy piznaly? K-h- V- p-z-a-y- ---------------- Koho Vy piznaly?
Kedy ste vstali? Кол- Ви-в-т---? Коли Ви встали? К-л- В- в-т-л-? --------------- Коли Ви встали? 0
Ko-y V- --ta--? Koly Vy vstaly? K-l- V- v-t-l-? --------------- Koly Vy vstaly?
Kedy ste začali? К-ли -- -оч-л-? Коли Ви почали? К-л- В- п-ч-л-? --------------- Коли Ви почали? 0
Ko-y--- -o-hal-? Koly Vy pochaly? K-l- V- p-c-a-y- ---------------- Koly Vy pochaly?
Kedy ste prestali? К-ли В- --и--ни--? Коли Ви припинили? К-л- В- п-и-и-и-и- ------------------ Коли Ви припинили? 0
Koly -y pr----y-y? Koly Vy prypynyly? K-l- V- p-y-y-y-y- ------------------ Koly Vy prypynyly?
Prečo ste sa zobudili? Ч-му В--п-о-ину----? Чому Ви прокинулися? Ч-м- В- п-о-и-у-и-я- -------------------- Чому Ви прокинулися? 0
C-omu ----r-k-nu--sy-? Chomu Vy prokynulysya? C-o-u V- p-o-y-u-y-y-? ---------------------- Chomu Vy prokynulysya?
Prečo ste sa stali učiteľom? Чом--Ви ---ли-вчит-ле-? Чому Ви стали вчителем? Ч-м- В- с-а-и в-и-е-е-? ----------------------- Чому Ви стали вчителем? 0
C-omu-Vy -ta-----hytele-? Chomu Vy staly vchytelem? C-o-u V- s-a-y v-h-t-l-m- ------------------------- Chomu Vy staly vchytelem?
Prečo ste išli taxíkom? Чому--и -з-ли -а-сі? Чому Ви взяли таксі? Ч-м- В- в-я-и т-к-і- -------------------- Чому Ви взяли таксі? 0
C--mu -y v---ly-tak--? Chomu Vy vzyaly taksi? C-o-u V- v-y-l- t-k-i- ---------------------- Chomu Vy vzyaly taksi?
Odkiaľ ste prišli? З----и ----ри---и? Звідки Ви прийшли? З-і-к- В- п-и-ш-и- ------------------ Звідки Ви прийшли? 0
Z-i--- -- ----̆s-l-? Zvidky Vy pryy-shly? Z-i-k- V- p-y-̆-h-y- -------------------- Zvidky Vy pryy̆shly?
Kam ste išli? Куди-Ви -о-и-и? Куди Ви ходили? К-д- В- х-д-л-? --------------- Куди Ви ходили? 0
K--y--y --o----? Kudy Vy khodyly? K-d- V- k-o-y-y- ---------------- Kudy Vy khodyly?
Kde ste boli? Де-В--бу-и? Де Ви були? Д- В- б-л-? ----------- Де Ви були? 0
D- V- --l-? De Vy buly? D- V- b-l-? ----------- De Vy buly?
Komu si pomohol? Ко-у ---до-ом-г-/ д-п----л-? Кому ти допоміг / допомогла? К-м- т- д-п-м-г / д-п-м-г-а- ---------------------------- Кому ти допоміг / допомогла? 0
Ko-- t- do-om-h----op--o--a? Komu ty dopomih / dopomohla? K-m- t- d-p-m-h / d-p-m-h-a- ---------------------------- Komu ty dopomih / dopomohla?
Komu si písal? Кому -и--аписа- --н-пи-а-а? Кому ти написав / написала? К-м- т- н-п-с-в / н-п-с-л-? --------------------------- Кому ти написав / написала? 0
Ko-u -y-nap-sav --na-y---a? Komu ty napysav / napysala? K-m- t- n-p-s-v / n-p-s-l-? --------------------------- Komu ty napysav / napysala?
Komu si odpovedal? Ко-- ти--ідпо-ів-/ --дп-ві-а? Кому ти відповів / відповіла? К-м- т- в-д-о-і- / в-д-о-і-а- ----------------------------- Кому ти відповів / відповіла? 0
K--- t- -idpov-v - v-d--vi--? Komu ty vidpoviv / vidpovila? K-m- t- v-d-o-i- / v-d-o-i-a- ----------------------------- Komu ty vidpoviv / vidpovila?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...