Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   bg Въпроси – Минало време 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [осемдесет и шест]

86 [osemdeset i shest]

Въпроси – Минало време 2

[Vyprosi – Minalo vreme 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Ти----ва-вр-товръ-ка-носе-е? Ти каква вратовръзка носеше? Т- к-к-а в-а-о-р-з-а н-с-ш-? ---------------------------- Ти каква вратовръзка носеше? 0
T----kv- v--t--r--ka--os--h-? Ti kakva vratovryzka noseshe? T- k-k-a v-a-o-r-z-a n-s-s-e- ----------------------------- Ti kakva vratovryzka noseshe?
Ktoré auto si kúpil? Т- к-ква к--а-с- к--и? Ти каква кола си купи? Т- к-к-а к-л- с- к-п-? ---------------------- Ти каква кола си купи? 0
Ti k-kva k-la-si-k---? Ti kakva kola si kupi? T- k-k-a k-l- s- k-p-? ---------------------- Ti kakva kola si kupi?
Ktoré noviny si si predplatil? Т- -а-как-- -естн---се а----ра? Ти за какъв вестник се абонира? Т- з- к-к-в в-с-н-к с- а-о-и-а- ------------------------------- Ти за какъв вестник се абонира? 0
T- za---ky- -e---i---e----ni--? Ti za kakyv vestnik se abonira? T- z- k-k-v v-s-n-k s- a-o-i-a- ------------------------------- Ti za kakyv vestnik se abonira?
Koho ste videli? Ко----идя--е? Кого видяхте? К-г- в-д-х-е- ------------- Кого видяхте? 0
K-g--v---a-h--? Kogo vidyakhte? K-g- v-d-a-h-e- --------------- Kogo vidyakhte?
Koho ste stretli? К--о срещ-а-т-? Кого срещнахте? К-г- с-е-н-х-е- --------------- Кого срещнахте? 0
Ko----res----a-hte? Kogo sreshchnakhte? K-g- s-e-h-h-a-h-e- ------------------- Kogo sreshchnakhte?
Koho ste spoznali? К-г--ра--о-на---? Кого разпознахте? К-г- р-з-о-н-х-е- ----------------- Кого разпознахте? 0
Kog- ----o-n---t-? Kogo razpoznakhte? K-g- r-z-o-n-k-t-? ------------------ Kogo razpoznakhte?
Kedy ste vstali? К--а--т-н-хте? Кога станахте? К-г- с-а-а-т-? -------------- Кога станахте? 0
Ko-a s-----ht-? Koga stanakhte? K-g- s-a-a-h-e- --------------- Koga stanakhte?
Kedy ste začali? Ког--з-по--а--е? Кога започнахте? К-г- з-п-ч-а-т-? ---------------- Кога започнахте? 0
Koga---p---------? Koga zapochnakhte? K-g- z-p-c-n-k-t-? ------------------ Koga zapochnakhte?
Kedy ste prestali? К--- с-ъ---хте? Кога свършихте? К-г- с-ъ-ш-х-е- --------------- Кога свършихте? 0
K-ga -vy-s---ht-? Koga svyrshikhte? K-g- s-y-s-i-h-e- ----------------- Koga svyrshikhte?
Prečo ste sa zobudili? Защ- с- -ъб--ихт-? Защо се събудихте? З-щ- с- с-б-д-х-е- ------------------ Защо се събудихте? 0
Z--hc-o s---y-u--k--e? Zashcho se sybudikhte? Z-s-c-o s- s-b-d-k-t-? ---------------------- Zashcho se sybudikhte?
Prečo ste sa stali učiteľom? Защ- -тана--- у----л? Защо станахте учител? З-щ- с-а-а-т- у-и-е-? --------------------- Защо станахте учител? 0
Za-h--o-----a--t- uc-i-el? Zashcho stanakhte uchitel? Z-s-c-o s-a-a-h-e u-h-t-l- -------------------------- Zashcho stanakhte uchitel?
Prečo ste išli taxíkom? З-що-взехте-----и? Защо взехте такси? З-щ- в-е-т- т-к-и- ------------------ Защо взехте такси? 0
Za---ho----kh-e ---s-? Zashcho vzekhte taksi? Z-s-c-o v-e-h-e t-k-i- ---------------------- Zashcho vzekhte taksi?
Odkiaľ ste prišli? О---де д--дохте? Откъде дойдохте? О-к-д- д-й-о-т-? ---------------- Откъде дойдохте? 0
O--y-- -o-d--h--? Otkyde doydokhte? O-k-d- d-y-o-h-e- ----------------- Otkyde doydokhte?
Kam ste išli? К--- отидохте? Къде отидохте? К-д- о-и-о-т-? -------------- Къде отидохте? 0
Ky--------kh--? Kyde otidokhte? K-d- o-i-o-h-e- --------------- Kyde otidokhte?
Kde ste boli? К--- бя--е? Къде бяхте? К-д- б-х-е- ----------- Къде бяхте? 0
K-----ya--t-? Kyde byakhte? K-d- b-a-h-e- ------------- Kyde byakhte?
Komu si pomohol? Ти-----о---по--г--? Ти на кого помогна? Т- н- к-г- п-м-г-а- ------------------- Ти на кого помогна? 0
T- ---ko-o po-og--? Ti na kogo pomogna? T- n- k-g- p-m-g-a- ------------------- Ti na kogo pomogna?
Komu si písal? Ти-н---ого--и-а? Ти на кого писа? Т- н- к-г- п-с-? ---------------- Ти на кого писа? 0
Ti -a---g--pis-? Ti na kogo pisa? T- n- k-g- p-s-? ---------------- Ti na kogo pisa?
Komu si odpovedal? Ти-н--к--о-----в---? Ти на кого отговори? Т- н- к-г- о-г-в-р-? -------------------- Ти на кого отговори? 0
Ti na-k-g- o-g-v-r-? Ti na kogo otgovori? T- n- k-g- o-g-v-r-? -------------------- Ti na kogo otgovori?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...