Slovníček fráz

sk V meste   »   ka ქალაქში

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [ოცდახუთი]

25 [otsdakhuti]

ქალაქში

[kalakshi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. სად-------ინ--. სადგურზე მინდა. ს-დ-უ-ზ- მ-ნ-ა- --------------- სადგურზე მინდა. 0
s-dgu--- -in-a. sadgurze minda. s-d-u-z- m-n-a- --------------- sadgurze minda.
Chcel by som ísť na letisko. აერ-პ--ტშ- --ნდა. აეროპორტში მინდა. ა-რ-პ-რ-შ- მ-ნ-ა- ----------------- აეროპორტში მინდა. 0
ae-op'-r--sh---in--. aerop'ort'shi minda. a-r-p-o-t-s-i m-n-a- -------------------- aerop'ort'shi minda.
Chcel by som ísť do centra. ქ-----ს --ნტრ-ი-----ა. ქალაქის ცენტრში მინდა. ქ-ლ-ქ-ს ც-ნ-რ-ი მ-ნ-ა- ---------------------- ქალაქის ცენტრში მინდა. 0
ka-a-is ----t-r-----i--a. kalakis tsent'rshi minda. k-l-k-s t-e-t-r-h- m-n-a- ------------------------- kalakis tsent'rshi minda.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? რო----მი--დ--------ა-დე? როგორ მივიდე სადგურამდე? რ-გ-რ მ-ვ-დ- ს-დ-უ-ა-დ-? ------------------------ როგორ მივიდე სადგურამდე? 0
ro--- --v-de--a--u-am--? rogor mivide sadguramde? r-g-r m-v-d- s-d-u-a-d-? ------------------------ rogor mivide sadguramde?
Ako sa dostanem na letisko? რ--ორ -ი-იდ----როპო-ტამ-ე? როგორ მივიდე აეროპორტამდე? რ-გ-რ მ-ვ-დ- ა-რ-პ-რ-ა-დ-? -------------------------- როგორ მივიდე აეროპორტამდე? 0
rogor mi-ide a-r-p'or-'--d-? rogor mivide aerop'ort'amde? r-g-r m-v-d- a-r-p-o-t-a-d-? ---------------------------- rogor mivide aerop'ort'amde?
Ako sa dostanem do centra? რ-გორ-მივი-- -ა-აქ-- -ენ-რა-დ-? როგორ მივიდე ქალაქის ცენტრამდე? რ-გ-რ მ-ვ-დ- ქ-ლ-ქ-ს ც-ნ-რ-მ-ე- ------------------------------- როგორ მივიდე ქალაქის ცენტრამდე? 0
ro--------d-----a-is t-en--ra---? rogor mivide kalakis tsent'ramde? r-g-r m-v-d- k-l-k-s t-e-t-r-m-e- --------------------------------- rogor mivide kalakis tsent'ramde?
Potrebujem taxík. ტ--სი-მჭი----ა. ტაქსი მჭირდება. ტ-ქ-ი მ-ი-დ-ბ-. --------------- ტაქსი მჭირდება. 0
t-a-si-m-h'----b-. t'aksi mch'irdeba. t-a-s- m-h-i-d-b-. ------------------ t'aksi mch'irdeba.
Potrebujem mapu mesta. ქა----ს-რ--ა--ჭირდ---. ქალაქის რუკა მჭირდება. ქ-ლ-ქ-ს რ-კ- მ-ი-დ-ბ-. ---------------------- ქალაქის რუკა მჭირდება. 0
k--ak---r---- m-------ba. kalakis ruk'a mch'irdeba. k-l-k-s r-k-a m-h-i-d-b-. ------------------------- kalakis ruk'a mch'irdeba.
Potrebujem hotel. სას--მ-ო-მ-ი-დებ-. სასტუმრო მჭირდება. ს-ს-უ-რ- მ-ი-დ-ბ-. ------------------ სასტუმრო მჭირდება. 0
sa--'u-r- mc-'---e-a. sast'umro mch'irdeba. s-s-'-m-o m-h-i-d-b-. --------------------- sast'umro mch'irdeba.
Chcel by som si prenajať auto. მი-და-მ-ნქ--ა ---ირ-ვ-. მინდა მანქანა ვიქირავო. მ-ნ-ა მ-ნ-ა-ა ვ-ქ-რ-ვ-. ----------------------- მინდა მანქანა ვიქირავო. 0
m---a-m----na v-ki--vo. minda mankana vikiravo. m-n-a m-n-a-a v-k-r-v-. ----------------------- minda mankana vikiravo.
Tu je moja kreditná karta. აი, -ემ---აკ-----ო-ბ-რ---. აი, ჩემი საკრედიტო ბარათი. ა-, ჩ-მ- ს-კ-ე-ი-ო ბ-რ-თ-. -------------------------- აი, ჩემი საკრედიტო ბარათი. 0
ai- -h-m--sa-'---i-'o b--a-i. ai, chemi sak'redit'o barati. a-, c-e-i s-k-r-d-t-o b-r-t-. ----------------------------- ai, chemi sak'redit'o barati.
Tu je môj vodičský preukaz. ა-, -ე-- მ-----ს მ------. აი, ჩემი მართვის მოწმობა. ა-, ჩ-მ- მ-რ-ვ-ს მ-წ-ო-ა- ------------------------- აი, ჩემი მართვის მოწმობა. 0
a-,--h--- mart-i---o--'mo--. ai, chemi martvis mots'moba. a-, c-e-i m-r-v-s m-t-'-o-a- ---------------------------- ai, chemi martvis mots'moba.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? რა არ---ქა-ა-შ--ს-ნა-ა--? რა არის ქალაქში სანახავი? რ- ა-ი- ქ-ლ-ქ-ი ს-ნ-ხ-ვ-? ------------------------- რა არის ქალაქში სანახავი? 0
r- ar-- -a---s----an-kha--? ra aris kalakshi sanakhavi? r- a-i- k-l-k-h- s-n-k-a-i- --------------------------- ra aris kalakshi sanakhavi?
Choďte do starého mesta. წად-თ ძვე- ---აქშ-! წადით ძველ ქალაქში! წ-დ-თ ძ-ე- ქ-ლ-ქ-ი- ------------------- წადით ძველ ქალაქში! 0
ts'---t---v----al-k-hi! ts'adit dzvel kalakshi! t-'-d-t d-v-l k-l-k-h-! ----------------------- ts'adit dzvel kalakshi!
Urobte si okružnú jazdu po meste. მ-აწყვ-თ-ე---უ---ა -------! მოაწყვეთ ექსკურსია ქალაქში! მ-ა-ყ-ე- ე-ს-უ-ს-ა ქ-ლ-ქ-ი- --------------------------- მოაწყვეთ ექსკურსია ქალაქში! 0
moa------- -k-----s-a -a------! moats'qvet eksk'ursia kalakshi! m-a-s-q-e- e-s-'-r-i- k-l-k-h-! ------------------------------- moats'qvet eksk'ursia kalakshi!
Choďte do prístavu. წ------ა--ა--უ-ში! წადით ნავსადგურში! წ-დ-თ ნ-ვ-ა-გ-რ-ი- ------------------ წადით ნავსადგურში! 0
t-'a--t na-sadg-rs--! ts'adit navsadgurshi! t-'-d-t n-v-a-g-r-h-! --------------------- ts'adit navsadgurshi!
Urobte si okružnú jazdu po prístave. მო---ვ-თ---სკ------ნა---დგ--ში! მოაწყვეთ ექსკურსია ნავსადგურში! მ-ა-ყ-ე- ე-ს-უ-ს-ა ნ-ვ-ა-გ-რ-ი- ------------------------------- მოაწყვეთ ექსკურსია ნავსადგურში! 0
m--t-------e-sk'u---a--av--d--r---! moats'qvet eksk'ursia navsadgurshi! m-a-s-q-e- e-s-'-r-i- n-v-a-g-r-h-! ----------------------------------- moats'qvet eksk'ursia navsadgurshi!
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? კ---ვ-რა-ს--ახაობე-ია? კიდევ რა სანახაობებია? კ-დ-ვ რ- ს-ნ-ხ-ო-ე-ი-? ---------------------- კიდევ რა სანახაობებია? 0
k'--ev ra s-nakh--beb--? k'idev ra sanakhaobebia? k-i-e- r- s-n-k-a-b-b-a- ------------------------ k'idev ra sanakhaobebia?

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !