Zbirka izraza

hr Prošlo vrijeme načinskih glagola 2   »   hy Past tense of modal verbs 2

88 [osamdeset i osam]

Prošlo vrijeme načinskih glagola 2

Prošlo vrijeme načinskih glagola 2

88 [ութանասունութ]

88 [ut’anasunut’]

Past tense of modal verbs 2

[ants’yaly bayerov 2]

Odaberite kako želite vidjeti prijevod:   
hrvatski armenski igra Više
Moj se sin nije htio igrati s lutkom. Ի---ղ-ն չէր-ո--ու- տի---կ- --տ -ա---: Իմ տղան չէր ուզում տիկնիկի հետ խաղալ: Ի- տ-ա- չ-ր ո-զ-ւ- տ-կ-ի-ի հ-տ խ-ղ-լ- ------------------------------------- Իմ տղան չէր ուզում տիկնիկի հետ խաղալ: 0
Im---han--h’-- --um-ti---ki -----h--hal Im tghan ch’er uzum tikniki het khaghal I- t-h-n c-’-r u-u- t-k-i-i h-t k-a-h-l --------------------------------------- Im tghan ch’er uzum tikniki het khaghal
Moja kćerka nije htjela igrati nogomet. Իմ ա-ջի-ը չէ--ուզ-ւ---ո---ո--խ----: Իմ աղջիկը չէր ուզում ֆուտբոլ խաղալ: Ի- ա-ջ-կ- չ-ր ո-զ-ւ- ֆ-ւ-բ-լ խ-ղ-լ- ----------------------------------- Իմ աղջիկը չէր ուզում ֆուտբոլ խաղալ: 0
Im--g---k--c-’er----- fut-o--khag--l Im aghjiky ch’er uzum futbol khaghal I- a-h-i-y c-’-r u-u- f-t-o- k-a-h-l ------------------------------------ Im aghjiky ch’er uzum futbol khaghal
Moja supruga nije htjela sa mnom igrati šah. Իմ ---ը --ր-ո--ո-մ -մ-հե- ---մա- --ղ-լ: Իմ կինը չէր ուզում իմ հետ շախմատ խաղալ: Ի- կ-ն- չ-ր ո-զ-ւ- ի- հ-տ շ-խ-ա- խ-ղ-լ- --------------------------------------- Իմ կինը չէր ուզում իմ հետ շախմատ խաղալ: 0
Im-ki-- -h’-r uzu- i- --t sh-----t--h----l Im kiny ch’er uzum im het shakhmat khaghal I- k-n- c-’-r u-u- i- h-t s-a-h-a- k-a-h-l ------------------------------------------ Im kiny ch’er uzum im het shakhmat khaghal
Moja se djeca nisu htjela šetati. Իմ ե-եխա---- -է-- -ւ-ո---զ---ա----գ-ալ: Իմ երեխաները չէին ուզում զբոսանքի գնալ: Ի- ե-ե-ա-ե-ը չ-ի- ո-զ-ւ- զ-ո-ա-ք- գ-ա-: --------------------------------------- Իմ երեխաները չէին ուզում զբոսանքի գնալ: 0
Im----ekh-ner- -h--i- uzum----sank-- g--l Im yerekhanery ch’ein uzum zbosank’i gnal I- y-r-k-a-e-y c-’-i- u-u- z-o-a-k-i g-a- ----------------------------------------- Im yerekhanery ch’ein uzum zbosank’i gnal
Oni nisu htjeli pospremiti sobu. Նրանք չ----ու--ւ- ս--յ--ը-հա-ա--լ: Նրանք չէին ուզում սենյակը հավաքել: Ն-ա-ք չ-ի- ո-զ-ւ- ս-ն-ա-ը հ-վ-ք-լ- ---------------------------------- Նրանք չէին ուզում սենյակը հավաքել: 0
Nrank’-ch--in u-----e-y-----av---yel Nrank’ ch’ein uzum senyaky havak’yel N-a-k- c-’-i- u-u- s-n-a-y h-v-k-y-l ------------------------------------ Nrank’ ch’ein uzum senyaky havak’yel
Oni nisu htjeli ići u krevet. Նրա-ք-չէ-ն-ուզ-----ն---ի- գնա-: Նրանք չէին ուզում անկողին գնալ: Ն-ա-ք չ-ի- ո-զ-ւ- ա-կ-ղ-ն գ-ա-: ------------------------------- Նրանք չէին ուզում անկողին գնալ: 0
Nr---------i- -zum a--og-in gn-l Nrank’ ch’ein uzum ankoghin gnal N-a-k- c-’-i- u-u- a-k-g-i- g-a- -------------------------------- Nrank’ ch’ein uzum ankoghin gnal
Nije smio jesti sladoled. Նրա- չ-ր-թո-----րվո-մ-պ---աղակ-ո--ել: Նրան չէր թույլատրվում պաղպաղակ ուտել: Ն-ա- չ-ր թ-ւ-լ-տ-վ-ւ- պ-ղ-ա-ա- ո-տ-լ- ------------------------------------- Նրան չէր թույլատրվում պաղպաղակ ուտել: 0
N-an-ch’e- --uy-a-r-u- pa--paghak ---l Nran ch’er t’uylatrvum paghpaghak utel N-a- c-’-r t-u-l-t-v-m p-g-p-g-a- u-e- -------------------------------------- Nran ch’er t’uylatrvum paghpaghak utel
Nije smio jesti čokoladu. Ն--ն -է- թ-ւյ-ա-րվ--- շո--լ-- --տե-: Նրան չէր թույլատրվում շոկոլադ ուտել: Ն-ա- չ-ր թ-ւ-լ-տ-վ-ւ- շ-կ-լ-դ ո-տ-լ- ------------------------------------ Նրան չէր թույլատրվում շոկոլադ ուտել: 0
N--n-ch-e-----y---r-um-s--------ut-l Nran ch’er t’uylatrvum shokolad utel N-a- c-’-r t-u-l-t-v-m s-o-o-a- u-e- ------------------------------------ Nran ch’er t’uylatrvum shokolad utel
Nije smio jesti bombone. Ն--ն---- -ո---ատ---ւմ կ-ն--տ-ո--ե-: Նրան չէր թույլատրվում կոնֆետ ուտել: Ն-ա- չ-ր թ-ւ-լ-տ-վ-ւ- կ-ն-ե- ո-տ-լ- ----------------------------------- Նրան չէր թույլատրվում կոնֆետ ուտել: 0
N--n ch-er---uyl---vum--o-f-t---el Nran ch’er t’uylatrvum konfet utel N-a- c-’-r t-u-l-t-v-m k-n-e- u-e- ---------------------------------- Nran ch’er t’uylatrvum konfet utel
Smio / smjela sam nešto zaželjeti. Ես կար-ղ է- ին---ր---- ց-նկ--ա-: Ես կարող էի ինչ որ բան ցանկանալ: Ե- կ-ր-ղ է- ի-չ ո- բ-ն ց-ն-ա-ա-: -------------------------------- Ես կարող էի ինչ որ բան ցանկանալ: 0
Ye-----ogh -- -nch’ vor ban---’---a--l Yes karogh ei inch’ vor ban ts’ankanal Y-s k-r-g- e- i-c-’ v-r b-n t-’-n-a-a- -------------------------------------- Yes karogh ei inch’ vor ban ts’ankanal
Smjela sam si kupiti haljinu. Ե--կ-րո---ի --- -ր--գես---ն--: Ես կարող էի ինչ որ զգեստ գնել: Ե- կ-ր-ղ է- ի-չ ո- զ-ե-տ գ-ե-: ------------------------------ Ես կարող էի ինչ որ զգեստ գնել: 0
Y---karogh ei i--h’---r -g-s--gnel Yes karogh ei inch’ vor zgest gnel Y-s k-r-g- e- i-c-’ v-r z-e-t g-e- ---------------------------------- Yes karogh ei inch’ vor zgest gnel
Smio / smjela sam uzeti jednu pralinu. Ի----ույլ-է--------շո-ո-----եր-ն--: Ինձ թույլ էր տրվել շոկոլադ վերցնել: Ի-ձ թ-ւ-լ է- տ-վ-լ շ-կ-լ-դ վ-ր-ն-լ- ----------------------------------- Ինձ թույլ էր տրվել շոկոլադ վերցնել: 0
I-d--t’-y---- -rv-l s--ko--d ve-ts---l Indz t’uyl er trvel shokolad verts’nel I-d- t-u-l e- t-v-l s-o-o-a- v-r-s-n-l -------------------------------------- Indz t’uyl er trvel shokolad verts’nel
Jesi li smio / smjela pušiti u zrakoplovu? Թո-յ-ատր---՞մ-է--ի------ռ--մ-ծխ-լ: Թույլատրվու՞մ էր ինքնաթիռում ծխել: Թ-ւ-լ-տ-վ-ւ-մ է- ի-ք-ա-ի-ո-մ ծ-ե-: ---------------------------------- Թույլատրվու՞մ էր ինքնաթիռում ծխել: 0
T-uy--trv-՞m -r i--’n---ir----tskhel T’uylatrvu՞m er ink’nat’irrum tskhel T-u-l-t-v-՞- e- i-k-n-t-i-r-m t-k-e- ------------------------------------ T’uylatrvu՞m er ink’nat’irrum tskhel
Jesi li smio / smjela piti pivo u bolnici? Թու---տր-ու՞- -- հի-ա---նոց--մ խմե-: Թույլատրվու՞մ էր հիվանդանոցում խմել: Թ-ւ-լ-տ-վ-ւ-մ է- հ-վ-ն-ա-ո-ո-մ խ-ե-: ------------------------------------ Թույլատրվու՞մ էր հիվանդանոցում խմել: 0
T’uyla-rv-՞- er--iv-ndan--s------m-l T’uylatrvu՞m er hivandanots’um khmel T-u-l-t-v-՞- e- h-v-n-a-o-s-u- k-m-l ------------------------------------ T’uylatrvu՞m er hivandanots’um khmel
Jesi li smio / smjela povesti psa u hotel? Թու--ատ--ու՞- է--շա---հ-ու-ա-ո- -----: Թույլատրվու՞մ էր շանը հյուրանոց տանել: Թ-ւ-լ-տ-վ-ւ-մ է- շ-ն- հ-ո-ր-ն-ց տ-ն-լ- -------------------------------------- Թույլատրվու՞մ էր շանը հյուրանոց տանել: 0
T--y----v-՞- e- -h-ny h-uranot-- ta-el T’uylatrvu՞m er shany hyuranots’ tanel T-u-l-t-v-՞- e- s-a-y h-u-a-o-s- t-n-l -------------------------------------- T’uylatrvu՞m er shany hyuranots’ tanel
Djeca su za vrijeme praznika smjela dugo ostati vani. Ա-ձ-կու--ն-րին ե--խա-ե-ին-կար-լ--էր--րկար----ում -նալ: Արձակուրդներին երեխաներին կարելի էր երկար դրսում մնալ: Ա-ձ-կ-ւ-դ-ե-ի- ե-ե-ա-ե-ի- կ-ր-լ- է- ե-կ-ր դ-ս-ւ- մ-ա-: ------------------------------------------------------ Արձակուրդներին երեխաներին կարելի էր երկար դրսում մնալ: 0
Ard---u--n-r-- --r-kha-er-n ka--li -----r-a--dr-um m-al Ardzakurdnerin yerekhanerin kareli er yerkar drsum mnal A-d-a-u-d-e-i- y-r-k-a-e-i- k-r-l- e- y-r-a- d-s-m m-a- ------------------------------------------------------- Ardzakurdnerin yerekhanerin kareli er yerkar drsum mnal
Smjela su se dugo igrati u dvorištu. Ն--նց-կ--ել--է- ե-կ-ր-բակ--մ ---ալ: Նրանց կարելի էր երկար բակում խաղալ: Ն-ա-ց կ-ր-լ- է- ե-կ-ր բ-կ-ւ- խ-ղ-լ- ----------------------------------- Նրանց կարելի էր երկար բակում խաղալ: 0
N-an-s----reli-e--y-r--r-b---- -ha---l Nrants’ kareli er yerkar bakum khaghal N-a-t-’ k-r-l- e- y-r-a- b-k-m k-a-h-l -------------------------------------- Nrants’ kareli er yerkar bakum khaghal
Smjela su dugo ostati budna. Նր-ն-----ել--էր -րկ-- ---ուն մնալ: Նրանց կարելի էր երկար արթուն մնալ: Ն-ա-ց կ-ր-լ- է- ե-կ-ր ա-թ-ւ- մ-ա-: ---------------------------------- Նրանց կարելի էր երկար արթուն մնալ: 0
Nr--t-’-k-r------ -er-a--art-u--m--l Nrants’ kareli er yerkar art’un mnal N-a-t-’ k-r-l- e- y-r-a- a-t-u- m-a- ------------------------------------ Nrants’ kareli er yerkar art’un mnal

Savjeti protiv zaboravljanja

Učenje nije uvijek jednostavno. Također i kad je zabavno može biti naporno. No veselimo se ukoliko smo nešto naučili. Ponosni smo na sebe i svoj napredak. Nažalost, to što smo naučili možemo opet zaboraviti. To je često problem posebno kod jezika. Većina nas u školi uči jedan ili više jezika. Nakon školovanja to znanje se izgubi. Jedva da više govorimo taj jezik. U svakodnevici prevladava naš materinji jezik. Mnogo stranih jezika se koristi samo za vrijeme odmora. Znanje se izgubi ako se redovito ne obnavlja. Našem mozgu potrebna je vježba. Moglo bi se reći da funkcionira poput mišića. Taj mišić se mora vježbati kako ne bi oslabio. No postoje načini da se spriječi zaboravljanje. Najvažnije je naučeno uvijek nanovo primjenjivati. Pritom pomažu dosljedni rituali. Moguće je napraviti mali program za razne dane u tjednu. U ponedjeljak se, na primjer, čita knjiga na stranom jeziku. U srijedu se sluša inozemni radio program. U petak se piše dnevnik na stranom jeziku. Na taj način se izmjenjuje čitanje, slušanje i pisanje. Time se znanje aktivira na različite načine. Sve te vježbe ne moraju trajati dugo, dovoljno je svega pola sata. No važno je da se redovito vježba! Istraživanja pokazuju da ono što je jednom naučeno ostaje u mozgu desetljećima. Dakle, mora se samo izvaditi iz ladice...