Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   he ‫שיחת חולין 1‬

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

‫20 [עשרים]‬

20 [essrim]

‫שיחת חולין 1‬

[ssixat xulin 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! ‫ת-ג-ש / י בנ---‬ ‫תרגיש / י בנוח!‬ ‫-ר-י- / י ב-ו-!- ----------------- ‫תרגיש / י בנוח!‬ 0
tar-is------------'-o-x! targish/targishi b'noax! t-r-i-h-t-r-i-h- b-n-a-! ------------------------ targish/targishi b'noax!
Cíťte sa ako doma! ‫תרג-ש-/-- --ו--בית!‬ ‫תרגיש / י כמו בבית!‬ ‫-ר-י- / י כ-ו ב-י-!- --------------------- ‫תרגיש / י כמו בבית!‬ 0
ta-------a--i--i -'mo-ba-ait! targish/targishi k'mo babait! t-r-i-h-t-r-i-h- k-m- b-b-i-! ----------------------------- targish/targishi k'mo babait!
Čo si dáte na pitie? ‫מ---רצה-/-י---תות-‬ ‫מה תרצה / י לשתות?‬ ‫-ה ת-צ- / י ל-ת-ת-‬ -------------------- ‫מה תרצה / י לשתות?‬ 0
m-- tirts-----rtsi--ish---? mah tirtseh/tirtsi lishtot? m-h t-r-s-h-t-r-s- l-s-t-t- --------------------------- mah tirtseh/tirtsi lishtot?
Máte rád / rada hudbu? ‫-ת-- - ---------מ-ס--ה?‬ ‫את / ה אוהב / ת מוסיקה?‬ ‫-ת / ה א-ה- / ת מ-ס-ק-?- ------------------------- ‫את / ה אוהב / ת מוסיקה?‬ 0
at-h-----h-v------t-m--i-a-? atah/at ohev/ohevet musiqah? a-a-/-t o-e-/-h-v-t m-s-q-h- ---------------------------- atah/at ohev/ohevet musiqah?
Páči sa mi klasická hudba. ‫א----------ת --סיקה קלאס--.‬ ‫אני אוהב / ת מוסיקה קלאסית.‬ ‫-נ- א-ה- / ת מ-ס-ק- ק-א-י-.- ----------------------------- ‫אני אוהב / ת מוסיקה קלאסית.‬ 0
ani o-ev------- mus-q-- ql--s-t. ani ohev/ohevet musiqah qla'sit. a-i o-e-/-h-v-t m-s-q-h q-a-s-t- -------------------------------- ani ohev/ohevet musiqah qla'sit.
Tu sú moje CD. ‫אל---תק---ו--ם של-.‬ ‫אלה התקליטורים שלי.‬ ‫-ל- ה-ק-י-ו-י- ש-י-‬ --------------------- ‫אלה התקליטורים שלי.‬ 0
e--h ha--qlit--im -h---. eleh hataqlitorim sheli. e-e- h-t-q-i-o-i- s-e-i- ------------------------ eleh hataqlitorim sheli.
Hráte na nejaký hudobný nástroj? ‫את-- ---נ-ן-/-ת ---י-נגינ-?‬ ‫את / ה מנגן / ת בכלי נגינה?‬ ‫-ת / ה מ-ג- / ת ב-ל- נ-י-ה-‬ ----------------------------- ‫את / ה מנגן / ת בכלי נגינה?‬ 0
a--h/a-----a-en--en--ene- -ik-i---gi--h? atah/at menagen/menagenet bikli neginah? a-a-/-t m-n-g-n-m-n-g-n-t b-k-i n-g-n-h- ---------------------------------------- atah/at menagen/menagenet bikli neginah?
Tu je moja gitara. ‫-ו--ג---ה -ל--‬ ‫זו הגיטרה שלי.‬ ‫-ו ה-י-ר- ש-י-‬ ---------------- ‫זו הגיטרה שלי.‬ 0
zo ----ta-----he--. zo hagitarah sheli. z- h-g-t-r-h s-e-i- ------------------- zo hagitarah sheli.
Spievate rád / rada? ‫את-/-ה -ו-ב --- -שיר?‬ ‫את / ה אוהב / ת לשיר?‬ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-י-?- ----------------------- ‫את / ה אוהב / ת לשיר?‬ 0
at--/----h--/-heve----s-i-? atah/at ohev/ohevet lashir? a-a-/-t o-e-/-h-v-t l-s-i-? --------------------------- atah/at ohev/ohevet lashir?
Máte deti? ‫י- -- --ד-ם-‬ ‫יש לך ילדים?‬ ‫-ש ל- י-ד-ם-‬ -------------- ‫יש לך ילדים?‬ 0
yesh l--ha-l-k- y----i-? yesh lekha/lakh yeladim? y-s- l-k-a-l-k- y-l-d-m- ------------------------ yesh lekha/lakh yeladim?
Máte psa? ‫י--ל---ל--‬ ‫יש לך כלב?‬ ‫-ש ל- כ-ב-‬ ------------ ‫יש לך כלב?‬ 0
y-sh -e--a-la-- k-lev? yesh lekha/lakh kelev? y-s- l-k-a-l-k- k-l-v- ---------------------- yesh lekha/lakh kelev?
Máte mačku? ‫יש -ך------‬ ‫יש לך חתול?‬ ‫-ש ל- ח-ו-?- ------------- ‫יש לך חתול?‬ 0
yes----k----a-- xa---? yesh lekha/lakh xatul? y-s- l-k-a-l-k- x-t-l- ---------------------- yesh lekha/lakh xatul?
Tu sú moje knihy. ‫--ה-ה-פ-י- ש-י.‬ ‫אלה הספרים שלי.‬ ‫-ל- ה-פ-י- ש-י-‬ ----------------- ‫אלה הספרים שלי.‬ 0
e-eh hasf--i- sh---. eleh hasfarim sheli. e-e- h-s-a-i- s-e-i- -------------------- eleh hasfarim sheli.
Práve čítam túto knihu. ‫א-י-ק-רא-----כ-- -ת--ס-ר----.‬ ‫אני קורא / ת כעת את הספר הזה.‬ ‫-נ- ק-ר- / ת כ-ת א- ה-פ- ה-ה-‬ ------------------------------- ‫אני קורא / ת כעת את הספר הזה.‬ 0
an--q----------k-'et-et-ha--f-r--a-eh. ani qore/qoret ka'et et hasefer hazeh. a-i q-r-/-o-e- k-'-t e- h-s-f-r h-z-h- -------------------------------------- ani qore/qoret ka'et et hasefer hazeh.
Čo rád / rada čítate? ‫מ- -- --ה-א--ב --ת ---ו--‬ ‫מה את / ה אוהב / ת לקרוא?‬ ‫-ה א- / ה א-ה- / ת ל-ר-א-‬ --------------------------- ‫מה את / ה אוהב / ת לקרוא?‬ 0
m-h --ah/-t ------he-e- -iq--? mah atah/at ohev/ohevet liqro? m-h a-a-/-t o-e-/-h-v-t l-q-o- ------------------------------ mah atah/at ohev/ohevet liqro?
Rád / rada navštevujete koncerty? ‫א--/ ה --הב --ת--ל-ת ל---צ--?‬ ‫את / ה אוהב / ת ללכת לקונצרט?‬ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-כ- ל-ו-צ-ט-‬ ------------------------------- ‫את / ה אוהב / ת ללכת לקונצרט?‬ 0
at-h/-t --e-/oh--et--a-ek-e- --qo-ts---? atah/at ohev/ohevet lalekhet l'qontsert? a-a-/-t o-e-/-h-v-t l-l-k-e- l-q-n-s-r-? ---------------------------------------- atah/at ohev/ohevet lalekhet l'qontsert?
Rád / rada chodievate do divadla? ‫-ת-/ ה-אוה- / ת --א---תי--רון-‬ ‫את / ה אוהב / ת לצאת לתיאטרון?‬ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-א- ל-י-ט-ו-?- -------------------------------- ‫את / ה אוהב / ת לצאת לתיאטרון?‬ 0
a-ah/at--hev-o-e-e- -ats-'- --t----t--n? atah/at ohev/ohevet latse't l'tey'atron? a-a-/-t o-e-/-h-v-t l-t-e-t l-t-y-a-r-n- ---------------------------------------- atah/at ohev/ohevet latse't l'tey'atron?
Rád / rada chodievate do opery? ‫את --- -ו---/-ת-לל-- ל-ו----‬ ‫את / ה אוהב / ת ללכת לאופרה?‬ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-כ- ל-ו-ר-?- ------------------------------ ‫את / ה אוהב / ת ללכת לאופרה?‬ 0
atah/-t--hev/ohe-et lal-k-e- -'-pe-ah? atah/at ohev/ohevet lalekhet l'operah? a-a-/-t o-e-/-h-v-t l-l-k-e- l-o-e-a-? -------------------------------------- atah/at ohev/ohevet lalekhet l'operah?

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!