Slovníček fráz

sk V taxíku   »   he ‫במונית‬

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

‫38 [שלושים ושמונה]‬

38 [shloshim ushmoneh]

‫במונית‬

[bamonit]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. ‫-זמ-ן / ני ---י---ב--ה-‬ ‫תזמין / ני מונית בבקשה.‬ ‫-ז-י- / נ- מ-נ-ת ב-ק-ה-‬ ------------------------- ‫תזמין / ני מונית בבקשה.‬ 0
t-z--n-t-zm--i m-n-- b'va-ash-h. tazmin/tazmini monit b'vaqashah. t-z-i-/-a-m-n- m-n-t b-v-q-s-a-. -------------------------------- tazmin/tazmini monit b'vaqashah.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? ‫כמ--ע----ה-ס-ע- לת----ה---ת?‬ ‫כמה עולה הנסיעה לתחנת הרכבת?‬ ‫-מ- ע-ל- ה-ס-ע- ל-ח-ת ה-כ-ת-‬ ------------------------------ ‫כמה עולה הנסיעה לתחנת הרכבת?‬ 0
ka--h o-a- --nesi-a--l'ta-a-at-h---k-vet? kamah olah hanesi'ah l'taxanat harakevet? k-m-h o-a- h-n-s-'-h l-t-x-n-t h-r-k-v-t- ----------------------------------------- kamah olah hanesi'ah l'taxanat harakevet?
Koľko to stojí na letisko? ‫-מה----- -נסי-ה---ד- ה-ע---?‬ ‫כמה עולה הנסיעה לשדה התעופה?‬ ‫-מ- ע-ל- ה-ס-ע- ל-ד- ה-ע-פ-?- ------------------------------ ‫כמה עולה הנסיעה לשדה התעופה?‬ 0
ka--- olah-han---'-h----hde- h--e'uf-h? kamah olah hanesi'ah lishdeh hate'ufah? k-m-h o-a- h-n-s-'-h l-s-d-h h-t-'-f-h- --------------------------------------- kamah olah hanesi'ah lishdeh hate'ufah?
Rovno, prosím. ‫ישר --קש--‬ ‫ישר בבקשה.‬ ‫-ש- ב-ק-ה-‬ ------------ ‫ישר בבקשה.‬ 0
y--h-r b'va--sh-h. yeshar b'vaqashah. y-s-a- b-v-q-s-a-. ------------------ yeshar b'vaqashah.
Prosím, tu doprava. ‫כא- -מ-נה בבק-ה-‬ ‫כאן ימינה בבקשה.‬ ‫-א- י-י-ה ב-ק-ה-‬ ------------------ ‫כאן ימינה בבקשה.‬ 0
ka-- yemina- --va-as---. ka'n yeminah b'vaqashah. k-'- y-m-n-h b-v-q-s-a-. ------------------------ ka'n yeminah b'vaqashah.
Prosím, tam na rohu doľava. ‫------ש--ל--ב-ק-ה.‬ ‫בפינה שמאלה בבקשה.‬ ‫-פ-נ- ש-א-ה ב-ק-ה-‬ -------------------- ‫בפינה שמאלה בבקשה.‬ 0
bap-n----s-o-l-- b-v----hah. bapinah ssmo'lah b'vaqashah. b-p-n-h s-m-'-a- b-v-q-s-a-. ---------------------------- bapinah ssmo'lah b'vaqashah.
Ponáhľam sa. ‫-ני -מ---/ -.‬ ‫אני ממהר / ת.‬ ‫-נ- מ-ה- / ת-‬ --------------- ‫אני ממהר / ת.‬ 0
an- m-mah-r/mem----et. ani memaher/memaheret. a-i m-m-h-r-m-m-h-r-t- ---------------------- ani memaher/memaheret.
Mám čas. ‫א-- לא-מ--ר / --/-יש-ל- ---.‬ ‫אני לא ממהר / ת / יש לי זמן.‬ ‫-נ- ל- מ-ה- / ת / י- ל- ז-ן-‬ ------------------------------ ‫אני לא ממהר / ת / יש לי זמן.‬ 0
ani----me--her/memahe--t-yesh -- -m-n. ani lo memaher/memaheret/yesh li zman. a-i l- m-m-h-r-m-m-h-r-t-y-s- l- z-a-. -------------------------------------- ani lo memaher/memaheret/yesh li zman.
Jazdite prosím pomalšie. ‫-ע - - לא--יו---בבק--.‬ ‫סע / י לאט יותר בבקשה.‬ ‫-ע / י ל-ט י-ת- ב-ק-ה-‬ ------------------------ ‫סע / י לאט יותר בבקשה.‬ 0
sa-s-i l-at y-t-r -'-a--s--h. sa/s'i l'at yoter b'vaqashah. s-/-'- l-a- y-t-r b-v-q-s-a-. ----------------------------- sa/s'i l'at yoter b'vaqashah.
Zastavte prosím. ‫-צ-- - -----כא- --קש-.‬ ‫עצור / עצרי כאן בבקשה.‬ ‫-צ-ר / ע-ר- כ-ן ב-ק-ה-‬ ------------------------ ‫עצור / עצרי כאן בבקשה.‬ 0
ats--/i-s-- k-'--b----as-a-. atsor/itsri ka'n b'vaqashah. a-s-r-i-s-i k-'- b-v-q-s-a-. ---------------------------- atsor/itsri ka'n b'vaqashah.
Počkajte prosím chvíľu. ‫---- /-המ--ני-רגע -חד בבקש-.‬ ‫המתן / המתיני רגע אחד בבקשה.‬ ‫-מ-ן / ה-ת-נ- ר-ע א-ד ב-ק-ה-‬ ------------------------------ ‫המתן / המתיני רגע אחד בבקשה.‬ 0
hamten-ha-t--i--eg- e-----'v-----a-. hamten/hamtini rega exad b'vaqashah. h-m-e-/-a-t-n- r-g- e-a- b-v-q-s-a-. ------------------------------------ hamten/hamtini rega exad b'vaqashah.
Hneď som späť. ‫--י מ--ד-חוז- - ת.‬ ‫אני מייד חוזר / ת.‬ ‫-נ- מ-י- ח-ז- / ת-‬ -------------------- ‫אני מייד חוזר / ת.‬ 0
an--mia- -o-er/-o--r-t. ani miad xozer/xozeret. a-i m-a- x-z-r-x-z-r-t- ----------------------- ani miad xozer/xozeret.
Dajte mi prosím účet. ‫-ב-ה ב---ה.‬ ‫קבלה בבקשה.‬ ‫-ב-ה ב-ק-ה-‬ ------------- ‫קבלה בבקשה.‬ 0
q-----h ---aqa--a-. qabalah b'vaqashah. q-b-l-h b-v-q-s-a-. ------------------- qabalah b'vaqashah.
Nemám drobné. ‫א-ן -י עודף.‬ ‫אין לי עודף.‬ ‫-י- ל- ע-ד-.- -------------- ‫אין לי עודף.‬ 0
eyn -- --ef. eyn li odef. e-n l- o-e-. ------------ eyn li odef.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. ‫ז- --דר,---ו-ף-ש--‬ ‫זה בסדר, העודף שלך‬ ‫-ה ב-ד-, ה-ו-ף ש-ך- -------------------- ‫זה בסדר, העודף שלך‬ 0
ze- b'sede-,-h--o-------l--a zeh b'seder, ha'odef shelkha z-h b-s-d-r- h-'-d-f s-e-k-a ---------------------------- zeh b'seder, ha'odef shelkha
Zavezte ma na túto adresu. ‫קח --י-או----כת-בת--זא- ב----.‬ ‫קח / י אותי לכתובת הזאת בבקשה.‬ ‫-ח / י א-ת- ל-ת-ב- ה-א- ב-ק-ה-‬ -------------------------------- ‫קח / י אותי לכתובת הזאת בבקשה.‬ 0
qax/-xi o-i ---t-v-t---z-'--b-vaq-sh--. qax/qxi oti laktovet hazo't b'vaqashah. q-x-q-i o-i l-k-o-e- h-z-'- b-v-q-s-a-. --------------------------------------- qax/qxi oti laktovet hazo't b'vaqashah.
Zavezte ma k hotelu. ‫ק- --- -ותי-ל---- שלי-ב-ק---‬ ‫קח / י אותי למלון שלי בבקשה.‬ ‫-ח / י א-ת- ל-ל-ן ש-י ב-ק-ה-‬ ------------------------------ ‫קח / י אותי למלון שלי בבקשה.‬ 0
qa-/-x- ----l-m-l-n s-el--b'-a-as-ah. qax/qxi oti lamalon sheli b'vaqashah. q-x-q-i o-i l-m-l-n s-e-i b-v-q-s-a-. ------------------------------------- qax/qxi oti lamalon sheli b'vaqashah.
Zavezte ma na pláž. ‫ק- /-י אותי -חו---י--בבק-ה.‬ ‫קח / י אותי לחוף הים בבקשה.‬ ‫-ח / י א-ת- ל-ו- ה-ם ב-ק-ה-‬ ----------------------------- ‫קח / י אותי לחוף הים בבקשה.‬ 0
qax-qxi o-i--'xof--ay-- --v--a----. qax/qxi oti l'xof hayam b'vaqashah. q-x-q-i o-i l-x-f h-y-m b-v-q-s-a-. ----------------------------------- qax/qxi oti l'xof hayam b'vaqashah.

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?