Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   bg Кратък разговор 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [двайсет]

20 [dvayset]

Кратък разговор 1

[Kratyk razgovor 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! Н-с--н----с--у--бн-! Настанете се удобно! Н-с-а-е-е с- у-о-н-! -------------------- Настанете се удобно! 0
N-s---e------ud--no! Nastanete se udobno! N-s-a-e-e s- u-o-n-! -------------------- Nastanete se udobno!
Cíťte sa ako doma! Ч-в-т-а-т- -- --т--у --ма с-! Чувствайте се като у дома си! Ч-в-т-а-т- с- к-т- у д-м- с-! ----------------------------- Чувствайте се като у дома си! 0
Ch----vayte--- ka-- ---oma --! Chuvstvayte se kato u doma si! C-u-s-v-y-e s- k-t- u d-m- s-! ------------------------------ Chuvstvayte se kato u doma si!
Čo si dáte na pitie? Какво--е--е-е -----е--? Какво желаете за пиене? К-к-о ж-л-е-е з- п-е-е- ----------------------- Какво желаете за пиене? 0
Kakv----el-e-e-----i-ne? Kakvo zhelaete za piene? K-k-o z-e-a-t- z- p-e-e- ------------------------ Kakvo zhelaete za piene?
Máte rád / rada hudbu? О-и--т---- му----? Обичате ли музика? О-и-а-е л- м-з-к-? ------------------ Обичате ли музика? 0
Obi----e-li-muz-k-? Obichate li muzika? O-i-h-t- l- m-z-k-? ------------------- Obichate li muzika?
Páči sa mi klasická hudba. А---ар--вам--ла-ич-ска --з--а. Аз харесвам класическа музика. А- х-р-с-а- к-а-и-е-к- м-з-к-. ------------------------------ Аз харесвам класическа музика. 0
Az-k--r---a- --asic-e--a-m--ika. Az kharesvam klasicheska muzika. A- k-a-e-v-m k-a-i-h-s-a m-z-k-. -------------------------------- Az kharesvam klasicheska muzika.
Tu sú moje CD. Това с- мои---к---ак-дис-ове. Това са моите компактдискове. Т-в- с- м-и-е к-м-а-т-и-к-в-. ----------------------------- Това са моите компактдискове. 0
T--- s-----te--o-pak--------. Tova sa moite kompaktdiskove. T-v- s- m-i-e k-m-a-t-i-k-v-. ----------------------------- Tova sa moite kompaktdiskove.
Hráte na nejaký hudobný nástroj? Свир--е-л- на----о? Свирите ли на нещо? С-и-и-е л- н- н-щ-? ------------------- Свирите ли на нещо? 0
S--r-te -i -- -e---ho? Svirite li na neshcho? S-i-i-e l- n- n-s-c-o- ---------------------- Svirite li na neshcho?
Tu je moja gitara. Т-ва е ---та-к-тара. Това е моята китара. Т-в- е м-я-а к-т-р-. -------------------- Това е моята китара. 0
T--a ------a-a-k-t---. Tova ye moyata kitara. T-v- y- m-y-t- k-t-r-. ---------------------- Tova ye moyata kitara.
Spievate rád / rada? О-ич--е ли--а--ее--? Обичате ли да пеете? О-и-а-е л- д- п-е-е- -------------------- Обичате ли да пеете? 0
Obichat- -- -a pe--e? Obichate li da peete? O-i-h-t- l- d- p-e-e- --------------------- Obichate li da peete?
Máte deti? И-ат- ли ---а? Имате ли деца? И-а-е л- д-ц-? -------------- Имате ли деца? 0
Ima-- ----e-s-? Imate li detsa? I-a-e l- d-t-a- --------------- Imate li detsa?
Máte psa? Им-т-----куч-? Имате ли куче? И-а-е л- к-ч-? -------------- Имате ли куче? 0
I---e-l----che? Imate li kuche? I-a-e l- k-c-e- --------------- Imate li kuche?
Máte mačku? И--те ----отка? Имате ли котка? И-а-е л- к-т-а- --------------- Имате ли котка? 0
Ima------k-t--? Imate li kotka? I-a-e l- k-t-a- --------------- Imate li kotka?
Tu sú moje knihy. Т-в--са --и-е-кн--и. Това са моите книги. Т-в- с- м-и-е к-и-и- -------------------- Това са моите книги. 0
T-va--a-mo-te kni--. Tova sa moite knigi. T-v- s- m-i-e k-i-i- -------------------- Tova sa moite knigi.
Práve čítam túto knihu. Т-к----е----аз--кн---. Тъкмо чета тази книга. Т-к-о ч-т- т-з- к-и-а- ---------------------- Тъкмо чета тази книга. 0
T-k-o -he-a --z---ni--. Tykmo cheta tazi kniga. T-k-o c-e-a t-z- k-i-a- ----------------------- Tykmo cheta tazi kniga.
Čo rád / rada čítate? Ка-во-о--чат--да---те-е? Какво обичате да четете? К-к-о о-и-а-е д- ч-т-т-? ------------------------ Какво обичате да четете? 0
K-kv--ob-ch-te-d---het-t-? Kakvo obichate da chetete? K-k-o o-i-h-t- d- c-e-e-e- -------------------------- Kakvo obichate da chetete?
Rád / rada navštevujete koncerty? О-и---е ли--а х-дите--и на к---ер-? Обичате ли да ходите ли на концерт? О-и-а-е л- д- х-д-т- л- н- к-н-е-т- ----------------------------------- Обичате ли да ходите ли на концерт? 0
O--ch-t--li-------d--e -- n---o-----t? Obichate li da khodite li na kontsert? O-i-h-t- l- d- k-o-i-e l- n- k-n-s-r-? -------------------------------------- Obichate li da khodite li na kontsert?
Rád / rada chodievate do divadla? О-и--те----да ----те--- -- --а---? Обичате ли да ходите ли на театър? О-и-а-е л- д- х-д-т- л- н- т-а-ъ-? ---------------------------------- Обичате ли да ходите ли на театър? 0
Ob-----e-li d- kho-i-- -- na teat--? Obichate li da khodite li na teatyr? O-i-h-t- l- d- k-o-i-e l- n- t-a-y-? ------------------------------------ Obichate li da khodite li na teatyr?
Rád / rada chodievate do opery? О-ич-те--и-да-ходите -и-на о-ер-? Обичате ли да ходите ли на опера? О-и-а-е л- д- х-д-т- л- н- о-е-а- --------------------------------- Обичате ли да ходите ли на опера? 0
Obic---e l- d----o-it- li-n- ----a? Obichate li da khodite li na opera? O-i-h-t- l- d- k-o-i-e l- n- o-e-a- ----------------------------------- Obichate li da khodite li na opera?

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!