Slovníček fráz

sk V meste   »   es En la ciudad

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [veinticinco]

En la ciudad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. M- -u-t--í--i- --l-----ac---. Me gustaría ir a la estación. M- g-s-a-í- i- a l- e-t-c-ó-. ----------------------------- Me gustaría ir a la estación.
Chcel by som ísť na letisko. Me -us-a--a ir a--a---p---to. Me gustaría ir al aeropuerto. M- g-s-a-í- i- a- a-r-p-e-t-. ----------------------------- Me gustaría ir al aeropuerto.
Chcel by som ísť do centra. M- ------í---r-----e---- de--a c-uda-. Me gustaría ir al centro de la ciudad. M- g-s-a-í- i- a- c-n-r- d- l- c-u-a-. -------------------------------------- Me gustaría ir al centro de la ciudad.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? ¿---o s- v----l- -s---i-n? ¿Cómo se va a la estación? ¿-ó-o s- v- a l- e-t-c-ó-? -------------------------- ¿Cómo se va a la estación?
Ako sa dostanem na letisko? ¿C-m- -e v- al---r---e-to? ¿Cómo se va al aeropuerto? ¿-ó-o s- v- a- a-r-p-e-t-? -------------------------- ¿Cómo se va al aeropuerto?
Ako sa dostanem do centra? ¿-----se ---a- -e-t-- d- -a-ci--a-? ¿Cómo se va al centro de la ciudad? ¿-ó-o s- v- a- c-n-r- d- l- c-u-a-? ----------------------------------- ¿Cómo se va al centro de la ciudad?
Potrebujem taxík. Y- ---e---o-------i. Yo necesito un taxi. Y- n-c-s-t- u- t-x-. -------------------- Yo necesito un taxi.
Potrebujem mapu mesta. Yo n-cesi-- un p-a-o -- la --u-a-. Yo necesito un plano de la ciudad. Y- n-c-s-t- u- p-a-o d- l- c-u-a-. ---------------------------------- Yo necesito un plano de la ciudad.
Potrebujem hotel. Yo ne-es--o--n --te-. Yo necesito un hotel. Y- n-c-s-t- u- h-t-l- --------------------- Yo necesito un hotel.
Chcel by som si prenajať auto. Me gu--aría al---la-------ch-. Me gustaría alquilar un coche. M- g-s-a-í- a-q-i-a- u- c-c-e- ------------------------------ Me gustaría alquilar un coche.
Tu je moja kreditná karta. A--- tie-e--i -arje-- d--cr----o. Aquí tiene mi tarjeta de crédito. A-u- t-e-e m- t-r-e-a d- c-é-i-o- --------------------------------- Aquí tiene mi tarjeta de crédito.
Tu je môj vodičský preukaz. A-u- t--n--mi -e----o -e-c--d-c--. Aquí tiene mi permiso de conducir. A-u- t-e-e m- p-r-i-o d- c-n-u-i-. ---------------------------------- Aquí tiene mi permiso de conducir.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? ¿Q-é hay-p-r- ver--n--a-c---ad? ¿Qué hay para ver en la ciudad? ¿-u- h-y p-r- v-r e- l- c-u-a-? ------------------------------- ¿Qué hay para ver en la ciudad?
Choďte do starého mesta. V-ya-----a----a-ti----de----ci--ad. Vaya al casco antiguo de la ciudad. V-y- a- c-s-o a-t-g-o d- l- c-u-a-. ----------------------------------- Vaya al casco antiguo de la ciudad.
Urobte si okružnú jazdu po meste. D- una -u--ta-p-r--a-c-udad. Dé una vuelta por la ciudad. D- u-a v-e-t- p-r l- c-u-a-. ---------------------------- Dé una vuelta por la ciudad.
Choďte do prístavu. V-ya -l--u-r--. Vaya al puerto. V-y- a- p-e-t-. --------------- Vaya al puerto.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. H-g-l- u-- -isit- a--------. Hágale una visita al puerto. H-g-l- u-a v-s-t- a- p-e-t-. ---------------------------- Hágale una visita al puerto.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? ¿Qu----r-- lu-ar-s -e-in-erés ha- a-e--s de ---o-? ¿Qué otros lugares de interés hay además de éstos? ¿-u- o-r-s l-g-r-s d- i-t-r-s h-y a-e-á- d- é-t-s- -------------------------------------------------- ¿Qué otros lugares de interés hay además de éstos?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !