Slovníček fráz

sk V meste   »   it In città

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [venticinque]

In città

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Vorr-i --dare--l-a-st--io--. Vorrei andare alla stazione. V-r-e- a-d-r- a-l- s-a-i-n-. ---------------------------- Vorrei andare alla stazione. 0
Chcel by som ísť na letisko. V------a---r- a-----ro--rt-. Vorrei andare all’aeroporto. V-r-e- a-d-r- a-l-a-r-p-r-o- ---------------------------- Vorrei andare all’aeroporto. 0
Chcel by som ísť do centra. Vo-r-- --dare--n---n-r-. Vorrei andare in centro. V-r-e- a-d-r- i- c-n-r-. ------------------------ Vorrei andare in centro. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Q-al----a-str--a per-l- s---io--? Qual è la strada per la stazione? Q-a- è l- s-r-d- p-r l- s-a-i-n-? --------------------------------- Qual è la strada per la stazione? 0
Ako sa dostanem na letisko? Qu---- ----t---- per--’-ero---to? Qual è la strada per l’aeroporto? Q-a- è l- s-r-d- p-r l-a-r-p-r-o- --------------------------------- Qual è la strada per l’aeroporto? 0
Ako sa dostanem do centra? Q-a--è -- s--ad--pe- -l---nt-o? Qual è la strada per il centro? Q-a- è l- s-r-d- p-r i- c-n-r-? ------------------------------- Qual è la strada per il centro? 0
Potrebujem taxík. Ho b-s-gno-di-u--tassì. Ho bisogno di un tassì. H- b-s-g-o d- u- t-s-ì- ----------------------- Ho bisogno di un tassì. 0
Potrebujem mapu mesta. Mi-se-v--u-----a-t--a-della--ittà. Mi serve una piantina della città. M- s-r-e u-a p-a-t-n- d-l-a c-t-à- ---------------------------------- Mi serve una piantina della città. 0
Potrebujem hotel. Mi-oc---r- u---lbe--o. Mi occorre un albergo. M- o-c-r-e u- a-b-r-o- ---------------------- Mi occorre un albergo. 0
Chcel by som si prenajať auto. Vor-e- n-l--gi-r- --a--acc--n-. Vorrei noleggiare una macchina. V-r-e- n-l-g-i-r- u-a m-c-h-n-. ------------------------------- Vorrei noleggiare una macchina. 0
Tu je moja kreditná karta. E-co-la -i--carta -i credi-o. Ecco la mia carta di credito. E-c- l- m-a c-r-a d- c-e-i-o- ----------------------------- Ecco la mia carta di credito. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Ecc---a--i---ate--e. Ecco la mia patente. E-c- l- m-a p-t-n-e- -------------------- Ecco la mia patente. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Co-a--’---- --dere-in -----? Cosa c’è da vedere in città? C-s- c-è d- v-d-r- i- c-t-à- ---------------------------- Cosa c’è da vedere in città? 0
Choďte do starého mesta. V--a n-l---n-r- s-o----. Vada nel centro storico. V-d- n-l c-n-r- s-o-i-o- ------------------------ Vada nel centro storico. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Facci- un-gir---e-l-------. Faccia un giro della città. F-c-i- u- g-r- d-l-a c-t-à- --------------------------- Faccia un giro della città. 0
Choďte do prístavu. V-da -l port-. Vada al porto. V-d- a- p-r-o- -------------- Vada al porto. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. F-c-ia u- -i-o-al por-o. Faccia un giro al porto. F-c-i- u- g-r- a- p-r-o- ------------------------ Faccia un giro al porto. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Qu-l- a-t-a--oni--uri-ti-he--i--o-o---c--a? Quali attrazioni turistiche ci sono ancora? Q-a-i a-t-a-i-n- t-r-s-i-h- c- s-n- a-c-r-? ------------------------------------------- Quali attrazioni turistiche ci sono ancora? 0

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !