Slovníček fráz

sk V meste   »   kk In the city

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [жиырма бес]

25 [jïırma bes]

In the city

[Qalada]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Маға---о---------ру--е-ек. Маған вокзалға бару керек. М-ғ-н в-к-а-ғ- б-р- к-р-к- -------------------------- Маған вокзалға бару керек. 0
Mağan -o--al-a -arw -erek. Mağan vokzalğa barw kerek. M-ğ-n v-k-a-ğ- b-r- k-r-k- -------------------------- Mağan vokzalğa barw kerek.
Chcel by som ísť na letisko. Мағ-н-әу----ға --ру--ерек. Маған әуежайға бару керек. М-ғ-н ә-е-а-ғ- б-р- к-р-к- -------------------------- Маған әуежайға бару керек. 0
Mağan--wej--ğ- b-r- --r-k. Mağan äwejayğa barw kerek. M-ğ-n ä-e-a-ğ- b-r- k-r-k- -------------------------- Mağan äwejayğa barw kerek.
Chcel by som ísť do centra. Маған қала-----л-ғына--а-у--ере-. Маған қала орталығына бару керек. М-ғ-н қ-л- о-т-л-ғ-н- б-р- к-р-к- --------------------------------- Маған қала орталығына бару керек. 0
Mağ-- q-l--o--al-ğ------r- --r--. Mağan qala ortalığına barw kerek. M-ğ-n q-l- o-t-l-ğ-n- b-r- k-r-k- --------------------------------- Mağan qala ortalığına barw kerek.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? В--з-лға -ала- ба--ам бол-ды? Вокзалға қалай барсам болады? В-к-а-ғ- қ-л-й б-р-а- б-л-д-? ----------------------------- Вокзалға қалай барсам болады? 0
Vok---ğa-q--ay---r-am--ol---? Vokzalğa qalay barsam boladı? V-k-a-ğ- q-l-y b-r-a- b-l-d-? ----------------------------- Vokzalğa qalay barsam boladı?
Ako sa dostanem na letisko? Әу-ж--ғ-----ай-б--с-м --лад-? Әуежайға қалай барсам болады? Ә-е-а-ғ- қ-л-й б-р-а- б-л-д-? ----------------------------- Әуежайға қалай барсам болады? 0
Äwej---a qal-y------- bol---? Äwejayğa qalay barsam boladı? Ä-e-a-ğ- q-l-y b-r-a- b-l-d-? ----------------------------- Äwejayğa qalay barsam boladı?
Ako sa dostanem do centra? Қ-л--о-т-л---н- қ-ла- -арс----о--д-? Қала орталығына қалай барсам болады? Қ-л- о-т-л-ғ-н- қ-л-й б-р-а- б-л-д-? ------------------------------------ Қала орталығына қалай барсам болады? 0
Qa-- -r-a--ğı---qal-- bar--m bo--dı? Qala ortalığına qalay barsam boladı? Q-l- o-t-l-ğ-n- q-l-y b-r-a- b-l-d-? ------------------------------------ Qala ortalığına qalay barsam boladı?
Potrebujem taxík. М--а- -акс----р--. Маған такси керек. М-ғ-н т-к-и к-р-к- ------------------ Маған такси керек. 0
M-ğan-----ï k-r--. Mağan taksï kerek. M-ğ-n t-k-ï k-r-k- ------------------ Mağan taksï kerek.
Potrebujem mapu mesta. М--а----ла-ы---арт-сы -ер--. Маған қаланың картасы керек. М-ғ-н қ-л-н-ң к-р-а-ы к-р-к- ---------------------------- Маған қаланың картасы керек. 0
Ma-an---la--ñ--a-t-s- ke-e-. Mağan qalanıñ kartası kerek. M-ğ-n q-l-n-ñ k-r-a-ı k-r-k- ---------------------------- Mağan qalanıñ kartası kerek.
Potrebujem hotel. Ма-а---онақ -й -е-ек. Маған қонақ үй керек. М-ғ-н қ-н-қ ү- к-р-к- --------------------- Маған қонақ үй керек. 0
Mağ-n-q--a- üy----e-. Mağan qonaq üy kerek. M-ğ-n q-n-q ü- k-r-k- --------------------- Mağan qonaq üy kerek.
Chcel by som si prenajať auto. М-- жал-а-көл---а--а- --п--д-м. Мен жалға көлік алсам деп едім. М-н ж-л-а к-л-к а-с-м д-п е-і-. ------------------------------- Мен жалға көлік алсам деп едім. 0
Men ja-ğa------ -l-am d-p-ed--. Men jalğa kölik alsam dep edim. M-n j-l-a k-l-k a-s-m d-p e-i-. ------------------------------- Men jalğa kölik alsam dep edim.
Tu je moja kreditná karta. М-не ме-ің--ес---к----м. Міне менің несие картам. М-н- м-н-ң н-с-е к-р-а-. ------------------------ Міне менің несие картам. 0
M-ne------ --sï- k-r-a-. Mine meniñ nesïe kartam. M-n- m-n-ñ n-s-e k-r-a-. ------------------------ Mine meniñ nesïe kartam.
Tu je môj vodičský preukaz. Мі-- ---і- -үр---у-і ку--іг-м. Міне менің жүргізуші куәлігім. М-н- м-н-ң ж-р-і-у-і к-ә-і-і-. ------------------------------ Міне менің жүргізуші куәлігім. 0
Min---en-ñ jü-giz-ş--k----gi-. Mine meniñ jürgizwşi kwäligim. M-n- m-n-ñ j-r-i-w-i k-ä-i-i-. ------------------------------ Mine meniñ jürgizwşi kwäligim.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Қ-лад--к---т-н----ба-? Қалада көретін не бар? Қ-л-д- к-р-т-н н- б-р- ---------------------- Қалада көретін не бар? 0
Q--ad- -ör--in-n-----? Qalada köretin ne bar? Q-l-d- k-r-t-n n- b-r- ---------------------- Qalada köretin ne bar?
Choďte do starého mesta. Е--і -а--ға---р--ыз. Ескі қалаға барыңыз. Е-к- қ-л-ғ- б-р-ң-з- -------------------- Ескі қалаға барыңыз. 0
Es-i -ala-a b--ıñız. Eski qalağa barıñız. E-k- q-l-ğ- b-r-ñ-z- -------------------- Eski qalağa barıñız.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Қал-н- --------ску------ас-ңы-. Қаланы шолып экскурсия жасаңыз. Қ-л-н- ш-л-п э-с-у-с-я ж-с-ң-з- ------------------------------- Қаланы шолып экскурсия жасаңыз. 0
Qa--n--şol-p-ék-kw---y--jas-ñ--. Qalanı şolıp ékskwrsïya jasañız. Q-l-n- ş-l-p é-s-w-s-y- j-s-ñ-z- -------------------------------- Qalanı şolıp ékskwrsïya jasañız.
Choďte do prístavu. По---- ---ыңы-. Портқа барыңыз. П-р-қ- б-р-ң-з- --------------- Портқа барыңыз. 0
P-rt-a-bar-ñız. Portqa barıñız. P-r-q- b-r-ñ-z- --------------- Portqa barıñız.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. П-р-------к---и- жас-ң-з. Портқа экскурсия жасаңыз. П-р-қ- э-с-у-с-я ж-с-ң-з- ------------------------- Портқа экскурсия жасаңыз. 0
P-r-qa-é-skwrs-y---asa--z. Portqa ékskwrsïya jasañız. P-r-q- é-s-w-s-y- j-s-ñ-z- -------------------------- Portqa ékskwrsïya jasañız.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? О-а----с-- ---- --нд-й-к------ --р-е---а-? Одан басқа тағы қандай көрікті жерлер бар? О-а- б-с-а т-ғ- қ-н-а- к-р-к-і ж-р-е- б-р- ------------------------------------------ Одан басқа тағы қандай көрікті жерлер бар? 0
Od-- --sqa-ta-- -anday k-r-kti j--l-r----? Odan basqa tağı qanday körikti jerler bar? O-a- b-s-a t-ğ- q-n-a- k-r-k-i j-r-e- b-r- ------------------------------------------ Odan basqa tağı qanday körikti jerler bar?

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !