Slovníček fráz

sk V meste   »   bg В града

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [двайсет и пет]

25 [dvayset i pet]

В града

[V grada]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Би--ис--л-/-и-к----д--от-да ---г-р-т-. Бих искал / искала да отида на гарата. Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-и-а н- г-р-т-. -------------------------------------- Бих искал / искала да отида на гарата. 0
Bikh --ka--/-i-k-----a-ot-d---a --ra-a. Bikh iskal / iskala da otida na garata. B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-i-a n- g-r-t-. --------------------------------------- Bikh iskal / iskala da otida na garata.
Chcel by som ísť na letisko. Б---и---л-- -с-----да-о--д--на -етищ--о. Бих искал / искала да отида на летището. Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-и-а н- л-т-щ-т-. ---------------------------------------- Бих искал / искала да отида на летището. 0
B----is-al --iskala-------da -a-le--s-chet-. Bikh iskal / iskala da otida na letishcheto. B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-i-a n- l-t-s-c-e-o- -------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da otida na letishcheto.
Chcel by som ísť do centra. Би--и--ал-/-и---л--д--оти-- - це---р--н- г--д-. Бих искал / искала да отида в центъра на града. Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-и-а в ц-н-ъ-а н- г-а-а- ----------------------------------------------- Бих искал / искала да отида в центъра на града. 0
Bikh --k---/ -skala-d- -ti---v-ts--tyra n--g-ada. Bikh iskal / iskala da otida v tsentyra na grada. B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-i-a v t-e-t-r- n- g-a-a- ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da otida v tsentyra na grada.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? К-- ---с--г-- -----рата? Как да стигна до гарата? К-к д- с-и-н- д- г-р-т-? ------------------------ Как да стигна до гарата? 0
K-k -a -ti-n--d---a-a-a? Kak da stigna do garata? K-k d- s-i-n- d- g-r-t-? ------------------------ Kak da stigna do garata?
Ako sa dostanem na letisko? Ка- -а ---гн--д- ле-и----? Как да стигна до летището? К-к д- с-и-н- д- л-т-щ-т-? -------------------------- Как да стигна до летището? 0
K-k-d---t--n---o-le-ishc---o? Kak da stigna do letishcheto? K-k d- s-i-n- d- l-t-s-c-e-o- ----------------------------- Kak da stigna do letishcheto?
Ako sa dostanem do centra? К----а--т--н---о ц--тъ-- -а гр-д-? Как да стигна до центъра на града? К-к д- с-и-н- д- ц-н-ъ-а н- г-а-а- ---------------------------------- Как да стигна до центъра на града? 0
K---d---tigna do ts---y-- -a--rad-? Kak da stigna do tsentyra na grada? K-k d- s-i-n- d- t-e-t-r- n- g-a-a- ----------------------------------- Kak da stigna do tsentyra na grada?
Potrebujem taxík. Тря-ва-ми--а--и. Трябва ми такси. Т-я-в- м- т-к-и- ---------------- Трябва ми такси. 0
Try-bv--mi tak-i. Tryabva mi taksi. T-y-b-a m- t-k-i- ----------------- Tryabva mi taksi.
Potrebujem mapu mesta. Тря-в--м--к-р-а-н- г-ад-. Трябва ми карта на града. Т-я-в- м- к-р-а н- г-а-а- ------------------------- Трябва ми карта на града. 0
T-y---a mi--ar-a-----ra-a. Tryabva mi karta na grada. T-y-b-a m- k-r-a n- g-a-a- -------------------------- Tryabva mi karta na grada.
Potrebujem hotel. Т-ябва-м- х-т--. Трябва ми хотел. Т-я-в- м- х-т-л- ---------------- Трябва ми хотел. 0
Tr--b---mi--hot-l. Tryabva mi khotel. T-y-b-a m- k-o-e-. ------------------ Tryabva mi khotel.
Chcel by som si prenajať auto. Би- искал - ---а-а--а-н--ма--о--. Бих искал / искала да наема кола. Б-х и-к-л / и-к-л- д- н-е-а к-л-. --------------------------------- Бих искал / искала да наема кола. 0
Bi-h is-al / i-k--- -- na-m------. Bikh iskal / iskala da naema kola. B-k- i-k-l / i-k-l- d- n-e-a k-l-. ---------------------------------- Bikh iskal / iskala da naema kola.
Tu je moja kreditná karta. Ето --е------------ар--. Ето кредитната ми карта. Е-о к-е-и-н-т- м- к-р-а- ------------------------ Ето кредитната ми карта. 0
E-o kr--itnata mi k----. Eto kreditnata mi karta. E-o k-e-i-n-t- m- k-r-a- ------------------------ Eto kreditnata mi karta.
Tu je môj vodičský preukaz. Е-- --фь--ска-а -и--н-жк-. Ето шофьорската ми книжка. Е-о ш-ф-о-с-а-а м- к-и-к-. -------------------------- Ето шофьорската ми книжка. 0
E-----o-ь---kat------n-zhk-. Eto shofьorskata mi knizhka. E-o s-o-ь-r-k-t- m- k-i-h-a- ---------------------------- Eto shofьorskata mi knizhka.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? К-к-о м-ж---- -- в-ди----ра-а? Какво може да се види в града? К-к-о м-ж- д- с- в-д- в г-а-а- ------------------------------ Какво може да се види в града? 0
K-k---m-zh- d--se -i-i v g-a-a? Kakvo mozhe da se vidi v grada? K-k-o m-z-e d- s- v-d- v g-a-a- ------------------------------- Kakvo mozhe da se vidi v grada?
Choďte do starého mesta. Ид-т- в с---и- г--д. Идете в стария град. И-е-е в с-а-и- г-а-. -------------------- Идете в стария град. 0
Id-t- v st-ri---g-ad. Idete v stariya grad. I-e-e v s-a-i-a g-a-. --------------------- Idete v stariya grad.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Напр-в-т- --и----а н--г-ад-. Направете обиколка на града. Н-п-а-е-е о-и-о-к- н- г-а-а- ---------------------------- Направете обиколка на града. 0
N-p-----e--b---l-a ----rad-. Napravete obikolka na grada. N-p-a-e-e o-i-o-k- n- g-a-a- ---------------------------- Napravete obikolka na grada.
Choďte do prístavu. Ид-те -а-при-----ще-о. Идете на пристанището. И-е-е н- п-и-т-н-щ-т-. ---------------------- Идете на пристанището. 0
I---- na-----t----h-h--o. Idete na pristanishcheto. I-e-e n- p-i-t-n-s-c-e-o- ------------------------- Idete na pristanishcheto.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. На---в-те-оби-олка--- -р---а---е--. Направете обиколка на пристанището. Н-п-а-е-е о-и-о-к- н- п-и-т-н-щ-т-. ----------------------------------- Направете обиколка на пристанището. 0
Na-ra--t---bi--l-a--- p-ist-n---che-o. Napravete obikolka na pristanishcheto. N-p-a-e-e o-i-o-k- n- p-i-t-n-s-c-e-o- -------------------------------------- Napravete obikolka na pristanishcheto.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ка-в- -руги---б----ит----с-и --- ? Какви други забележителности има ? К-к-и д-у-и з-б-л-ж-т-л-о-т- и-а ? ---------------------------------- Какви други забележителности има ? 0
K--v---r--i --belezh---l----- -ma-? Kakvi drugi zabelezhitelnosti ima ? K-k-i d-u-i z-b-l-z-i-e-n-s-i i-a ? ----------------------------------- Kakvi drugi zabelezhitelnosti ima ?

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !