Би--и--ал-/-и---л--д--оти-- - це---р--н- г--д-.
Бих искал / искала да отида в центъра на града.
Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-и-а в ц-н-ъ-а н- г-а-а-
-----------------------------------------------
Бих искал / искала да отида в центъра на града. 0 Bikh --k---/ -skala-d- -ti---v-ts--tyra n--g-ada.Bikh iskal / iskala da otida v tsentyra na grada.B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-i-a v t-e-t-r- n- g-a-a--------------------------------------------------Bikh iskal / iskala da otida v tsentyra na grada.
К-- ---с--г-- -----рата?
Как да стигна до гарата?
К-к д- с-и-н- д- г-р-т-?
------------------------
Как да стигна до гарата? 0 K-k -a -ti-n--d---a-a-a?Kak da stigna do garata?K-k d- s-i-n- d- g-r-t-?------------------------Kak da stigna do garata?
Ка- -а ---гн--д- ле-и----?
Как да стигна до летището?
К-к д- с-и-н- д- л-т-щ-т-?
--------------------------
Как да стигна до летището? 0 K-k-d---t--n---o-le-ishc---o?Kak da stigna do letishcheto?K-k d- s-i-n- d- l-t-s-c-e-o------------------------------Kak da stigna do letishcheto?
К----а--т--н---о ц--тъ-- -а гр-д-?
Как да стигна до центъра на града?
К-к д- с-и-н- д- ц-н-ъ-а н- г-а-а-
----------------------------------
Как да стигна до центъра на града? 0 K---d---tigna do ts---y-- -a--rad-?Kak da stigna do tsentyra na grada?K-k d- s-i-n- d- t-e-t-r- n- g-a-a------------------------------------Kak da stigna do tsentyra na grada?
Тря-ва-ми--а--и.
Трябва ми такси.
Т-я-в- м- т-к-и-
----------------
Трябва ми такси. 0 Try-bv--mi tak-i.Tryabva mi taksi.T-y-b-a m- t-k-i------------------Tryabva mi taksi.
Тря-в--м--к-р-а-н- г-ад-.
Трябва ми карта на града.
Т-я-в- м- к-р-а н- г-а-а-
-------------------------
Трябва ми карта на града. 0 T-y---a mi--ar-a-----ra-a.Tryabva mi karta na grada.T-y-b-a m- k-r-a n- g-a-a---------------------------Tryabva mi karta na grada.
Т-ябва-м- х-т--.
Трябва ми хотел.
Т-я-в- м- х-т-л-
----------------
Трябва ми хотел. 0 Tr--b---mi--hot-l.Tryabva mi khotel.T-y-b-a m- k-o-e-.------------------Tryabva mi khotel.
К-к-о м-ж---- -- в-ди----ра-а?
Какво може да се види в града?
К-к-о м-ж- д- с- в-д- в г-а-а-
------------------------------
Какво може да се види в града? 0 K-k---m-zh- d--se -i-i v g-a-a?Kakvo mozhe da se vidi v grada?K-k-o m-z-e d- s- v-d- v g-a-a--------------------------------Kakvo mozhe da se vidi v grada?
Ид-т- в с---и- г--д.
Идете в стария град.
И-е-е в с-а-и- г-а-.
--------------------
Идете в стария град. 0 Id-t- v st-ri---g-ad.Idete v stariya grad.I-e-e v s-a-i-a g-a-.---------------------Idete v stariya grad.
Напр-в-т- --и----а н--г-ад-.
Направете обиколка на града.
Н-п-а-е-е о-и-о-к- н- г-а-а-
----------------------------
Направете обиколка на града. 0 N-p-----e--b---l-a ----rad-.Napravete obikolka na grada.N-p-a-e-e o-i-o-k- n- g-a-a-----------------------------Napravete obikolka na grada.
Ка-в- -руги---б----ит----с-и --- ?
Какви други забележителности има ?
К-к-и д-у-и з-б-л-ж-т-л-о-т- и-а ?
----------------------------------
Какви други забележителности има ? 0 K--v---r--i --belezh---l----- -ma-?Kakvi drugi zabelezhitelnosti ima ?K-k-i d-u-i z-b-l-z-i-e-n-s-i i-a ?-----------------------------------Kakvi drugi zabelezhitelnosti ima ?
Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí.
Patrí k indoeurópskym jazykom.
Existuje zhruba 20 slovanských jazykov.
Najvýznamnejším z nich je ruština.
Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí.
Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich.
Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny:
západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky.
Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina.
Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky.
K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina.
Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov.
Tými však hovorí relatívne málo ľudí.
Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk.
Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro.
Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske.
Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná.
Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro.
Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne.
Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr.
Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili.
Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé.
Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch.
Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov.
Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások.
Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú.
S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania.
Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky:
Wszystko będzie dobrze
!