Я з--іс--ы-/ -апі-а-а н- п-ы---да до-т-р-.
Я запісаны / запісана на прыём да доктара.
Я з-п-с-н- / з-п-с-н- н- п-ы-м д- д-к-а-а-
------------------------------------------
Я запісаны / запісана на прыём да доктара. 0 Ya--apіs----/ -a-і-a----a pry-m ------tara.Ya zapіsany / zapіsana na pryem da doktara.Y- z-p-s-n- / z-p-s-n- n- p-y-m d- d-k-a-a--------------------------------------------Ya zapіsany / zapіsana na pryem da doktara.
Я за----------а-і-а-а--а-пр-ём--а --е--т-- -а-----.
Я запісаны / запісана на прыём на дзесятую гадзіну.
Я з-п-с-н- / з-п-с-н- н- п-ы-м н- д-е-я-у- г-д-і-у-
---------------------------------------------------
Я запісаны / запісана на прыём на дзесятую гадзіну. 0 Ya-z-----n----zap-sa---n- p-ye--n---ze---t--- ga---n-.Ya zapіsany / zapіsana na pryem na dzesyatuyu gadzіnu.Y- z-p-s-n- / z-p-s-n- n- p-y-m n- d-e-y-t-y- g-d-і-u-------------------------------------------------------Ya zapіsany / zapіsana na pryem na dzesyatuyu gadzіnu.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Mám termín o desiatej.
Я запісаны / запісана на прыём на дзесятую гадзіну.
Ya zapіsany / zapіsana na pryem na dzesyatuyu gadzіnu.
Кал- --с--, -ас-дзіце-- --ыёмн--.
Калі ласка, пасядзіце ў прыёмнай.
К-л- л-с-а- п-с-д-і-е ў п-ы-м-а-.
---------------------------------
Калі ласка, пасядзіце ў прыёмнай. 0 Kal--laska,------dzіtse---p-y-mnay.Kalі laska, pasyadzіtse u pryemnay.K-l- l-s-a- p-s-a-z-t-e u p-y-m-a-.-----------------------------------Kalі laska, pasyadzіtse u pryemnay.
Ш-о ----гу-д-- --с --а----?
Што я магу для Вас зрабіць?
Ш-о я м-г- д-я В-с з-а-і-ь-
---------------------------
Што я магу для Вас зрабіць? 0 S-to ya -----d-ya-Va- -ra-іts’?Shto ya magu dlya Vas zrabіts’?S-t- y- m-g- d-y- V-s z-a-і-s-?-------------------------------Shto ya magu dlya Vas zrabіts’?
У В-- шт---е---зь --л---?
У Вас што-небудзь баліць?
У В-с ш-о-н-б-д-ь б-л-ц-?
-------------------------
У Вас што-небудзь баліць? 0 U-Va- sh-o-n---dz--b----s-?U Vas shto-nebudz’ balіts’?U V-s s-t---e-u-z- b-l-t-’----------------------------U Vas shto-nebudz’ balіts’?
Ш-- ў-Вас б--і-ь?
Што ў Вас баліць?
Ш-о ў В-с б-л-ц-?
-----------------
Што ў Вас баліць? 0 S-t- - Vas --l-t-’?Shto u Vas balіts’?S-t- u V-s b-l-t-’--------------------Shto u Vas balіts’?
У-м----бе--ера--н-- бо-- - --іне.
У мяне бесперапынны боль у спіне.
У м-н- б-с-е-а-ы-н- б-л- у с-і-е-
---------------------------------
У мяне бесперапынны боль у спіне. 0 U-my-ne b-sp---pyn-- --l- --sp--e.U myane besperapynny bol’ u spіne.U m-a-e b-s-e-a-y-n- b-l- u s-і-e-----------------------------------U myane besperapynny bol’ u spіne.
У-мян--ч-с-----ліц- -ыво-.
У мяне часам баліць жывот.
У м-н- ч-с-м б-л-ц- ж-в-т-
--------------------------
У мяне часам баліць жывот. 0 U -y---------m ------’ zh-vo-.U myane chasam balіts’ zhyvot.U m-a-e c-a-a- b-l-t-’ z-y-o-.------------------------------U myane chasam balіts’ zhyvot.
К---яны-ц--к---п-р-д-у.
Крывяны ціск у парадку.
К-ы-я-ы ц-с- у п-р-д-у-
-----------------------
Крывяны ціск у парадку. 0 K-y----- ts----- p--adk-.Kryvyany tsіsk u paradku.K-y-y-n- t-і-k u p-r-d-u--------------------------Kryvyany tsіsk u paradku.
Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu.
Dokazuje to jedna americká štúdia.
Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov.
To všetko pomocou počítača.
Počítačový program analyzoval rôzne slová.
Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca.
Výsledky boli jasné.
Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje.
Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé.
Dôvodom môže byť efektivita reči.
Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec.
Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé.
Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami.
Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu.
Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký.
To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií.
Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov.
Alebo môžeme povedať viac krátkych slov.
Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký.
Naša reč má teda pevný rytmus.
Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať.
Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé.
Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať.
Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké.
Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová.
Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé.
Princíp je teda jasný:
Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie
!
Jednoducho: Skráťte to!