Ц- а-к--т- р-на- п--нядзе-я-?
Ці адкрыты рынак па нядзелях?
Ц- а-к-ы-ы р-н-к п- н-д-е-я-?
-----------------------------
Ці адкрыты рынак па нядзелях? 0 Tsі a-----y -y-ak-p--n----e--a-h?Tsі adkryty rynak pa nyadzelyakh?T-і a-k-y-y r-n-k p- n-a-z-l-a-h----------------------------------Tsі adkryty rynak pa nyadzelyakh?
Ці ад-р--ы-к---аш -- -а-ядзе-к--?
Ці адкрыты кірмаш па панядзелках?
Ц- а-к-ы-ы к-р-а- п- п-н-д-е-к-х-
---------------------------------
Ці адкрыты кірмаш па панядзелках? 0 Tsі ---r-ty k--ma-h-pa p--y-dz--k---?Tsі adkryty kіrmash pa panyadzelkakh?T-і a-k-y-y k-r-a-h p- p-n-a-z-l-a-h--------------------------------------Tsі adkryty kіrmash pa panyadzelkakh?
Ц- --крыт- -----рк--а--е--д--?
Ці адкрыты заапарк па серадах?
Ц- а-к-ы-ы з-а-а-к п- с-р-д-х-
------------------------------
Ці адкрыты заапарк па серадах? 0 T----dkryty-za---r--pa se---akh?Tsі adkryty zaapark pa seradakh?T-і a-k-y-y z-a-a-k p- s-r-d-k-?--------------------------------Tsі adkryty zaapark pa seradakh?
Ці-а-кр-т---уз-й ------вярг-х?
Ці адкрыты музей па чацвяргах?
Ц- а-к-ы-ы м-з-й п- ч-ц-я-г-х-
------------------------------
Ці адкрыты музей па чацвяргах? 0 Tsі -dk-yty m-zey -----a----a--a-h?Tsі adkryty muzey pa chatsvyargakh?T-і a-k-y-y m-z-y p- c-a-s-y-r-a-h------------------------------------Tsі adkryty muzey pa chatsvyargakh?
Ці --э-а апл-ч-а---ув--о-?
Ці трэба аплачваць уваход?
Ц- т-э-а а-л-ч-а-ь у-а-о-?
--------------------------
Ці трэба аплачваць уваход? 0 T-і t---- apl-c--ats’--v-kh--?Tsі treba aplachvats’ uvakhod?T-і t-e-a a-l-c-v-t-’ u-a-h-d-------------------------------Tsі treba aplachvats’ uvakhod?
Ш---г-т- за--у-----?
Што гэта за будынак?
Ш-о г-т- з- б-д-н-к-
--------------------
Што гэта за будынак? 0 Sh-o--e-------udynak?Shto geta za budynak?S-t- g-t- z- b-d-n-k----------------------Shto geta za budynak?
Ко---і-г-д------ы-к-?
Колькі гадоў будынку?
К-л-к- г-д-ў б-д-н-у-
---------------------
Колькі гадоў будынку? 0 Kol-------o--bu--n-u?Kol’kі gadou budynku?K-l-k- g-d-u b-d-n-u----------------------Kol’kі gadou budynku?
Я ---а----- жывап-сам.
Я цікаўлюся жывапісам.
Я ц-к-ў-ю-я ж-в-п-с-м-
----------------------
Я цікаўлюся жывапісам. 0 Ya tsі-a--y---a------pіs--.Ya tsіkaulyusya zhyvapіsam.Y- t-і-a-l-u-y- z-y-a-і-a-.---------------------------Ya tsіkaulyusya zhyvapіsam.
Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov.
Všetky však majú rovnakú funkciu.
Pomáhajú nám vymeniť si informácie.
To prebieha v každom jazyku inak.
Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami.
Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši.
Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách.
Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov.
Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali.
Výsledky boli jednoznačné.
Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi.
V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu.
Číňania hovoria oveľa pomalšie.
Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu.
Rýchlosť závisí od zložitosti slabík.
Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie.
Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky.
Preto je nemčina relatívne pomalá.
Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia.
Práve naopak!
Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií.
Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií.
Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí.
Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií.
Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne!
To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac.
A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov.
V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...