Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   be Экскурсія па горадзе

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [сорак два]

42 [sorak dva]

Экскурсія па горадзе

[Ekskursіya pa goradze]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? Ц- а-к--т- р-на- п--нядзе-я-? Ці адкрыты рынак па нядзелях? Ц- а-к-ы-ы р-н-к п- н-д-е-я-? ----------------------------- Ці адкрыты рынак па нядзелях? 0
Tsі a-----y -y-ak-p--n----e--a-h? Tsі adkryty rynak pa nyadzelyakh? T-і a-k-y-y r-n-k p- n-a-z-l-a-h- --------------------------------- Tsі adkryty rynak pa nyadzelyakh?
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Ці ад-р--ы-к---аш -- -а-ядзе-к--? Ці адкрыты кірмаш па панядзелках? Ц- а-к-ы-ы к-р-а- п- п-н-д-е-к-х- --------------------------------- Ці адкрыты кірмаш па панядзелках? 0
Tsі ---r-ty k--ma-h-pa p--y-dz--k---? Tsі adkryty kіrmash pa panyadzelkakh? T-і a-k-y-y k-r-a-h p- p-n-a-z-l-a-h- ------------------------------------- Tsі adkryty kіrmash pa panyadzelkakh?
Je výstava otvorená každý utorok? Ц--ад-р---- выс-ава -- -ў--рка-? Ці адкрытая выстава па аўторках? Ц- а-к-ы-а- в-с-а-а п- а-т-р-а-? -------------------------------- Ці адкрытая выстава па аўторках? 0
T-і--d-ry--ya-vys--va-pa---t-r-akh? Tsі adkrytaya vystava pa autorkakh? T-і a-k-y-a-a v-s-a-a p- a-t-r-a-h- ----------------------------------- Tsі adkrytaya vystava pa autorkakh?
Je zoo otvorené každú stredu? Ц- --крыт- -----рк--а--е--д--? Ці адкрыты заапарк па серадах? Ц- а-к-ы-ы з-а-а-к п- с-р-д-х- ------------------------------ Ці адкрыты заапарк па серадах? 0
T----dkryty-za---r--pa se---akh? Tsі adkryty zaapark pa seradakh? T-і a-k-y-y z-a-a-k p- s-r-d-k-? -------------------------------- Tsі adkryty zaapark pa seradakh?
Je múzeum otvorené každý štvrtok? Ці-а-кр-т---уз-й ------вярг-х? Ці адкрыты музей па чацвяргах? Ц- а-к-ы-ы м-з-й п- ч-ц-я-г-х- ------------------------------ Ці адкрыты музей па чацвяргах? 0
Tsі -dk-yty m-zey -----a----a--a-h? Tsі adkryty muzey pa chatsvyargakh? T-і a-k-y-y m-z-y p- c-a-s-y-r-a-h- ----------------------------------- Tsі adkryty muzey pa chatsvyargakh?
Je galéria otvorená každý piatok? Ці-а-кр--а- -а-ер-я -- -ятні--х? Ці адкрытая галерэя па пятніцах? Ц- а-к-ы-а- г-л-р-я п- п-т-і-а-? -------------------------------- Ці адкрытая галерэя па пятніцах? 0
T-і a-k-y--y- --l-r--a--a--y--------h? Tsі adkrytaya galereya pa pyatnіtsakh? T-і a-k-y-a-a g-l-r-y- p- p-a-n-t-a-h- -------------------------------------- Tsі adkrytaya galereya pa pyatnіtsakh?
Môže sa tu fotografovať? Ці-дазво--н- ф--агра--в-ць? Ці дазволена фатаграфаваць? Ц- д-з-о-е-а ф-т-г-а-а-а-ь- --------------------------- Ці дазволена фатаграфаваць? 0
T-і da--o--n- fa---rafav---’? Tsі dazvolena fatagrafavats’? T-і d-z-o-e-a f-t-g-a-a-a-s-? ----------------------------- Tsі dazvolena fatagrafavats’?
Musí sa platiť vstupné? Ці --э-а апл-ч-а---ув--о-? Ці трэба аплачваць уваход? Ц- т-э-а а-л-ч-а-ь у-а-о-? -------------------------- Ці трэба аплачваць уваход? 0
T-і t---- apl-c--ats’--v-kh--? Tsі treba aplachvats’ uvakhod? T-і t-e-a a-l-c-v-t-’ u-a-h-d- ------------------------------ Tsі treba aplachvats’ uvakhod?
Koľko stojí vstupné? Ко------ашт-е-ў--ход? Колькі каштуе ўваход? К-л-к- к-ш-у- ў-а-о-? --------------------- Колькі каштуе ўваход? 0
K-l-kі -as-t-e uvak-od? Kol’kі kashtue uvakhod? K-l-k- k-s-t-e u-a-h-d- ----------------------- Kol’kі kashtue uvakhod?
Poskytujete zľavu pre skupiny? Ц- ё-ць-скід---дл- --у-? Ці ёсць скідка для груп? Ц- ё-ц- с-і-к- д-я г-у-? ------------------------ Ці ёсць скідка для груп? 0
T-і-y----’ s-і-ka--lya-gr--? Tsі yosts’ skіdka dlya grup? T-і y-s-s- s-і-k- d-y- g-u-? ---------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya grup?
Poskytujete zľavu pre deti? Ці ё--- -кід-а для-д---е-? Ці ёсць скідка для дзяцей? Ц- ё-ц- с-і-к- д-я д-я-е-? -------------------------- Ці ёсць скідка для дзяцей? 0
T-- yo--s--skі----d--a dzy--se-? Tsі yosts’ skіdka dlya dzyatsey? T-і y-s-s- s-і-k- d-y- d-y-t-e-? -------------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya dzyatsey?
Poskytujete zľavu pre študentov? Ц--ё--ь-ск--к--д-- -т--э--аў? Ці ёсць скідка для студэнтаў? Ц- ё-ц- с-і-к- д-я с-у-э-т-ў- ----------------------------- Ці ёсць скідка для студэнтаў? 0
Tsі yo-ts- -----a -l----tud-nt--? Tsі yosts’ skіdka dlya studentau? T-і y-s-s- s-і-k- d-y- s-u-e-t-u- --------------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya studentau?
Čo je to za budovu? Ш---г-т- за--у-----? Што гэта за будынак? Ш-о г-т- з- б-д-н-к- -------------------- Што гэта за будынак? 0
Sh-o--e-------udynak? Shto geta za budynak? S-t- g-t- z- b-d-n-k- --------------------- Shto geta za budynak?
Aká stará je tá budova? Ко---і-г-д------ы-к-? Колькі гадоў будынку? К-л-к- г-д-ў б-д-н-у- --------------------- Колькі гадоў будынку? 0
Kol-------o--bu--n-u? Kol’kі gadou budynku? K-l-k- g-d-u b-d-n-u- --------------------- Kol’kі gadou budynku?
Kto postavil tú budovu? Хт- ---у--в-- буд-нак? Хто пабудаваў будынак? Х-о п-б-д-в-ў б-д-н-к- ---------------------- Хто пабудаваў будынак? 0
K--o -abudava--b-dyn--? Khto pabudavau budynak? K-t- p-b-d-v-u b-d-n-k- ----------------------- Khto pabudavau budynak?
Zaujímam sa o architektúru. Я ц-каў-ю-я -р---экт-рай. Я цікаўлюся архітэктурай. Я ц-к-ў-ю-я а-х-т-к-у-а-. ------------------------- Я цікаўлюся архітэктурай. 0
Y------a-ly--y- arkh-t---uray. Ya tsіkaulyusya arkhіtekturay. Y- t-і-a-l-u-y- a-k-і-e-t-r-y- ------------------------------ Ya tsіkaulyusya arkhіtekturay.
Zaujímam sa o umenie. Я ці--ўлю-я ----а---ам. Я цікаўлюся мастацтвам. Я ц-к-ў-ю-я м-с-а-т-а-. ----------------------- Я цікаўлюся мастацтвам. 0
Y- -s---u-yu-ya -as-a---v--. Ya tsіkaulyusya mastatstvam. Y- t-і-a-l-u-y- m-s-a-s-v-m- ---------------------------- Ya tsіkaulyusya mastatstvam.
Zaujímam sa o maliarstvo. Я ---а----- жывап-сам. Я цікаўлюся жывапісам. Я ц-к-ў-ю-я ж-в-п-с-м- ---------------------- Я цікаўлюся жывапісам. 0
Ya tsі-a--y---a------pіs--. Ya tsіkaulyusya zhyvapіsam. Y- t-і-a-l-u-y- z-y-a-і-a-. --------------------------- Ya tsіkaulyusya zhyvapіsam.

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...