Вы ўж----л-с- бы-і-- Б---і-е?
Вы ўжо калісь былі ў Берліне?
В- ў-о к-л-с- б-л- ў Б-р-і-е-
-----------------------------
Вы ўжо калісь былі ў Берліне? 0 V--u-h- -a-і-- -yl--- B-rlі-e?Vy uzho kalіs’ bylі u Berlіne?V- u-h- k-l-s- b-l- u B-r-і-e-------------------------------Vy uzho kalіs’ bylі u Berlіne?
Н------у- ---о---н-------.
Не, я тут нікога не ведаю.
Н-, я т-т н-к-г- н- в-д-ю-
--------------------------
Не, я тут нікога не ведаю. 0 N-- ya t-- -іk--a -e vedayu.Ne, ya tut nіkoga ne vedayu.N-, y- t-t n-k-g- n- v-d-y-.----------------------------Ne, ya tut nіkoga ne vedayu.
яш-- –---- не
яшчэ – ужо не
я-ч- – у-о н-
-------------
яшчэ – ужо не 0 yashc-e ----ho -eyashche – uzho ney-s-c-e – u-h- n------------------yashche – uzho ne
Не,---б--ьш т----е----т---ся.
Не, я больш тут не застануся.
Н-, я б-л-ш т-т н- з-с-а-у-я-
-----------------------------
Не, я больш тут не застануся. 0 Ne- ---b-l’sh -u---e z---an-sya.Ne, ya bol’sh tut ne zastanusya.N-, y- b-l-s- t-t n- z-s-a-u-y-.--------------------------------Ne, ya bol’sh tut ne zastanusya.
я-ч--к-ы---- ----ш-н---га
яшчэ крыху – больш нічога
я-ч- к-ы-у – б-л-ш н-ч-г-
-------------------------
яшчэ крыху – больш нічога 0 ya--c---k----u – ----sh--іchogayashche krykhu – bol’sh nіchogay-s-c-e k-y-h- – b-l-s- n-c-o-a-------------------------------yashche krykhu – bol’sh nіchoga
Н-- --больш-ніч-г---- х-ч-.
Не, я больш нічога не хачу.
Н-, я б-л-ш н-ч-г- н- х-ч-.
---------------------------
Не, я больш нічога не хачу. 0 Ne,-y- bo---h ---h--a n--k-ac--.Ne, ya bol’sh nіchoga ne khachu.N-, y- b-l-s- n-c-o-a n- k-a-h-.--------------------------------Ne, ya bol’sh nіchoga ne khachu.
Не- - -ш-э-н-ч--а-н--еў-/-н---л-.
Не, я яшчэ нічога не еў / не ела.
Н-, я я-ч- н-ч-г- н- е- / н- е-а-
---------------------------------
Не, я яшчэ нічога не еў / не ела. 0 Ne- -a--a-h--------og- -e-y-u----- ----.Ne, ya yashche nіchoga ne yeu / ne yela.N-, y- y-s-c-e n-c-o-a n- y-u / n- y-l-.----------------------------------------Ne, ya yashche nіchoga ne yeu / ne yela.
Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete.
Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky.
Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách.
Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky.
Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov.
Najskôr sa používal na Arabskom polostrove.
Potom sa odtiaľ rozšíril.
Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši.
Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov.
Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak.
Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú.
Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované.
Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti.
Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka.
Vyskytuje sa len v písomnej forme.
V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk.
Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk.
Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov.
V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina.
Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol.
Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky.
Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl.
Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo.
Píše sa sprava doľava.
Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché.
Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie.
Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie.
Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...