Slovníček fráz

sk Na letisku   »   be У аэрапорце

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [трыццаць пяць]

35 [trytstsats’ pyats’]

У аэрапорце

[U aeraportse]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Я-х--е----------ела--- -абр--ір-в--ь-біл---на --й- --Аф--ы. Я хацеў бы / хацела бы забраніраваць білет на рэйс у Афіны. Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- з-б-а-і-а-а-ь б-л-т н- р-й- у А-і-ы- ----------------------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы забраніраваць білет на рэйс у Афіны. 0
Y---h---e---y --khat-ela -y z--r-n-r--a-s’-----t-n- ---- u---іny. Ya khatseu by / khatsela by zabranіravats’ bіlet na reys u Afіny. Y- k-a-s-u b- / k-a-s-l- b- z-b-a-і-a-a-s- b-l-t n- r-y- u A-і-y- ----------------------------------------------------------------- Ya khatseu by / khatsela by zabranіravats’ bіlet na reys u Afіny.
Je to priamy let? Г------спас-дач-ы--э--? Гэта беспасадачны рэйс? Г-т- б-с-а-а-а-н- р-й-? ----------------------- Гэта беспасадачны рэйс? 0
G-t- b--pa----c----r-ys? Geta bespasadachny reys? G-t- b-s-a-a-a-h-y r-y-? ------------------------ Geta bespasadachny reys?
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. К-лі л-ск----есца -я ак-- ------н- --я --кур-о-. Калі ласка, месца ля акна ў салоне для некурцоў. К-л- л-с-а- м-с-а л- а-н- ў с-л-н- д-я н-к-р-о-. ------------------------------------------------ Калі ласка, месца ля акна ў салоне для некурцоў. 0
Kalі -as-a- -es-s---y- --na-u----on--d-y--n--u--sou. Kalі laska, mestsa lya akna u salone dlya nekurtsou. K-l- l-s-a- m-s-s- l-a a-n- u s-l-n- d-y- n-k-r-s-u- ---------------------------------------------------- Kalі laska, mestsa lya akna u salone dlya nekurtsou.
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Я ----- -ы ----це---б- п--верд---ь-с-аё-бр---рав-нн-. Я хацеў бы / хацела бы пацвердзіць сваё браніраванне. Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- п-ц-е-д-і-ь с-а- б-а-і-а-а-н-. ----------------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы пацвердзіць сваё браніраванне. 0
Y- ------u--- /--h--s-la-b-----s---dz--s- ---e --anіra--nne. Ya khatseu by / khatsela by patsverdzіts’ svae branіravanne. Y- k-a-s-u b- / k-a-s-l- b- p-t-v-r-z-t-’ s-a- b-a-і-a-a-n-. ------------------------------------------------------------ Ya khatseu by / khatsela by patsverdzіts’ svae branіravanne.
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Я-х-це--б- /-х--е----ы ---ля--ць-сва---ра-ір-в---е. Я хацеў бы / хацела бы ануляваць сваё браніраванне. Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- а-у-я-а-ь с-а- б-а-і-а-а-н-. --------------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы ануляваць сваё браніраванне. 0
Ya-kh-t-e---y-/ --a--e-a -- --u-y--a--’-s--- br-n-----n--. Ya khatseu by / khatsela by anulyavats’ svae branіravanne. Y- k-a-s-u b- / k-a-s-l- b- a-u-y-v-t-’ s-a- b-a-і-a-a-n-. ---------------------------------------------------------- Ya khatseu by / khatsela by anulyavats’ svae branіravanne.
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Я-хац-ў -ы / ха--л---ы---раб-ан-р----ь. Я хацеў бы / хацела бы перабраніраваць. Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- п-р-б-а-і-а-а-ь- --------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы перабраніраваць. 0
Ya --ats-- ------------a-by p-r--r-n----a-s-. Ya khatseu by / khatsela by perabranіravats’. Y- k-a-s-u b- / k-a-s-l- b- p-r-b-a-і-a-a-s-. --------------------------------------------- Ya khatseu by / khatsela by perabranіravats’.
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? К--і -ы-я--- -а-тупн- с---лёт----ы-? Калі вылятае наступны самалёт у Рым? К-л- в-л-т-е н-с-у-н- с-м-л-т у Р-м- ------------------------------------ Калі вылятае наступны самалёт у Рым? 0
Ka-- vyl---ae-n-st-pny --ma-e- u R--? Kalі vylyatae nastupny samalet u Rym? K-l- v-l-a-a- n-s-u-n- s-m-l-t u R-m- ------------------------------------- Kalі vylyatae nastupny samalet u Rym?
Sú ešte dve miesta voľné? Ці ё--ь-яшчэ -ва---а--дны- ме--ы? Ці ёсць яшчэ два свабодныя месцы? Ц- ё-ц- я-ч- д-а с-а-о-н-я м-с-ы- --------------------------------- Ці ёсць яшчэ два свабодныя месцы? 0
Tsі ------ -----h- dv--s-a-od-y-- ----sy? Tsі yosts’ yashche dva svabodnyya mestsy? T-і y-s-s- y-s-c-e d-a s-a-o-n-y- m-s-s-? ----------------------------------------- Tsі yosts’ yashche dva svabodnyya mestsy?
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Н-- - н-- -ол-к--адн--с---одна- м-сца. Не, у нас толькі адно свабоднае месца. Н-, у н-с т-л-к- а-н- с-а-о-н-е м-с-а- -------------------------------------- Не, у нас толькі адно свабоднае месца. 0
Ne- ----s ---’k- a----sv---dna- --sts-. Ne, u nas tol’kі adno svabodnae mestsa. N-, u n-s t-l-k- a-n- s-a-o-n-e m-s-s-. --------------------------------------- Ne, u nas tol’kі adno svabodnae mestsa.
Kedy pristaneme? К--і -ы --ыз-мл-ем--? Калі мы прызямляемся? К-л- м- п-ы-я-л-е-с-? --------------------- Калі мы прызямляемся? 0
K--- my-pryz-----ay-m---? Kalі my pryzyamlyayemsya? K-l- m- p-y-y-m-y-y-m-y-? ------------------------- Kalі my pryzyamlyayemsya?
Kedy tam budeme? К-л- мы-б-дзе---а--е---? Калі мы будзем на месцы? К-л- м- б-д-е- н- м-с-ы- ------------------------ Калі мы будзем на месцы? 0
Kal--m------em -a m-st-y? Kalі my budzem na mestsy? K-l- m- b-d-e- n- m-s-s-? ------------------------- Kalі my budzem na mestsy?
Kedy ide autobus do centra? К-лі а---аў--е-ца -ў-обу- у ---тр-горад-? Калі адпраўляецца аўтобус у цэнтр горада? К-л- а-п-а-л-е-ц- а-т-б-с у ц-н-р г-р-д-? ----------------------------------------- Калі адпраўляецца аўтобус у цэнтр горада? 0
Ka-- a-p--u--a-ets-------obus-u---en-----ra--? Kalі adpraulyayetstsa autobus u tsentr gorada? K-l- a-p-a-l-a-e-s-s- a-t-b-s u t-e-t- g-r-d-? ---------------------------------------------- Kalі adpraulyayetstsa autobus u tsentr gorada?
Je to váš kufor? Г--а Ваш-ча-ада-? Гэта Ваш чамадан? Г-т- В-ш ч-м-д-н- ----------------- Гэта Ваш чамадан? 0
G--a-V--h c--m----? Geta Vash chamadan? G-t- V-s- c-a-a-a-? ------------------- Geta Vash chamadan?
Je to vaša taška? Гэта--а-а -у--а? Гэта Ваша сумка? Г-т- В-ш- с-м-а- ---------------- Гэта Ваша сумка? 0
Ge----a--- -umka? Geta Vasha sumka? G-t- V-s-a s-m-a- ----------------- Geta Vasha sumka?
Je to vaša batožina? Г-та --ш ба-аж? Гэта Ваш багаж? Г-т- В-ш б-г-ж- --------------- Гэта Ваш багаж? 0
G-t- V-s- ba----? Geta Vash bagazh? G-t- V-s- b-g-z-? ----------------- Geta Vash bagazh?
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Коль-і --г-ж- я-магу-ў-яц- - с-бо-? Колькі багажу я магу ўзяць з сабой? К-л-к- б-г-ж- я м-г- ў-я-ь з с-б-й- ----------------------------------- Колькі багажу я магу ўзяць з сабой? 0
K-l-kі--a--z-u-y---ag---z--t-- - ----y? Kol’kі bagazhu ya magu uzyats’ z saboy? K-l-k- b-g-z-u y- m-g- u-y-t-’ z s-b-y- --------------------------------------- Kol’kі bagazhu ya magu uzyats’ z saboy?
Dvadsať kíl. Д---ц-ць -і-а----. Дваццаць кілаграм. Д-а-ц-ц- к-л-г-а-. ------------------ Дваццаць кілаграм. 0
D---st-a-s’ -і--gr--. Dvatstsats’ kіlagram. D-a-s-s-t-’ k-l-g-a-. --------------------- Dvatstsats’ kіlagram.
Čože, len dvadsať kíl? Ш-о- --лькі---а-ц-ць-----гр-м? Што, толькі дваццаць кілаграм? Ш-о- т-л-к- д-а-ц-ц- к-л-г-а-? ------------------------------ Што, толькі дваццаць кілаграм? 0
S---, ------ -v-t-ts---’ kіlagr--? Shto, tol’kі dvatstsats’ kіlagram? S-t-, t-l-k- d-a-s-s-t-’ k-l-g-a-? ---------------------------------- Shto, tol’kі dvatstsats’ kіlagram?

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!