Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   be Прыметнікі 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [семдзесят дзевяць]

79 [semdzesyat dzevyats’]

Прыметнікі 2

[Prymetnіkі 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Н--м---с-ня- с-ке--а. На мне сіняя сукенка. Н- м-е с-н-я с-к-н-а- --------------------- На мне сіняя сукенка. 0
Na-m-e--і---ya --ke-ka. Na mne sіnyaya sukenka. N- m-e s-n-a-a s-k-n-a- ----------------------- Na mne sіnyaya sukenka.
Mám na sebe červené šaty. На-м-е-чырвон---суке-к-. На мне чырвоная сукенка. Н- м-е ч-р-о-а- с-к-н-а- ------------------------ На мне чырвоная сукенка. 0
Na-mne-chy-von-ya -u---k-. Na mne chyrvonaya sukenka. N- m-e c-y-v-n-y- s-k-n-a- -------------------------- Na mne chyrvonaya sukenka.
Mám na sebe zelené šaty. Н--м-е-------я----енка. На мне зялёная сукенка. Н- м-е з-л-н-я с-к-н-а- ----------------------- На мне зялёная сукенка. 0
N---ne -y--ena-a---k-n-a. Na mne zyalenaya sukenka. N- m-e z-a-e-a-a s-k-n-a- ------------------------- Na mne zyalenaya sukenka.
Kúpim čiernu tašku. Я к-п--- --рную -ум-у. Я купляю чорную сумку. Я к-п-я- ч-р-у- с-м-у- ---------------------- Я купляю чорную сумку. 0
Ya-----ya-u---o---yu --mku. Ya kuplyayu chornuyu sumku. Y- k-p-y-y- c-o-n-y- s-m-u- --------------------------- Ya kuplyayu chornuyu sumku.
Kúpim hnedú tašku. Я-ку-ля- ка--чн-в-ю сумк-. Я купляю карычневую сумку. Я к-п-я- к-р-ч-е-у- с-м-у- -------------------------- Я купляю карычневую сумку. 0
Ya kuply----k--yc-n-v-y---um--. Ya kuplyayu karychnevuyu sumku. Y- k-p-y-y- k-r-c-n-v-y- s-m-u- ------------------------------- Ya kuplyayu karychnevuyu sumku.
Kúpim bielu tašku. Я к-пляю --л---с-м-у. Я купляю белую сумку. Я к-п-я- б-л-ю с-м-у- --------------------- Я купляю белую сумку. 0
Y- k-p--a-- --l-y- sum-u. Ya kuplyayu beluyu sumku. Y- k-p-y-y- b-l-y- s-m-u- ------------------------- Ya kuplyayu beluyu sumku.
Potrebujem nové auto. Мн- --тр--ны-н-вы-аў-ама--л-. Мне патрэбны новы аўтамабіль. М-е п-т-э-н- н-в- а-т-м-б-л-. ----------------------------- Мне патрэбны новы аўтамабіль. 0
Mn- p-t-e-n--no-y-au--ma-і--. Mne patrebny novy autamabіl’. M-e p-t-e-n- n-v- a-t-m-b-l-. ----------------------------- Mne patrebny novy autamabіl’.
Potrebujem rýchle auto. М---п-т-э-н--х-тк- аўт--аб---. Мне патрэбны хуткі аўтамабіль. М-е п-т-э-н- х-т-і а-т-м-б-л-. ------------------------------ Мне патрэбны хуткі аўтамабіль. 0
Mn--p-tr-b------t------ama---’. Mne patrebny khutkі autamabіl’. M-e p-t-e-n- k-u-k- a-t-m-b-l-. ------------------------------- Mne patrebny khutkі autamabіl’.
Potrebujem pohodlné auto. Мн- п--------ў-у---- -ў--маб---. Мне патрэбны ўтульны аўтамабіль. М-е п-т-э-н- ў-у-ь-ы а-т-м-б-л-. -------------------------------- Мне патрэбны ўтульны аўтамабіль. 0
M-e p-tr--n---t--’-- a-tamab-l’. Mne patrebny utul’ny autamabіl’. M-e p-t-e-n- u-u-’-y a-t-m-b-l-. -------------------------------- Mne patrebny utul’ny autamabіl’.
Tam hore býva stará žena. Там -аверс- -ыв- -та--я-ж-н--на. Там наверсе жыве старая жанчына. Т-м н-в-р-е ж-в- с-а-а- ж-н-ы-а- -------------------------------- Там наверсе жыве старая жанчына. 0
T-m n---r-- -hy-- s--r-ya zh-n-hy-a. Tam naverse zhyve staraya zhanchyna. T-m n-v-r-e z-y-e s-a-a-a z-a-c-y-a- ------------------------------------ Tam naverse zhyve staraya zhanchyna.
Tam hore býva tlstá žena. Та-----ер-- -ыве-то-стая------н-. Там наверсе жыве тоўстая жанчына. Т-м н-в-р-е ж-в- т-ў-т-я ж-н-ы-а- --------------------------------- Там наверсе жыве тоўстая жанчына. 0
Tam -av---e ---v--to----ya zh-n--yna. Tam naverse zhyve toustaya zhanchyna. T-m n-v-r-e z-y-e t-u-t-y- z-a-c-y-a- ------------------------------------- Tam naverse zhyve toustaya zhanchyna.
Tam dole býva zvedavá žena. Там -ніз- --в---ік-ўн-я жа--ы--. Там унізе жыве цікаўная жанчына. Т-м у-і-е ж-в- ц-к-ў-а- ж-н-ы-а- -------------------------------- Там унізе жыве цікаўная жанчына. 0
T-m--nіz--z--ve----k-u--ya---anc--na. Tam unіze zhyve tsіkaunaya zhanchyna. T-m u-і-e z-y-e t-і-a-n-y- z-a-c-y-a- ------------------------------------- Tam unіze zhyve tsіkaunaya zhanchyna.
Naši hostia boli milí ľudia. Н-шы--о--і б--і-----мныя --д--. Нашы госці былі прыемныя людзі. Н-ш- г-с-і б-л- п-ы-м-ы- л-д-і- ------------------------------- Нашы госці былі прыемныя людзі. 0
N---y-g--t-і-b-lі pr-emny-a-ly--zі. Nashy gostsі bylі pryemnyya lyudzі. N-s-y g-s-s- b-l- p-y-m-y-a l-u-z-. ----------------------------------- Nashy gostsі bylі pryemnyya lyudzі.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Н-ш---о-----ы-- -етл-вы--люд-і. Нашы госці былі ветлівыя людзі. Н-ш- г-с-і б-л- в-т-і-ы- л-д-і- ------------------------------- Нашы госці былі ветлівыя людзі. 0
N-sh--g---s--b-l--vetlі--y- --ud--. Nashy gostsі bylі vetlіvyya lyudzі. N-s-y g-s-s- b-l- v-t-і-y-a l-u-z-. ----------------------------------- Nashy gostsі bylі vetlіvyya lyudzі.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. На----ос-і былі---ка--я лю---. Нашы госці былі цікавыя людзі. Н-ш- г-с-і б-л- ц-к-в-я л-д-і- ------------------------------ Нашы госці былі цікавыя людзі. 0
N---y-g-st----ylі--sі-a--ya --ud--. Nashy gostsі bylі tsіkavyya lyudzі. N-s-y g-s-s- b-l- t-і-a-y-a l-u-z-. ----------------------------------- Nashy gostsі bylі tsіkavyya lyudzі.
Mám milé deti. У--ян--м--ыя-дз-ці. У мяне мілыя дзеці. У м-н- м-л-я д-е-і- ------------------- У мяне мілыя дзеці. 0
U -ya-- -іly-----et--. U myane mіlyya dzetsі. U m-a-e m-l-y- d-e-s-. ---------------------- U myane mіlyya dzetsі.
Ale susedia majú drzé deti. Але - су--д--- ----бн----з-ці. Але ў суседзяў нахабныя дзеці. А-е ў с-с-д-я- н-х-б-ы- д-е-і- ------------------------------ Але ў суседзяў нахабныя дзеці. 0
Al--- su-ed-yau nak-abn--- d-e-s-. Ale u susedzyau nakhabnyya dzetsі. A-e u s-s-d-y-u n-k-a-n-y- d-e-s-. ---------------------------------- Ale u susedzyau nakhabnyya dzetsі.
Sú vaše deti poslušné? У-В-с------я д---і? У Вас добрыя дзеці? У В-с д-б-ы- д-е-і- ------------------- У Вас добрыя дзеці? 0
U-V-s-dobr-y- -z--sі? U Vas dobryya dzetsі? U V-s d-b-y-a d-e-s-? --------------------- U Vas dobryya dzetsі?

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...