Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   lt Susipažinti

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [trys]

Susipažinti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Ahoj! Sv--k-! Sveiki! S-e-k-! ------- Sveiki! 0
Dobrý deň! L--- -iena! Laba diena! L-b- d-e-a- ----------- Laba diena! 0
Ako sa darí? Kai- se---i? Kaip sekasi? K-i- s-k-s-? ------------ Kaip sekasi? 0
Pochádzate z Európy? A- --- (atv---te /-es--e- -š E-r----? Ar jūs (atvykote / esate) iš Europos? A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- E-r-p-s- ------------------------------------- Ar jūs (atvykote / esate) iš Europos? 0
Pochádzate z Ameriky? A--jūs---tv-k--e / e---e)-i- A--r-kos? Ar jūs (atvykote / esate) iš Amerikos? A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- A-e-i-o-? -------------------------------------- Ar jūs (atvykote / esate) iš Amerikos? 0
Pochádzate z Ázie? A- -ūs (atvy---- ---sat-) i- Azijo-? Ar jūs (atvykote / esate) iš Azijos? A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- A-i-o-? ------------------------------------ Ar jūs (atvykote / esate) iš Azijos? 0
V ktorom hoteli bývate? Ku-i-m---i----------j-s- g-----te? Kuriame viešbutyje (jūs) gyvenate? K-r-a-e v-e-b-t-j- (-ū-) g-v-n-t-? ---------------------------------- Kuriame viešbutyje (jūs) gyvenate? 0
Ako dlho ste už tu? A----- i--a---es-te--č-a? Ar jau ilgai (esate) čia? A- j-u i-g-i (-s-t-) č-a- ------------------------- Ar jau ilgai (esate) čia? 0
Ako dlho zostanete? A----g-- (jū-) či- būsi-e--li------? Ar ilgai (jūs) čia būsite (liksite)? A- i-g-i (-ū-) č-a b-s-t- (-i-s-t-)- ------------------------------------ Ar ilgai (jūs) čia būsite (liksite)? 0
Páči sa vám tu? Ar-ju-s č---patink-? Ar jums čia patinka? A- j-m- č-a p-t-n-a- -------------------- Ar jums čia patinka? 0
Ste tu na dovolenke? A- -j-s- či- a-ost-gau-ate? Ar (jūs) čia atostogaujate? A- (-ū-) č-a a-o-t-g-u-a-e- --------------------------- Ar (jūs) čia atostogaujate? 0
Navštívte ma niekedy! A-l-nk-k-te----e -ad- nor-! Aplankykite mane kada nors! A-l-n-y-i-e m-n- k-d- n-r-! --------------------------- Aplankykite mane kada nors! 0
Tu je moja adresa. Čia ---- adr-sa-. Čia mano adresas. Č-a m-n- a-r-s-s- ----------------- Čia mano adresas. 0
Uvidíme sa zajtra? Ar-(-es--r-to--pa---at-s-me--- -a--m-tys-- -y--j? Ar (mes) rytoj pasimatysime? / Pasimatysim rytoj? A- (-e-) r-t-j p-s-m-t-s-m-? / P-s-m-t-s-m r-t-j- ------------------------------------------------- Ar (mes) rytoj pasimatysime? / Pasimatysim rytoj? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Laba--gai--- (a----a- es- --- ką-n----ęs /-nu-a-i-si. Labai gaila, (aš) jau esu kai ką numatęs / numačiusi. L-b-i g-i-a- (-š- j-u e-u k-i k- n-m-t-s / n-m-č-u-i- ----------------------------------------------------- Labai gaila, (aš) jau esu kai ką numatęs / numačiusi. 0
Čau! I--! Iki! I-i- ---- Iki! 0
Dovidenia! Ik--p-simat-mo! Iki pasimatymo! I-i p-s-m-t-m-! --------------- Iki pasimatymo! 0
Do skorého videnia! (I-i-----t--)-/-K---kas! (Iki greito!) / Kol kas! (-k- g-e-t-!- / K-l k-s- ------------------------ (Iki greito!) / Kol kas! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....