Slovníček fráz

sk Práca   »   lt Darbai

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [penkiasdešimt penki]

Darbai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? K- (j--)-di--ate / ko--a jūsų p-o---i-a? Ką (jūs) dirbate / kokia jūsų profesija? K- (-ū-) d-r-a-e / k-k-a j-s- p-o-e-i-a- ---------------------------------------- Ką (jūs) dirbate / kokia jūsų profesija? 0
Môj muž je povolaním lekár. M-----yr-s-g--y-ojas. Mano vyras gydytojas. M-n- v-r-s g-d-t-j-s- --------------------- Mano vyras gydytojas. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. (--) d--bu-pu-ę-d-e-o---e---inos-s-s-ri--. (Aš) dirbu pusę dienos medicinos seserimi. (-š- d-r-u p-s- d-e-o- m-d-c-n-s s-s-r-m-. ------------------------------------------ (Aš) dirbu pusę dienos medicinos seserimi. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Ne-r-kus---es) -au-im- -e----ą. Netrukus (mes) gausime pensiją. N-t-u-u- (-e-) g-u-i-e p-n-i-ą- ------------------------------- Netrukus (mes) gausime pensiją. 0
Ale dane sú vysoké. B-t--o---č-a- -i--li. Bet mokesčiai dideli. B-t m-k-s-i-i d-d-l-. --------------------- Bet mokesčiai dideli. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Sve--a--- d---d---- --ip--at -i--l-s. Sveikatos draudimas taip pat didelis. S-e-k-t-s d-a-d-m-s t-i- p-t d-d-l-s- ------------------------------------- Sveikatos draudimas taip pat didelis. 0
Čím by si raz chcel byť? Ko----pr-fesi-ą-(-u--n--- -in----? Kokią profesiją (tu) nori rinktis? K-k-ą p-o-e-i-ą (-u- n-r- r-n-t-s- ---------------------------------- Kokią profesiją (tu) nori rinktis? 0
Chcel by som byť inžinierom. (A---no--čiau --ti--n--nieri-s. (Aš) norėčiau būti inžinierius. (-š- n-r-č-a- b-t- i-ž-n-e-i-s- ------------------------------- (Aš) norėčiau būti inžinierius. 0
Chcem študovať na univerzite. (Aš- -o-i-----di--o-i -----r-----e. (Aš) noriu studijuoti universitete. (-š- n-r-u s-u-i-u-t- u-i-e-s-t-t-. ----------------------------------- (Aš) noriu studijuoti universitete. 0
Som praktikant. A-----u)----ktika----. Aš (esu) praktikantas. A- (-s-) p-a-t-k-n-a-. ---------------------- Aš (esu) praktikantas. 0
Nezarábam veľa. (--) u-di--- -e----. (Aš) uždirbu nedaug. (-š- u-d-r-u n-d-u-. -------------------- (Aš) uždirbu nedaug. 0
Praxujem v zahraničí. (-----tl-ek---r-ktik- --si-n--e. (Aš) atlieku praktiką užsienyje. (-š- a-l-e-u p-a-t-k- u-s-e-y-e- -------------------------------- (Aš) atlieku praktiką užsienyje. 0
Toto je môj šéf. T---man------in-n--s /--e---. Tai mano viršininkas / šefas. T-i m-n- v-r-i-i-k-s / š-f-s- ----------------------------- Tai mano viršininkas / šefas. 0
Mám milých kolegov. Aš--u--u-----nius ben--adar----. Aš turiu malonius bendradarbius. A- t-r-u m-l-n-u- b-n-r-d-r-i-s- -------------------------------- Aš turiu malonius bendradarbius. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Per -iet-s -m--)-vis---et-ei---e-į--a-g-k-ą. Per pietus (mes) visuomet einame į valgyklą. P-r p-e-u- (-e-) v-s-o-e- e-n-m- į v-l-y-l-. -------------------------------------------- Per pietus (mes) visuomet einame į valgyklą. 0
Hľadám prácu. (--- ie-ka-------. (Aš) ieškau darbo. (-š- i-š-a- d-r-o- ------------------ (Aš) ieškau darbo. 0
Už rok som nezamestnaný. (Aš- j-u--et-i-es- be-a-b-s. (Aš) jau metai esu bedarbis. (-š- j-u m-t-i e-u b-d-r-i-. ---------------------------- (Aš) jau metai esu bedarbis. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Š---- š--yj- (-r-)-pe- --ug-b-dar--ų. Šioje šalyje (yra) per daug bedarbių. Š-o-e š-l-j- (-r-) p-r d-u- b-d-r-i-. ------------------------------------- Šioje šalyje (yra) per daug bedarbių. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?