Slovníček fráz

sk Príslovky   »   lt Prieveiksmiai

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [šimtas]

Prieveiksmiai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie j-u -k--tą--— --r ni-k-da jau (kartą) — dar niekada j-u (-a-t-) — d-r n-e-a-a ------------------------- jau (kartą) — dar niekada 0
Boli ste už raz v Berlíne? A- jau----te -ka-t-) -uvęs----lyne? Ar jau esate (kartą) buvęs Berlyne? A- j-u e-a-e (-a-t-) b-v-s B-r-y-e- ----------------------------------- Ar jau esate (kartą) buvęs Berlyne? 0
Nie, ešte nie. Ne, -ar-n-----a. Ne, dar niekada. N-, d-r n-e-a-a- ---------------- Ne, dar niekada. 0
niekto – nikto kas n--- - -i---s kas nors — niekas k-s n-r- — n-e-a- ----------------- kas nors — niekas 0
Poznáte tu niekoho? A-------ą -ors--až-sta-e? Ar čia ką nors pažįstate? A- č-a k- n-r- p-ž-s-a-e- ------------------------- Ar čia ką nors pažįstate? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne- -aš--čia-n-eko ne---įstu. Ne, (aš) čia nieko nepažįstu. N-, (-š- č-a n-e-o n-p-ž-s-u- ----------------------------- Ne, (aš) čia nieko nepažįstu. 0
ešte – už nie dar-- jau-n--- -ebe /--e--u-i-- / ---lgiau dar — jau ne / nebe / nedaugiau / neilgiau d-r — j-u n- / n-b- / n-d-u-i-u / n-i-g-a- ------------------------------------------ dar — jau ne / nebe / nedaugiau / neilgiau 0
Zostanete tu ešte dlho? Ar-d-r-il--i b--i-e č-a? Ar dar ilgai būsite čia? A- d-r i-g-i b-s-t- č-a- ------------------------ Ar dar ilgai būsite čia? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-,-(a-) -i- -au --gai-n-b-si--- būs----i-----eilg-i. Ne, (aš) čia jau ilgai nebūsiu / būsiu čia nebeilgai. N-, (-š- č-a j-u i-g-i n-b-s-u / b-s-u č-a n-b-i-g-i- ----------------------------------------------------- Ne, (aš) čia jau ilgai nebūsiu / būsiu čia nebeilgai. 0
ešte niečo – už nič d-r-š-e--t-ek — -iek--d----au dar šiek tiek — nieko daugiau d-r š-e- t-e- — n-e-o d-u-i-u ----------------------------- dar šiek tiek — nieko daugiau 0
Chcete ešte niečo piť? Ar--o---u--t--d---ko--ors--šg---i? Ar norėtumėte dar ko nors išgerti? A- n-r-t-m-t- d-r k- n-r- i-g-r-i- ---------------------------------- Ar norėtumėte dar ko nors išgerti? 0
Nie, neprosím si už nič. Ne----š- --ugia--ni--- ne--r-u ---ie-o --ben-ri-. Ne, (aš) daugiau nieko nenoriu / nieko nebenoriu. N-, (-š- d-u-i-u n-e-o n-n-r-u / n-e-o n-b-n-r-u- ------------------------------------------------- Ne, (aš) daugiau nieko nenoriu / nieko nebenoriu. 0
už niečo – ešte nič j-u -ą-- ---nors - -ar ----o jau ką / ko nors — dar nieko j-u k- / k- n-r- — d-r n-e-o ---------------------------- jau ką / ko nors — dar nieko 0
Jedli ste už niečo? A----ū-)-ja--k--no-s ----ė-e? Ar (jūs) jau ko nors valgėte? A- (-ū-) j-u k- n-r- v-l-ė-e- ----------------------------- Ar (jūs) jau ko nors valgėte? 0
Nie, ešte som nejedol nič. N---(-š- dar-ni-----e--l--a-. Ne, (aš) dar nieko nevalgiau. N-, (-š- d-r n-e-o n-v-l-i-u- ----------------------------- Ne, (aš) dar nieko nevalgiau. 0
ešte niekto – už nikto dar---- (-o--) - -au--au n-ek-s dar kas (nors) — daugiau niekas d-r k-s (-o-s- — d-u-i-u n-e-a- ------------------------------- dar kas (nors) — daugiau niekas 0
Chce ešte niekto kávu? A- --r -a-----i -av--? Ar dar kas nori kavos? A- d-r k-s n-r- k-v-s- ---------------------- Ar dar kas nori kavos? 0
Nie, už nikto. N-,-d--g--u --eka-. Ne, daugiau niekas. N-, d-u-i-u n-e-a-. ------------------- Ne, daugiau niekas. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...