Знат---- и---р-у----к-?
Знате ли и португалски?
З-а-е л- и п-р-у-а-с-и-
-----------------------
Знате ли и португалски? 0 Znat- li-- p---u--lsk-?Znate li i portugalski?Z-a-e l- i p-r-u-a-s-i------------------------Znate li i portugalski?
Да- - -ак--е--н-м и-н-ш---италијанс-и.
Да, а такође знам и нешто италијански.
Д-, а т-к-ђ- з-а- и н-ш-о и-а-и-а-с-и-
--------------------------------------
Да, а такође знам и нешто италијански. 0 Da- - t--ođe-z-am --neš-o it-l---n---.Da, a takođe znam i nešto italijanski.D-, a t-k-đ- z-a- i n-š-o i-a-i-a-s-i---------------------------------------Da, a takođe znam i nešto italijanski.
М-сл---да-г-во-и-е в-ом--д-б-о.
Мислим да говорите веома добро.
М-с-и- д- г-в-р-т- в-о-а д-б-о-
-------------------------------
Мислим да говорите веома добро. 0 M-s-i-----go-orit----o-a do-r-.Mislim da govorite veoma dobro.M-s-i- d- g-v-r-t- v-o-a d-b-o--------------------------------Mislim da govorite veoma dobro.
Ти-је--ц- су п----чн- слич--.
Ти језици су прилично слични.
Т- ј-з-ц- с- п-и-и-н- с-и-н-.
-----------------------------
Ти језици су прилично слични. 0 Ti-jez--- -- p-ili--o-s-ični.Ti jezici su prilično slični.T- j-z-c- s- p-i-i-n- s-i-n-.-----------------------------Ti jezici su prilično slični.
Мог- их--о-ро -а--а-уме-.
Могу их добро да разумем.
М-г- и- д-б-о д- р-з-м-м-
-------------------------
Могу их добро да разумем. 0 Mo-u-ih do-r------a--me-.Mogu ih dobro da razumem.M-g- i- d-b-o d- r-z-m-m--------------------------Mogu ih dobro da razumem.
Ал----вори-- и--и---и--е--ешк-.
Али говорити и писати је тешко.
А-и г-в-р-т- и п-с-т- ј- т-ш-о-
-------------------------------
Али говорити и писати је тешко. 0 Ali --vo-i-----pi-a-- je -eš-o.Ali govoriti i pisati je teško.A-i g-v-r-t- i p-s-t- j- t-š-o--------------------------------Ali govoriti i pisati je teško.
Још--ра--м --ого -р-ш---.
Још правим много грешака.
Ј-ш п-а-и- м-о-о г-е-а-а-
-------------------------
Још правим много грешака. 0 Još pra-im --o--------ka.Još pravim mnogo grešaka.J-š p-a-i- m-o-o g-e-a-a--------------------------Još pravim mnogo grešaka.
В-ш изго--- -е-----и- -об--.
Ваш изговор је сасвим добар.
В-ш и-г-в-р ј- с-с-и- д-б-р-
----------------------------
Ваш изговор је сасвим добар. 0 V-- i-go--r-je-sa-v-m d-b--.Vaš izgovor je sasvim dobar.V-š i-g-v-r j- s-s-i- d-b-r-----------------------------Vaš izgovor je sasvim dobar.
Пре----а----- -дакл--д-ла-ит-.
Препознаје се одакле долазите.
П-е-о-н-ј- с- о-а-л- д-л-з-т-.
------------------------------
Препознаје се одакле долазите. 0 Pre---na-- -----ak-e dol-z-te.Prepoznaje se odakle dolazite.P-e-o-n-j- s- o-a-l- d-l-z-t-.------------------------------Prepoznaje se odakle dolazite.
Кој- је Ваш--ат-рњ------к?
Који је Ваш матерњи језик?
К-ј- ј- В-ш м-т-р-и ј-з-к-
--------------------------
Који је Ваш матерњи језик? 0 K--i -e ----m-t-rnji-jez--?Koji je Vaš maternji jezik?K-j- j- V-š m-t-r-j- j-z-k----------------------------Koji je Vaš maternji jezik?
Иде-е ли-н---у-с јез-к-?
Идете ли на курс језика?
И-е-е л- н- к-р- ј-з-к-?
------------------------
Идете ли на курс језика? 0 I-ete--i-n- k-r-------a?Idete li na kurs jezika?I-e-e l- n- k-r- j-z-k-?------------------------Idete li na kurs jezika?
У -вом -оме--у -е -н-м ка-о--е--ов-.
У овом моменту не знам како се зове.
У о-о- м-м-н-у н- з-а- к-к- с- з-в-.
------------------------------------
У овом моменту не знам како се зове. 0 U---o- -o-en-u--e zna--kak--se-zov-.U ovom momentu ne znam kako se zove.U o-o- m-m-n-u n- z-a- k-k- s- z-v-.------------------------------------U ovom momentu ne znam kako se zove.
Не-могу -е-с---ти н--ло-а.
Не могу се сетити наслова.
Н- м-г- с- с-т-т- н-с-о-а-
--------------------------
Не могу се сетити наслова. 0 N---o-u -e-s--iti na-lov-.Ne mogu se setiti naslova.N- m-g- s- s-t-t- n-s-o-a---------------------------Ne mogu se setiti naslova.
Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine.
Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi.
Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii.
Existuje zhruba 15 germánskych jazykov.
Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete.
Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko.
Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt.
Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina.
Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí.
Po nej nasleduje nemčina a holandčina.
Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín.
Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky.
Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske.
Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov.
Všetky východogermánske jazyky vymreli.
Patrila k nim napríklad gótština.
Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta.
Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike.
Všetky germánske jazyky majú spoločné korene.
To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté.
Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov.
Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje.
Výskum germánskych jazykov je preto ťažší.
Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo.
Germánske národy neboli jednotné.
Neexistovala ani spoločná identita.
Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov.
Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!