Slovníček fráz

sk Učiť sa cudzie jazyky   »   mk Учење на странски јазици

23 [dvadsaťtri]

Učiť sa cudzie jazyky

Učiť sa cudzie jazyky

23 [дваесет и три]

23 [dvayesyet i tri]

Учење на странски јазици

[Oochyeњye na stranski јazitzi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde ste sa naučili po španielsky? К--е уч---- --анс--? Каде учевте шпански? К-д- у-е-т- ш-а-с-и- -------------------- Каде учевте шпански? 0
K-----oo-hye-t---shpansk-? Kadye oochyevtye shpanski? K-d-e o-c-y-v-y- s-p-n-k-? -------------------------- Kadye oochyevtye shpanski?
Hovoríte aj po portugalsky? Зн-е-- ли ист-----а - --рт-га--к-? Знаете ли исто така и португалски? З-а-т- л- и-т- т-к- и п-р-у-а-с-и- ---------------------------------- Знаете ли исто така и португалски? 0
Z-a--tye-li ---o t--- - --r-oog------? Znayetye li isto taka i portoogualski? Z-a-e-y- l- i-t- t-k- i p-r-o-g-a-s-i- -------------------------------------- Znayetye li isto taka i portoogualski?
Áno, a hovorím aj trochu po taliansky. Д-------то---ка-зна- - -е-то и-ал-ја-с-и. Да, а исто така знам и нешто италијански. Д-, а и-т- т-к- з-а- и н-ш-о и-а-и-а-с-и- ----------------------------------------- Да, а исто така знам и нешто италијански. 0
Da--a ist---a-- z-a--- nye---o i-al----s-i. Da, a isto taka znam i nyeshto italiјanski. D-, a i-t- t-k- z-a- i n-e-h-o i-a-i-a-s-i- ------------------------------------------- Da, a isto taka znam i nyeshto italiјanski.
Myslím si, že hovoríte veľmi dobre. Ја- мис------к- В-е-зб-ру-а---м-о-у до-ро. Јас мислам дека Вие зборувате многу добро. Ј-с м-с-а- д-к- В-е з-о-у-а-е м-о-у д-б-о- ------------------------------------------ Јас мислам дека Вие зборувате многу добро. 0
Ј-s m-s--m-dyek--Vi-e zbo-o--atye--no--------ro. Јas mislam dyeka Viye zboroovatye mnoguoo dobro. Ј-s m-s-a- d-e-a V-y- z-o-o-v-t-e m-o-u-o d-b-o- ------------------------------------------------ Јas mislam dyeka Viye zboroovatye mnoguoo dobro.
Tie jazyky sú si dosť podobné. Ј-з---те-с- --ил-ч-о ---ч-и. Јазиците се прилично слични. Ј-з-ц-т- с- п-и-и-н- с-и-н-. ---------------------------- Јазиците се прилично слични. 0
Јa----it---s-e-------hn- -l-c--i. Јazitzitye sye prilichno slichni. Ј-z-t-i-y- s-e p-i-i-h-o s-i-h-i- --------------------------------- Јazitzitye sye prilichno slichni.
Rozumiem im dobre. Јас -о-а- добро--- ги---зб-ра-. Јас можам добро да ги разберам. Ј-с м-ж-м д-б-о д- г- р-з-е-а-. ------------------------------- Јас можам добро да ги разберам. 0
Ј-s mo-a--d-b---da --- ----yera-. Јas moʐam dobro da gui razbyeram. Ј-s m-ʐ-m d-b-o d- g-i r-z-y-r-m- --------------------------------- Јas moʐam dobro da gui razbyeram.
Ale rozprávať a písať je ťažké. Но гов--ењ--- и-п--ува--т--- ---к-. Но говорењето и пишувањето е тешко. Н- г-в-р-њ-т- и п-ш-в-њ-т- е т-ш-о- ----------------------------------- Но говорењето и пишувањето е тешко. 0
N- g-o-o-ye-y--o-- p-------њy-to--e-t-e-hko. No guovoryeњyeto i pishoovaњyeto ye tyeshko. N- g-o-o-y-њ-e-o i p-s-o-v-њ-e-o y- t-e-h-o- -------------------------------------------- No guovoryeњyeto i pishoovaњyeto ye tyeshko.
Robím ešte veľa chýb. Ј-с --те пр-----мн--у-г-е---. Јас уште правам многу грешки. Ј-с у-т- п-а-а- м-о-у г-е-к-. ----------------------------- Јас уште правам многу грешки. 0
Ј-s o---ty- prav-----og-o- gu-y--h-i. Јas ooshtye pravam mnoguoo guryeshki. Ј-s o-s-t-e p-a-a- m-o-u-o g-r-e-h-i- ------------------------------------- Јas ooshtye pravam mnoguoo guryeshki.
Vždy ma opravte, prosím. Ве-мо-ам-п-прав---е-м- се-о---. Ве молам поправајте ме секогаш. В- м-л-м п-п-а-а-т- м- с-к-г-ш- ------------------------------- Ве молам поправајте ме секогаш. 0
V-- -olam-p--ravaјtye --e s----g-a--. Vye molam popravaјtye mye syekoguash. V-e m-l-m p-p-a-a-t-e m-e s-e-o-u-s-. ------------------------------------- Vye molam popravaјtye mye syekoguash.
Vaša výslovnosť je celkom dobrá. Ва---т из-о-о- -------- д-б-р. Вашиот изговор е сосема добар. В-ш-о- и-г-в-р е с-с-м- д-б-р- ------------------------------ Вашиот изговор е сосема добар. 0
Va-h----i--uov-- -e-s-sy-m---o-ar. Vashiot izguovor ye sosyema dobar. V-s-i-t i-g-o-o- y- s-s-e-a d-b-r- ---------------------------------- Vashiot izguovor ye sosyema dobar.
Máte slabý prízvuk. И--те -де- -ал ак-ент. Имате еден мал акцент. И-а-е е-е- м-л а-ц-н-. ---------------------- Имате еден мал акцент. 0
Im-tye -e-y-n--------z-e--. Imatye yedyen mal aktzyent. I-a-y- y-d-e- m-l a-t-y-n-. --------------------------- Imatye yedyen mal aktzyent.
Človek ľahko zistí, odkiaľ ste. Ч-в-к пр--о-нава ----а-- д--ѓа-е. Човек препознава од каде доаѓате. Ч-в-к п-е-о-н-в- о- к-д- д-а-а-е- --------------------------------- Човек препознава од каде доаѓате. 0
C-o-y---p-yepoz---a-od------ -o-ѓ--y-. Chovyek pryepoznava od kadye doaѓatye. C-o-y-k p-y-p-z-a-a o- k-d-e d-a-a-y-. -------------------------------------- Chovyek pryepoznava od kadye doaѓatye.
Aký je váš materinský jazyk? Ко--е -аш--- ----ин-ј----? Кој е вашиот мајчин јазик? К-ј е в-ш-о- м-ј-и- ј-з-к- -------------------------- Кој е вашиот мајчин јазик? 0
K-ј y--------t---јch-- јazik? Koј ye vashiot maјchin јazik? K-ј y- v-s-i-t m-ј-h-n ј-z-k- ----------------------------- Koј ye vashiot maјchin јazik?
Chodíte na nejaký jazykový kurz? П--е---ате-ли к-р- за-ј-зи--? Посетувате ли курс за јазици? П-с-т-в-т- л- к-р- з- ј-з-ц-? ----------------------------- Посетувате ли курс за јазици? 0
P-syet-o---ye -i-k-----za ј--i---? Posyetoovatye li koors za јazitzi? P-s-e-o-v-t-e l- k-o-s z- ј-z-t-i- ---------------------------------- Posyetoovatye li koors za јazitzi?
Akú učebnicu používate? К--а -а-т-----мето-а-ј- -о-и-тите? Која наставна метода ја користите? К-ј- н-с-а-н- м-т-д- ј- к-р-с-и-е- ---------------------------------- Која наставна метода ја користите? 0
K--a--a---v-a m--t--a--a --r--t-t--? Koјa nastavna myetoda јa koristitye? K-ј- n-s-a-n- m-e-o-a ј- k-r-s-i-y-? ------------------------------------ Koјa nastavna myetoda јa koristitye?
Momentálne neviem, ako sa to volá. В---о------ не -нам -а-о-----ик-. Во моментов не знам како се вика. В- м-м-н-о- н- з-а- к-к- с- в-к-. --------------------------------- Во моментов не знам како се вика. 0
V--m-my--tov n---z-am k-ko-sy- -ik-. Vo momyentov nye znam kako sye vika. V- m-m-e-t-v n-e z-a- k-k- s-e v-k-. ------------------------------------ Vo momyentov nye znam kako sye vika.
Nemôžem si spomenúť na názov. Нем--ам -а-се --т-м-н- --с-о---. Неможам да се сетам на насловот. Н-м-ж-м д- с- с-т-м н- н-с-о-о-. -------------------------------- Неможам да се сетам на насловот. 0
Nye--ʐ----a -y--syetam -a --sl-v--. Nyemoʐam da sye syetam na naslovot. N-e-o-a- d- s-e s-e-a- n- n-s-o-o-. ----------------------------------- Nyemoʐam da sye syetam na naslovot.
Zabudol som to. Го--аб----ив. Го заборавив. Г- з-б-р-в-в- ------------- Го заборавив. 0
Guo z---raviv. Guo zaboraviv. G-o z-b-r-v-v- -------------- Guo zaboraviv.

Germánske jazyky

Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine. Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi. Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii. Existuje zhruba 15 germánskych jazykov. Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete. Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt. Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina. Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí. Po nej nasleduje nemčina a holandčina. Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín. Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky. Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske. Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov. Všetky východogermánske jazyky vymreli. Patrila k nim napríklad gótština. Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta. Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike. Všetky germánske jazyky majú spoločné korene. To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté. Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov. Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje. Výskum germánskych jazykov je preto ťažší. Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo. Germánske národy neboli jednotné. Neexistovala ani spoločná identita. Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov. Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!