Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   pl Zakupy

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pięćdziesiąt cztery]

Zakupy

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. C-ci-łbym---Chci--ab-- -u-i--preze-t. Chciałbym / Chciałabym kupić prezent. C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- k-p-ć p-e-e-t- ------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym kupić prezent. 0
Ale nič príliš drahé. A-e--i- za--rog-. Ale nie za drogi. A-e n-e z- d-o-i- ----------------- Ale nie za drogi. 0
Možno kabelku? Może-tor---ę? Może torebkę? M-ż- t-r-b-ę- ------------- Może torebkę? 0
Akú farbu by ste chceli? W-----m -- być k-l---e? W jakim ma być kolorze? W j-k-m m- b-ć k-l-r-e- ----------------------- W jakim ma być kolorze? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? W-c--r--m,-b-----y- --- -i--ym? W czarnym, brązowym czy białym? W c-a-n-m- b-ą-o-y- c-y b-a-y-? ------------------------------- W czarnym, brązowym czy białym? 0
Veľkú alebo malú? D--a cz--mał-? Duża czy mała? D-ż- c-y m-ł-? -------------- Duża czy mała? 0
Môžem sa pozrieť na túto? C-- mo-- obe-rze- t-? Czy mogę obejrzeć tę? C-y m-g- o-e-r-e- t-? --------------------- Czy mogę obejrzeć tę? 0
Je z kože? C-----a j--t z---kó--? Czy ona jest ze skóry? C-y o-a j-s- z- s-ó-y- ---------------------- Czy ona jest ze skóry? 0
Alebo je z umelej hmoty? Cz- m----je---- tw---ywa sz--czn---? Czy może jest z tworzywa sztucznego? C-y m-ż- j-s- z t-o-z-w- s-t-c-n-g-? ------------------------------------ Czy może jest z tworzywa sztucznego? 0
Samozrejme z kože. Oc-y--śc-e z--skór-. Oczywiście ze skóry. O-z-w-ś-i- z- s-ó-y- -------------------- Oczywiście ze skóry. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Je-t-b----o d--r-- jakoś--. Jest bardzo dobrej jakości. J-s- b-r-z- d-b-e- j-k-ś-i- --------------------------- Jest bardzo dobrej jakości. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. I -------bka ---t -----w-- -i-dro-a. I ta torebka jest naprawdę niedroga. I t- t-r-b-a j-s- n-p-a-d- n-e-r-g-. ------------------------------------ I ta torebka jest naprawdę niedroga. 0
To sa mi páči. Ta-m--s-- p-d-ba. Ta mi się podoba. T- m- s-ę p-d-b-. ----------------- Ta mi się podoba. 0
Vezmem ju. Wez-ę ją. Wezmę ją. W-z-ę j-. --------- Wezmę ją. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Cz--m-żn- ją -----ualn-------e-i-? Czy można ją ewentualnie wymienić? C-y m-ż-a j- e-e-t-a-n-e w-m-e-i-? ---------------------------------- Czy można ją ewentualnie wymienić? 0
Samozrejme. O-zy-i-cie. Oczywiście. O-z-w-ś-i-. ----------- Oczywiście. 0
Zabalíme ju ako darček. Zapa--j-my-ją--a---eze-t. Zapakujemy ją na prezent. Z-p-k-j-m- j- n- p-e-e-t- ------------------------- Zapakujemy ją na prezent. 0
Tamto je pokladňa. K-sa---------rz---w-o. Kasa jest naprzeciwko. K-s- j-s- n-p-z-c-w-o- ---------------------- Kasa jest naprzeciwko. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...