Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ti ምግዛእ

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [ሓምሳንኣርባዕተን]

54 [ḥamisani’ariba‘iteni]

ምግዛእ

[migiza’i]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. ኣነ ሓደ -ያብ----እ--ል-። ኣነ ሓደ ህያብ ክገዝእ ደልየ። ኣ- ሓ- ህ-ብ ክ-ዝ- ደ-የ- ------------------- ኣነ ሓደ ህያብ ክገዝእ ደልየ። 0
ane ḥ-d- --ya-i-ki-e--’i -eliy-። ane h-ade hiyabi kigezi’i deliye። a-e h-a-e h-y-b- k-g-z-’- d-l-y-። --------------------------------- ane ḥade hiyabi kigezi’i deliye።
Ale nič príliš drahé. ግን ኣ-ዩ-ክቡ---ይኮነ። ግን ኣዝዩ ክቡር ዘይኮነ። ግ- ኣ-ዩ ክ-ር ዘ-ኮ-። ---------------- ግን ኣዝዩ ክቡር ዘይኮነ። 0
g--- ----u------i--e---one። gini aziyu kiburi zeyikone። g-n- a-i-u k-b-r- z-y-k-n-። --------------------------- gini aziyu kiburi zeyikone።
Možno kabelku? ምና-ባ- ናይ-ኢድ--ንጣ? ምናልባት ናይ ኢድ ሳንጣ? ም-ል-ት ና- ኢ- ሳ-ጣ- ---------------- ምናልባት ናይ ኢድ ሳንጣ? 0
m-nalib-ti----i-īdi--a-i-’-? minalibati nayi īdi sanit’a? m-n-l-b-t- n-y- ī-i s-n-t-a- ---------------------------- minalibati nayi īdi sanit’a?
Akú farbu by ste chceli? ኣ--- --- ---ም? ኣየናይ ሕብሪ ደሊኹም? ኣ-ና- ሕ-ሪ ደ-ኹ-? -------------- ኣየናይ ሕብሪ ደሊኹም? 0
a-en-yi-----i-ī--el--̱um-? ayenayi h-ibirī delīh-umi? a-e-a-i h-i-i-ī d-l-h-u-i- -------------------------- ayenayi ḥibirī delīẖumi?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? ጸሊም- ቡ-ዊ--ይ-ጻ-ዳ? ጸሊም፣ ቡናዊ ወይ ጻዕዳ? ጸ-ም- ቡ-ዊ ወ- ጻ-ዳ- ---------------- ጸሊም፣ ቡናዊ ወይ ጻዕዳ? 0
t--elīm-፣ --na-ī -e----s’-----? ts’elīmi፣ bunawī weyi ts’a‘ida? t-’-l-m-፣ b-n-w- w-y- t-’-‘-d-? ------------------------------- ts’elīmi፣ bunawī weyi ts’a‘ida?
Veľkú alebo malú? ዓ-ይ-ወይ ንእ-ቶይ? ዓባይ ወይ ንእሽቶይ? ዓ-ይ ወ- ን-ሽ-ይ- ------------- ዓባይ ወይ ንእሽቶይ? 0
‘a-a-i---y---i’-shit---? ‘abayi weyi ni’ishitoyi? ‘-b-y- w-y- n-’-s-i-o-i- ------------------------ ‘abayi weyi ni’ishitoyi?
Môžem sa pozrieť na túto? ክ-እ--እኽእ- --? ክርእያ እኽእል ዲየ? ክ-እ- እ-እ- ዲ-? ------------- ክርእያ እኽእል ዲየ? 0
k-ri---a -ẖ-’ili --ye? kiri’iya ih-i’ili dīye? k-r-’-y- i-̱-’-l- d-y-? ----------------------- kiri’iya iẖi’ili dīye?
Je z kože? ካ- ብቆር-ት---? ካብ ብቆርበት ድያ? ካ- ብ-ር-ት ድ-? ------------ ካብ ብቆርበት ድያ? 0
kab--b-k-o--beti di-a? kabi bik’oribeti diya? k-b- b-k-o-i-e-i d-y-? ---------------------- kabi bik’oribeti diya?
Alebo je z umelej hmoty? ወይስ -----ስቲ-----ት ኢያ? ወይስ ካብ ብላስቲክ ዓይነት ኢያ? ወ-ስ ካ- ብ-ስ-ክ ዓ-ነ- ኢ-? --------------------- ወይስ ካብ ብላስቲክ ዓይነት ኢያ? 0
w-y--- -abi---la--t--i ‘ay-net- īy-? weyisi kabi bilasitīki ‘ayineti īya? w-y-s- k-b- b-l-s-t-k- ‘-y-n-t- ī-a- ------------------------------------ weyisi kabi bilasitīki ‘ayineti īya?
Samozrejme z kože. ብ---- እ-በር --ይ --። ብቆርበት እምበር ከመይ ደኣ። ብ-ር-ት እ-በ- ከ-ይ ደ-። ------------------ ብቆርበት እምበር ከመይ ደኣ። 0
b---o-i-eti i-i-e-i-ke-e-i--e’-። bik’oribeti imiberi kemeyi de’a። b-k-o-i-e-i i-i-e-i k-m-y- d-’-። -------------------------------- bik’oribeti imiberi kemeyi de’a።
To je obzvlášť dobrá kvalita. እዚ-ሓ- --ዩ --ጽ---። እዚ ሓደ ኣዝዩ ብሉጽ እዩ። እ- ሓ- ኣ-ዩ ብ-ጽ እ-። ----------------- እዚ ሓደ ኣዝዩ ብሉጽ እዩ። 0
izī-ḥade -zi-u--il-ts---iy-። izī h-ade aziyu biluts’i iyu። i-ī h-a-e a-i-u b-l-t-’- i-u- ----------------------------- izī ḥade aziyu biluts’i iyu።
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. ዋጋ --- ሳንጣ-ይ ኢ- -ጣ-- ሕሱ---ዩ። ዋጋ ናይታ ሳንጣ ይ ኢድ ብጣዕሚ ሕሱር እዩ። ዋ- ና-ታ ሳ-ጣ ይ ኢ- ብ-ዕ- ሕ-ር እ-። ---------------------------- ዋጋ ናይታ ሳንጣ ይ ኢድ ብጣዕሚ ሕሱር እዩ። 0
w-g--nayi------it’--y--īdi-bit--‘i----̣----i iyu። waga nayita sanit’a yi īdi bit’a‘imī h-isuri iyu። w-g- n-y-t- s-n-t-a y- ī-i b-t-a-i-ī h-i-u-i i-u- ------------------------------------------------- waga nayita sanit’a yi īdi bit’a‘imī ḥisuri iyu።
To sa mi páči. ደ---ላትኒ ኣ-። ደስ ኢላትኒ ኣላ። ደ- ኢ-ት- ኣ-። ----------- ደስ ኢላትኒ ኣላ። 0
desi--lati---al-። desi īlatinī ala። d-s- ī-a-i-ī a-a- ----------------- desi īlatinī ala።
Vezmem ju. ክወስዳ --። ክወስዳ እየ። ክ-ስ- እ-። -------- ክወስዳ እየ። 0
k-w----a--ye። kiwesida iye። k-w-s-d- i-e- ------------- kiwesida iye።
Môžem ju eventuálne vymeniť? ም---------ይራ እኽ-- ዲ--? ምናልባት ከ ክቕይራ እኽእል ዲየ ? ም-ል-ት ከ ክ-ይ- እ-እ- ዲ- ? ---------------------- ምናልባት ከ ክቕይራ እኽእል ዲየ ? 0
mi-a-iba----e-----’i-ir--iẖi’i-i d-y- ? minalibati ke kik-’iyira ih-i’ili dīye ? m-n-l-b-t- k- k-k-’-y-r- i-̱-’-l- d-y- ? ---------------------------------------- minalibati ke kiḵ’iyira iẖi’ili dīye ?
Samozrejme. ከ-ይ-ደ-። ከመይ ደኣ። ከ-ይ ደ-። ------- ከመይ ደኣ። 0
keme-i--e--። kemeyi de’a። k-m-y- d-’-። ------------ kemeyi de’a።
Zabalíme ju ako darček. ከ- --ብ -ር--ክ-ዕ-ጎ--ና። ከም ህያብ ጌርና ክንዕሽጎ ኢና። ከ- ህ-ብ ጌ-ና ክ-ዕ-ጎ ኢ-። -------------------- ከም ህያብ ጌርና ክንዕሽጎ ኢና። 0
k--i h-y-bi-g-ri-- -i-i‘i-h-g- -na። kemi hiyabi gērina kini‘ishigo īna። k-m- h-y-b- g-r-n- k-n-‘-s-i-o ī-a- ----------------------------------- kemi hiyabi gērina kini‘ishigo īna።
Tamto je pokladňa. ካ---ብ- ንየ--ኢዩ-ዘሎ። ካሳ ኣብቲ ንየው ኢዩ ዘሎ። ካ- ኣ-ቲ ን-ው ኢ- ዘ-። ----------------- ካሳ ኣብቲ ንየው ኢዩ ዘሎ። 0
kasa --i-ī --ye---īy- z-lo። kasa abitī niyewi īyu zelo። k-s- a-i-ī n-y-w- ī-u z-l-። --------------------------- kasa abitī niyewi īyu zelo።

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...