Slovníček fráz

sk Práca   »   lv Strādāšana

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [piecdesmit pieci]

Strādāšana

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Aké máte povolanie? K-s-J-s --at---- p---e-ijas? Kas Jūs esat pēc profesijas? K-s J-s e-a- p-c p-o-e-i-a-? ---------------------------- Kas Jūs esat pēc profesijas? 0
Môj muž je povolaním lekár. M-n- v-r- p-c-p-ofe-i--s--r ----s. Mans vīrs pēc profesijas ir ārsts. M-n- v-r- p-c p-o-e-i-a- i- ā-s-s- ---------------------------------- Mans vīrs pēc profesijas ir ārsts. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Es s--ādāj--u--p--sl-dzi--ar me-mā--. Es strādāju uz pusslodzi par medmāsu. E- s-r-d-j- u- p-s-l-d-i p-r m-d-ā-u- ------------------------------------- Es strādāju uz pusslodzi par medmāsu. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. D-ī--mu-s b-s-pensij-. Drīz mums būs pensija. D-ī- m-m- b-s p-n-i-a- ---------------------- Drīz mums būs pensija. 0
Ale dane sú vysoké. B-- no-o-ļ--ir ---l-. Bet nodokļi ir lieli. B-t n-d-k-i i- l-e-i- --------------------- Bet nodokļi ir lieli. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. U--medicīni-k- ap--o-------a i-----ga. Un medicīniskā apdrošināšana ir dārga. U- m-d-c-n-s-ā a-d-o-i-ā-a-a i- d-r-a- -------------------------------------- Un medicīniskā apdrošināšana ir dārga. 0
Čím by si raz chcel byť? Par-ko -u---ibi -ļ-t? Par ko tu gribi kļūt? P-r k- t- g-i-i k-ū-? --------------------- Par ko tu gribi kļūt? 0
Chcel by som byť inžinierom. Es -ēlos kļ-t -nž-n---is. Es vēlos kļūt inženieris. E- v-l-s k-ū- i-ž-n-e-i-. ------------------------- Es vēlos kļūt inženieris. 0
Chcem študovať na univerzite. E- ----u studē- -ni-e-si--tē. Es gribu studēt universitātē. E- g-i-u s-u-ē- u-i-e-s-t-t-. ----------------------------- Es gribu studēt universitātē. 0
Som praktikant. Es--smu prakt--a--s. Es esmu praktikants. E- e-m- p-a-t-k-n-s- -------------------- Es esmu praktikants. 0
Nezarábam veľa. Es -----n--ne ----i da--z. Es nopelnu ne īpaši daudz. E- n-p-l-u n- ī-a-i d-u-z- -------------------------- Es nopelnu ne īpaši daudz. 0
Praxujem v zahraničí. E---sm--p--ks- ā--e-ē-. Es esmu praksē ārzemēs. E- e-m- p-a-s- ā-z-m-s- ----------------------- Es esmu praksē ārzemēs. 0
Toto je môj šéf. Tas-i---a-- --iek-niek-. Tas ir mans priekšnieks. T-s i- m-n- p-i-k-n-e-s- ------------------------ Tas ir mans priekšnieks. 0
Mám milých kolegov. M------j-uk- -olē--. Man ir jauki kolēģi. M-n i- j-u-i k-l-ģ-. -------------------- Man ir jauki kolēģi. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. P-s-i--ā- -ē- --en-----ja---z uz---um- ēdn---. Pusdienās mēs vienmēr ejam uz uzņēmuma ēdnīcu. P-s-i-n-s m-s v-e-m-r e-a- u- u-ņ-m-m- ē-n-c-. ---------------------------------------------- Pusdienās mēs vienmēr ejam uz uzņēmuma ēdnīcu. 0
Hľadám prácu. Es ---lē-- da-ba--et-. Es meklēju darbavietu. E- m-k-ē-u d-r-a-i-t-. ---------------------- Es meklēju darbavietu. 0
Už rok som nezamestnaný. E- j-u-gad--es-u-bez-d-r--. Es jau gadu esmu bez darba. E- j-u g-d- e-m- b-z d-r-a- --------------------------- Es jau gadu esmu bez darba. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Ša---val--ī ----ārāk -au-z b-----bnieku. Šajā valstī ir pārāk daudz bezdarbnieku. Š-j- v-l-t- i- p-r-k d-u-z b-z-a-b-i-k-. ---------------------------------------- Šajā valstī ir pārāk daudz bezdarbnieku. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?