Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   am ግድየለሽነት 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [ስልሳ አምስት]

65 [silisa āmisiti]

ግድየለሽነት 2

[tek’aranī 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? ቀ-በ---- -ው? ቀለበቱ ውድ ነው? ቀ-በ- ው- ነ-? ----------- ቀለበቱ ውድ ነው? 0
k’el--et- -i-i -ewi? k’elebetu widi newi? k-e-e-e-u w-d- n-w-? -------------------- k’elebetu widi newi?
Nie, stojí len sto eur. አ--ለም-- ዋጋው--ን- መቶ-ኢውሮ -ቻ---። አይደለም ፤ ዋጋው አንድ መቶ ኢውሮ ብቻ ነው። አ-ደ-ም ፤ ዋ-ው አ-ድ መ- ኢ-ሮ ብ- ነ-። ----------------------------- አይደለም ፤ ዋጋው አንድ መቶ ኢውሮ ብቻ ነው። 0
āy-d--emi - wa---i--nidi me---ī-iro--ich- new-. āyidelemi ; wagawi ānidi meto īwiro bicha newi. ā-i-e-e-i ; w-g-w- ā-i-i m-t- ī-i-o b-c-a n-w-. ----------------------------------------------- āyidelemi ; wagawi ānidi meto īwiro bicha newi.
Ale mám len päťdesiať. ግ- -ለኝ ----ብ---ው። ግን ያለኝ ሃምሳ ብቻ ነው። ግ- ያ-ኝ ሃ-ሳ ብ- ነ-። ----------------- ግን ያለኝ ሃምሳ ብቻ ነው። 0
gi----a-e-yi--amisa-bicha--ewi. gini yalenyi hamisa bicha newi. g-n- y-l-n-i h-m-s- b-c-a n-w-. ------------------------------- gini yalenyi hamisa bicha newi.
Si už hotový? ጨርሰካ-----? ጨርሰካል/ ሻል? ጨ-ሰ-ል- ሻ-? ---------- ጨርሰካል/ ሻል? 0
c---r-se--l-/ -hali? ch’erisekali/ shali? c-’-r-s-k-l-/ s-a-i- -------------------- ch’erisekali/ shali?
Nie, ešte nie. አ--፤ -ና --። አይ ፤ ገና ነኝ። አ- ፤ ገ- ነ-። ----------- አይ ፤ ገና ነኝ። 0
ā-- ------ n-n-i. āyi ; gena nenyi. ā-i ; g-n- n-n-i- ----------------- āyi ; gena nenyi.
Ale hneď budem hotový. ግን አ-ን-እጨር-ለ-። ግን አሁን እጨርሳለው። ግ- አ-ን እ-ር-ለ-። -------------- ግን አሁን እጨርሳለው። 0
gi-i-ā---i i-h-e---a--wi. gini āhuni ich’erisalewi. g-n- ā-u-i i-h-e-i-a-e-i- ------------------------- gini āhuni ich’erisalewi.
Chcel by si ešte polievku? ተ--- ሾ---ት--ጋ-ህ-ጊ--ሽ? ተጨማሪ ሾርባ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? ተ-ማ- ሾ-ባ ት-ል-ለ-/-ያ-ሽ- --------------------- ተጨማሪ ሾርባ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? 0
tec---m-r--s-or-----ifeli--l--i--ī-a--shi? tech’emarī shoriba tifeligalehi/gīyaleshi? t-c-’-m-r- s-o-i-a t-f-l-g-l-h-/-ī-a-e-h-? ------------------------------------------ tech’emarī shoriba tifeligalehi/gīyaleshi?
Nie, už nechcem. አይ - ተ-ማሪ--ል-ልግም። አይ ፤ ተጨማሪ አልፈልግም። አ- ፤ ተ-ማ- አ-ፈ-ግ-። ----------------- አይ ፤ ተጨማሪ አልፈልግም። 0
āyi-;-te-h--ma-ī -l---li--m-. āyi ; tech’emarī ālifeligimi. ā-i ; t-c-’-m-r- ā-i-e-i-i-i- ----------------------------- āyi ; tech’emarī ālifeligimi.
Ale ešte jednu zmrzlinu. ግን----አይስ-ክሬም ግን ሌላ አይስ ክሬም ግ- ሌ- አ-ስ ክ-ም ------------- ግን ሌላ አይስ ክሬም 0
gin- l-la āy--i---r--i gini lēla āyisi kirēmi g-n- l-l- ā-i-i k-r-m- ---------------------- gini lēla āyisi kirēmi
Bývaš tu už dlho? ለ-- ጊዜ--ዚህ ---/-? ለብዙ ጊዜ እዚህ ኖርክ/ሽ? ለ-ዙ ጊ- እ-ህ ኖ-ክ-ሽ- ----------------- ለብዙ ጊዜ እዚህ ኖርክ/ሽ? 0
l-b-zu---zē-i-ī-- ---ik--s-i? lebizu gīzē izīhi noriki/shi? l-b-z- g-z- i-ī-i n-r-k-/-h-? ----------------------------- lebizu gīzē izīhi noriki/shi?
Nie, len jeden mesiac. አ------- አንድ ወር--ቻ አያይ ፤ ገና አንድ ወር ብቻ አ-ይ ፤ ገ- አ-ድ ወ- ብ- ------------------ አያይ ፤ ገና አንድ ወር ብቻ 0
ā-a-- --ge-a -n--- w-r--b--ha āyayi ; gena ānidi weri bicha ā-a-i ; g-n- ā-i-i w-r- b-c-a ----------------------------- āyayi ; gena ānidi weri bicha
Ale poznám už veľa ľudí. ግ--ብ- -------ቃ--። ግን ብዙ ሰዎችን አውቃለው። ግ- ብ- ሰ-ች- አ-ቃ-ው- ----------------- ግን ብዙ ሰዎችን አውቃለው። 0
g-ni ---u-sewoc-ini-ā---’---w-. gini bizu sewochini āwik’alewi. g-n- b-z- s-w-c-i-i ā-i-’-l-w-. ------------------------------- gini bizu sewochini āwik’alewi.
Ideš zajtra domov? ነገ--ደ ቤ----ዳለህ-ሽ? ነገ ወደ ቤት ትሄዳለህ/ሽ? ነ- ወ- ቤ- ት-ዳ-ህ-ሽ- ----------------- ነገ ወደ ቤት ትሄዳለህ/ሽ? 0
ne-e we-e-bē-i -ihēd-l---/-hi? nege wede bēti tihēdalehi/shi? n-g- w-d- b-t- t-h-d-l-h-/-h-? ------------------------------ nege wede bēti tihēdalehi/shi?
Nie, až cez víkend. አ-ይ-፤--ሳም-ቱ-መ--- ቀ----- ነው። አያይ ፤ በሳምንቱ መጨረሻ ቀኖች ብቻ ነው። አ-ይ ፤ በ-ም-ቱ መ-ረ- ቀ-ች ብ- ነ-። --------------------------- አያይ ፤ በሳምንቱ መጨረሻ ቀኖች ብቻ ነው። 0
āy-yi-- -e--m-nit--me---eresha--’e-oc-i -i-ha----i. āyayi ; besaminitu mech’eresha k’enochi bicha newi. ā-a-i ; b-s-m-n-t- m-c-’-r-s-a k-e-o-h- b-c-a n-w-. --------------------------------------------------- āyayi ; besaminitu mech’eresha k’enochi bicha newi.
Ale vrátim sa už v nedeľu. ግን-እ-- -መ--ለው። ግን እሁድ እመለሳለው። ግ- እ-ድ እ-ለ-ለ-። -------------- ግን እሁድ እመለሳለው። 0
gin--ihudi--m-l-s-l-w-. gini ihudi imelesalewi. g-n- i-u-i i-e-e-a-e-i- ----------------------- gini ihudi imelesalewi.
Je tvoja dcéra už dospelá? ሴት ልጅህ-ሽ ለአቅመ --ን -ርሳለ-? ሴት ልጅህ/ሽ ለአቅመ ሄዋን ደርሳለች? ሴ- ል-ህ-ሽ ለ-ቅ- ሄ-ን ደ-ሳ-ች- ------------------------ ሴት ልጅህ/ሽ ለአቅመ ሄዋን ደርሳለች? 0
s-t---ij-h--sh- -e’-k’i-e hēw-n---e-isa-e-h-? sēti lijihi/shi le’āk’ime hēwani derisalechi? s-t- l-j-h-/-h- l-’-k-i-e h-w-n- d-r-s-l-c-i- --------------------------------------------- sēti lijihi/shi le’āk’ime hēwani derisalechi?
Nie, má iba sedemnásť. አ-ይ-፣--ሷ --ራ-ሰ------ ነ-። አያይ ፣ እሷ አስራ ሰባት አመቷ ነው። አ-ይ ፣ እ- አ-ራ ሰ-ት አ-ቷ ነ-። ------------------------ አያይ ፣ እሷ አስራ ሰባት አመቷ ነው። 0
ā-ayi-- isw- ----a -e--ti --e--a n-wi. āyayi , iswa āsira sebati āmetwa newi. ā-a-i , i-w- ā-i-a s-b-t- ā-e-w- n-w-. -------------------------------------- āyayi , iswa āsira sebati āmetwa newi.
Ale už má priateľa. ግን--ወ-ድ ጋደኛ--ላ-። ግን የወንድ ጋደኛ አላት። ግ- የ-ን- ጋ-ኛ አ-ት- ---------------- ግን የወንድ ጋደኛ አላት። 0
gi-----weni---gad--y- ā-ati. gini yewenidi gadenya ālati. g-n- y-w-n-d- g-d-n-a ā-a-i- ---------------------------- gini yewenidi gadenya ālati.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!