Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   am ትልቅ ትንሽ

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [ስልሳ ስምንት]

68 [silisa siminiti]

ትልቅ ትንሽ

[tilik’i – tinishi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
veľký a malý ት-ቅ-እ- -ንሽ ትልቅ እና ትንሽ ት-ቅ እ- ት-ሽ ---------- ትልቅ እና ትንሽ 0
t-li----in- ------i tilik’i ina tinishi t-l-k-i i-a t-n-s-i ------------------- tilik’i ina tinishi
Slon je veľký. ዝሆን -ል--ነው ዝሆን ትልቅ ነው ዝ-ን ት-ቅ ነ- ---------- ዝሆን ትልቅ ነው 0
zi--n- ti--k-i ---i zihoni tilik’i newi z-h-n- t-l-k-i n-w- ------------------- zihoni tilik’i newi
Myš je malá. አ-- -ን--ናት አይጥ ትንሽ ናት አ-ጥ ት-ሽ ና- ---------- አይጥ ትንሽ ናት 0
āyit’------sh--na-i āyit’i tinishi nati ā-i-’- t-n-s-i n-t- ------------------- āyit’i tinishi nati
tmavý a svetlý ጨለማ እና-ብርሃን ጨለማ እና ብርሃን ጨ-ማ እ- ብ-ሃ- ----------- ጨለማ እና ብርሃን 0
c--e-e---ina---rihani ch’elema ina birihani c-’-l-m- i-a b-r-h-n- --------------------- ch’elema ina birihani
Noc je tmavá. ለሊ--ጨለማ ነው። ለሊት ጨለማ ነው። ለ-ት ጨ-ማ ነ-። ----------- ለሊት ጨለማ ነው። 0
l--------’--ema ne--. lelīti ch’elema newi. l-l-t- c-’-l-m- n-w-. --------------------- lelīti ch’elema newi.
Deň je svetlý. ቀን---ሃን--ው። ቀን ብርሃን ነው። ቀ- ብ-ሃ- ነ-። ----------- ቀን ብርሃን ነው። 0
k---i--irih------w-. k’eni birihani newi. k-e-i b-r-h-n- n-w-. -------------------- k’eni birihani newi.
starý a mladý ሽ-ግ- -----ት ሽማግሌ እና ወጣት ሽ-ግ- እ- ወ-ት ----------- ሽማግሌ እና ወጣት 0
sh--a-i---i-a -et--ti shimagilē ina wet’ati s-i-a-i-ē i-a w-t-a-i --------------------- shimagilē ina wet’ati
Náš dedko je veľmi starý. የእኛ-ወንድ አ-- በጣም---ግሌ---። የእኛ ወንድ አያት በጣም ሽማግሌ ነው። የ-ኛ ወ-ድ አ-ት በ-ም ሽ-ግ- ነ-። ------------------------ የእኛ ወንድ አያት በጣም ሽማግሌ ነው። 0
y-’iny- w-ni-i --ati b--’ami --ima--l- --w---| ye’inya wenidi āyati bet’ami shimagilē newi. | y-’-n-a w-n-d- ā-a-i b-t-a-i s-i-a-i-ē n-w-. | ---------------------------------------------- ye’inya wenidi āyati bet’ami shimagilē newi. |
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. ከ 7- ----በ-ት እ---ጣ- -በ-። ከ 70 አመት በፊት እሱ ወጣት ነበረ። ከ 7- አ-ት በ-ት እ- ወ-ት ነ-ረ- ------------------------ ከ 70 አመት በፊት እሱ ወጣት ነበረ። 0
ke 70-ā-e-- -ef--i---- -et’--i------e. ke 70 āmeti befīti isu wet’ati nebere. k- 7- ā-e-i b-f-t- i-u w-t-a-i n-b-r-. -------------------------------------- ke 70 āmeti befīti isu wet’ati nebere.
pekný a škaredý ውብ--ና-አስቀ-ሚ ውብ እና አስቀያሚ ው- እ- አ-ቀ-ሚ ----------- ውብ እና አስቀያሚ 0
wi-i--n- --ik’---mī wibi ina āsik’eyamī w-b- i-a ā-i-’-y-m- ------------------- wibi ina āsik’eyamī
Motýľ je pekný. ቢራቢሮ--ን--ነ-። ቢራቢሮ ቆንጆ ነው። ቢ-ቢ- ቆ-ጆ ነ-። ------------ ቢራቢሮ ቆንጆ ነው። 0
b-ra--r- ---n--o-----. bīrabīro k’onijo newi. b-r-b-r- k-o-i-o n-w-. ---------------------- bīrabīro k’onijo newi.
Pavúk je škaredý. ሸረ-ት -ስቀ---ናት። ሸረሪት አስቀያሚ ናት። ሸ-ሪ- አ-ቀ-ሚ ና-። -------------- ሸረሪት አስቀያሚ ናት። 0
sh-re-īt- ā---’---m- nat-. shererīti āsik’eyamī nati. s-e-e-ī-i ā-i-’-y-m- n-t-. -------------------------- shererīti āsik’eyamī nati.
tlstý a chudý ወፍ-ም እ- ቀጭን ወፍራም እና ቀጭን ወ-ራ- እ- ቀ-ን ----------- ወፍራም እና ቀጭን 0
wef--am- -na-k----’ini wefirami ina k’ech’ini w-f-r-m- i-a k-e-h-i-i ---------------------- wefirami ina k’ech’ini
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. መ- -----ትመዝ--ሴ--ወ-ራም -ት። መቶ ኪሎ የምትመዝን ሴት ወፍራም ናት። መ- ኪ- የ-ት-ዝ- ሴ- ወ-ራ- ና-። ------------------------ መቶ ኪሎ የምትመዝን ሴት ወፍራም ናት። 0
m-t- kīlo-y----imez-ni s----w-f--a-i--a--. meto kīlo yemitimezini sēti wefirami nati. m-t- k-l- y-m-t-m-z-n- s-t- w-f-r-m- n-t-. ------------------------------------------ meto kīlo yemitimezini sēti wefirami nati.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. ሃም---ሎ -ሚ--- ----ቀጫ- ነ-። ሃምሳ ኪሎ የሚመዝን ወንድ ቀጫጫ ነው። ሃ-ሳ ኪ- የ-መ-ን ወ-ድ ቀ-ጫ ነ-። ------------------------ ሃምሳ ኪሎ የሚመዝን ወንድ ቀጫጫ ነው። 0
h--is--------em-me-ini-w---d---’-ch’-ch’a--ewi. hamisa kīlo yemīmezini wenidi k’ech’ach’a newi. h-m-s- k-l- y-m-m-z-n- w-n-d- k-e-h-a-h-a n-w-. ----------------------------------------------- hamisa kīlo yemīmezini wenidi k’ech’ach’a newi.
drahý a lacný ውድ -- እ-ካሽ ውድ እና እርካሽ ው- እ- እ-ካ- ---------- ውድ እና እርካሽ 0
wid--i-a-----as-i widi ina irikashi w-d- i-a i-i-a-h- ----------------- widi ina irikashi
Auto je drahé. መኪ-ው-ውድ ነ-። መኪናው ውድ ነው። መ-ና- ው- ነ-። ----------- መኪናው ውድ ነው። 0
me-īnaw- --d--n-w-. mekīnawi widi newi. m-k-n-w- w-d- n-w-. ------------------- mekīnawi widi newi.
Noviny sú lacné. ጋ--- እርካ- ነው-። ጋዜጣው እርካሽ ነው ። ጋ-ጣ- እ-ካ- ነ- ። -------------- ጋዜጣው እርካሽ ነው ። 0
g-z--’a----rika--- --w--. gazēt’awi irikashi newi . g-z-t-a-i i-i-a-h- n-w- . ------------------------- gazēt’awi irikashi newi .

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...