Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   lv Noliegums 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [sešdesmit pieci]

Noliegums 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Vai gredz--- i- -ā---? Vai gredzens ir dārgs? V-i g-e-z-n- i- d-r-s- ---------------------- Vai gredzens ir dārgs? 0
Nie, stojí len sto eur. Nē, ta- -a-sā-tik-i-s--t- --ro. Nē, tas maksā tikai simts eiro. N-, t-s m-k-ā t-k-i s-m-s e-r-. ------------------------------- Nē, tas maksā tikai simts eiro. 0
Ale mám len päťdesiať. B---m-n-i--tika----e--esmit. Bet man ir tikai piecdesmit. B-t m-n i- t-k-i p-e-d-s-i-. ---------------------------- Bet man ir tikai piecdesmit. 0
Si už hotový? V---t- ----es- gat--a? Vai tu jau esi gatava? V-i t- j-u e-i g-t-v-? ---------------------- Vai tu jau esi gatava? 0
Nie, ešte nie. N-,---- -ē. Nē, vēl nē. N-, v-l n-. ----------- Nē, vēl nē. 0
Ale hneď budem hotový. Bet--- t---t---šu -a-a--. Bet es tūlīt būšu gatava. B-t e- t-l-t b-š- g-t-v-. ------------------------- Bet es tūlīt būšu gatava. 0
Chcel by si ešte polievku? Vai -u-vē--vēli-s-z-p-? Vai tu vēl vēlies zupu? V-i t- v-l v-l-e- z-p-? ----------------------- Vai tu vēl vēlies zupu? 0
Nie, už nechcem. N-, -ai--- -egr-b-. Nē, vairāk negribu. N-, v-i-ā- n-g-i-u- ------------------- Nē, vairāk negribu. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. B-t -ēl-s-ld-----. Bet vēl saldējumu. B-t v-l s-l-ē-u-u- ------------------ Bet vēl saldējumu. 0
Bývaš tu už dlho? V-i ----au-s-- ----zī--? Vai tu jau sen te dzīvo? V-i t- j-u s-n t- d-ī-o- ------------------------ Vai tu jau sen te dzīvo? 0
Nie, len jeden mesiac. N-, t-k-- m--e--. Nē, tikai mēnesi. N-, t-k-i m-n-s-. ----------------- Nē, tikai mēnesi. 0
Ale poznám už veľa ľudí. B-t ---p---stu-j-u-d--dzu- c--v--us. Bet es pazīstu jau daudzus cilvēkus. B-t e- p-z-s-u j-u d-u-z-s c-l-ē-u-. ------------------------------------ Bet es pazīstu jau daudzus cilvēkus. 0
Ideš zajtra domov? V----u---- --auc--ājās? Vai tu rīt brauc mājās? V-i t- r-t b-a-c m-j-s- ----------------------- Vai tu rīt brauc mājās? 0
Nie, až cez víkend. Nē----k-- --dēļa-----a--. Nē, tikai nedēļas nogalē. N-, t-k-i n-d-ļ-s n-g-l-. ------------------------- Nē, tikai nedēļas nogalē. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Bet--- ---ri--ī--s-jau-s--t-ien. Bet es atgriezīšos jau svētdien. B-t e- a-g-i-z-š-s j-u s-ē-d-e-. -------------------------------- Bet es atgriezīšos jau svētdien. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? Va---ava-me--- ---ja--p--au-u-i? Vai tava meita ir jau pieaugusi? V-i t-v- m-i-a i- j-u p-e-u-u-i- -------------------------------- Vai tava meita ir jau pieaugusi? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-- vi--i i- ---ai s-š---smit. Nē, viņai ir tikai sešpadsmit. N-, v-ņ-i i- t-k-i s-š-a-s-i-. ------------------------------ Nē, viņai ir tikai sešpadsmit. 0
Ale už má priateľa. Be--v-ņa- ir j-u ------. Bet viņai ir jau draugs. B-t v-ņ-i i- j-u d-a-g-. ------------------------ Bet viņai ir jau draugs. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!