Slovníček fráz

sk Príslovky   »   am አድናቆት

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [መቶ]

100 [meto]

አድናቆት

[tewisake gisi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie የ-ደረገ--የ----ነ - -ልተ-ና-- (-- ያ---) የተደረገ/ የተከናወነ – ያልተከናወነ (ገና ያላለቀ) የ-ደ-ገ- የ-ከ-ወ- – ያ-ተ-ና-ነ (-ና ያ-ለ-) --------------------------------- የተደረገ/ የተከናወነ – ያልተከናወነ (ገና ያላለቀ) 0
ye-e-ere-e--y--eke-a---e---ya--tek-naw--- (g--a---l-l-k--) yetederege/ yetekenawene – yalitekenawene (gena yalalek’e) y-t-d-r-g-/ y-t-k-n-w-n- – y-l-t-k-n-w-n- (-e-a y-l-l-k-e- ---------------------------------------------------------- yetederege/ yetekenawene – yalitekenawene (gena yalalek’e)
Boli ste už raz v Berlíne? ከ-- -ፊት በር-ን-ነበ-? ከዚህ በፊት በርሊን ነበሩ? ከ-ህ በ-ት በ-ሊ- ነ-ሩ- ----------------- ከዚህ በፊት በርሊን ነበሩ? 0
k----i ----ti -----īni-n-be--? kezīhi befīti berilīni neberu? k-z-h- b-f-t- b-r-l-n- n-b-r-? ------------------------------ kezīhi befīti berilīni neberu?
Nie, ešte nie. አ---፤ ገና-አ-ሄ--ም አያይ ፤ ገና አልሄድኩም አ-ይ ፤ ገ- አ-ሄ-ኩ- --------------- አያይ ፤ ገና አልሄድኩም 0
āya-- --gena-ālihēd-ku-i āyayi ; gena ālihēdikumi ā-a-i ; g-n- ā-i-ē-i-u-i ------------------------ āyayi ; gena ālihēdikumi
niekto – nikto አ-ድ-ሰ--–-ማንም አንድ ሰው – ማንም አ-ድ ሰ- – ማ-ም ------------ አንድ ሰው – ማንም 0
ā---i--ew- – man-mi ānidi sewi – manimi ā-i-i s-w- – m-n-m- ------------------- ānidi sewi – manimi
Poznáte tu niekoho? እሚ--ቀ- -- -ለ --ህ? እሚያውቀው ሰው አለ እዚህ? እ-ያ-ቀ- ሰ- አ- እ-ህ- ----------------- እሚያውቀው ሰው አለ እዚህ? 0
i--yawi---wi---w- āle------? imīyawik’ewi sewi āle izīhi? i-ī-a-i-’-w- s-w- ā-e i-ī-i- ---------------------------- imīyawik’ewi sewi āle izīhi?
Nie, nepoznám tu nikoho. አ-- ፤ -ንን- -ላ-ቅም አያይ ፤ ማንንም አላውቅም አ-ይ ፤ ማ-ን- አ-ው-ም ---------------- አያይ ፤ ማንንም አላውቅም 0
ā-a-i - -an-nimi--lawik-imi āyayi ; maninimi ālawik’imi ā-a-i ; m-n-n-m- ā-a-i-’-m- --------------------------- āyayi ; maninimi ālawik’imi
ešte – už nie ተ-ማ- --በ-/-ጨ---አያ-ፈልግም ተጨማሪ – በቃ/ተጨማሪ አያስፈልግም ተ-ማ- – በ-/-ጨ-ሪ አ-ስ-ል-ም ---------------------- ተጨማሪ – በቃ/ተጨማሪ አያስፈልግም 0
t-------r--– bek-----c---ma-- ------e-igi-i tech’emarī – bek’a/tech’emarī āyasifeligimi t-c-’-m-r- – b-k-a-t-c-’-m-r- ā-a-i-e-i-i-i ------------------------------------------- tech’emarī – bek’a/tech’emarī āyasifeligimi
Zostanete tu ešte dlho? ተ-ማ- ረ---ጊ---ቀመ--? ተጨማሪ ረጅም ጊዜ ይቀመጣሉ? ተ-ማ- ረ-ም ጊ- ይ-መ-ሉ- ------------------ ተጨማሪ ረጅም ጊዜ ይቀመጣሉ? 0
t-ch’--ar- rej-mi g-z- --------’--u? tech’emarī rejimi gīzē yik’emet’alu? t-c-’-m-r- r-j-m- g-z- y-k-e-e-’-l-? ------------------------------------ tech’emarī rejimi gīzē yik’emet’alu?
Nie, nezostanem tu už dlho. ኣ- - ተ--ሪ -ል-መ--። ኣይ ፤ ተጨማሪ አልቀመጥም። ኣ- ፤ ተ-ማ- አ-ቀ-ጥ-። ----------------- ኣይ ፤ ተጨማሪ አልቀመጥም። 0
ayi-- -ech’e-a-- āli---m--’imi. ayi ; tech’emarī ālik’emet’imi. a-i ; t-c-’-m-r- ā-i-’-m-t-i-i- ------------------------------- ayi ; tech’emarī ālik’emet’imi.
ešte niečo – už nič ሌ--ነ-ር - -----ገር ሌላ ነገር – ምንም ነገር ሌ- ነ-ር – ም-ም ነ-ር ---------------- ሌላ ነገር – ምንም ነገር 0
l-la n-ge-- – ----mi--ege-i lēla negeri – minimi negeri l-l- n-g-r- – m-n-m- n-g-r- --------------------------- lēla negeri – minimi negeri
Chcete ešte niečo piť? ሌ- -ገር-መጠጣት---ል--? ሌላ ነገር መጠጣት ይፈልጋሉ? ሌ- ነ-ር መ-ጣ- ይ-ል-ሉ- ------------------ ሌላ ነገር መጠጣት ይፈልጋሉ? 0
lēla---ge-i met-e-’ati-y-fe--galu? lēla negeri met’et’ati yifeligalu? l-l- n-g-r- m-t-e-’-t- y-f-l-g-l-? ---------------------------------- lēla negeri met’et’ati yifeligalu?
Nie, neprosím si už nič. አ---፤ -ን----ር-አ-ፈ--ም አያይ ፤ ምንም ነገር አልፈልግም አ-ይ ፤ ም-ም ነ-ር አ-ፈ-ግ- -------------------- አያይ ፤ ምንም ነገር አልፈልግም 0
āy-y- ;-minim- -eger---l--e-ig-mi āyayi ; minimi negeri ālifeligimi ā-a-i ; m-n-m- n-g-r- ā-i-e-i-i-i --------------------------------- āyayi ; minimi negeri ālifeligimi
už niečo – ešte nič የ----- ነ-- --ምን- ያ-ተ-ና-ነ የተከናወነ ነገር – ምንም ያልተከናወነ የ-ከ-ወ- ነ-ር – ም-ም ያ-ተ-ና-ነ ------------------------ የተከናወነ ነገር – ምንም ያልተከናወነ 0
ye-------e-------r--–-m-ni-i-y---t----aw--e yetekenawene negeri – minimi yalitekenawene y-t-k-n-w-n- n-g-r- – m-n-m- y-l-t-k-n-w-n- ------------------------------------------- yetekenawene negeri – minimi yalitekenawene
Jedli ste už niečo? የ-ነ--ገ---መግበዋ-? የሆነ ነገር ተመግበዋል? የ-ነ ነ-ር ተ-ግ-ዋ-? --------------- የሆነ ነገር ተመግበዋል? 0
yeh-ne-neg--- t--e-----al-? yehone negeri temegibewali? y-h-n- n-g-r- t-m-g-b-w-l-? --------------------------- yehone negeri temegibewali?
Nie, ešte som nejedol nič. አ-ይ-፤-ገና አልበ-ሁም። አያይ ፤ ገና አልበላሁም። አ-ይ ፤ ገ- አ-በ-ሁ-። ---------------- አያይ ፤ ገና አልበላሁም። 0
ā--y- ;----a ā-i----hu-i. āyayi ; gena ālibelahumi. ā-a-i ; g-n- ā-i-e-a-u-i- ------------------------- āyayi ; gena ālibelahumi.
ešte niekto – už nikto ሌላ ሰ--– ማ-ም -ው ሌላ ሰው – ማንም ሰው ሌ- ሰ- – ማ-ም ሰ- -------------- ሌላ ሰው – ማንም ሰው 0
l--a s----–-m--im--sewi lēla sewi – manimi sewi l-l- s-w- – m-n-m- s-w- ----------------------- lēla sewi – manimi sewi
Chce ešte niekto kávu? ተ-ማሪ-ሌላ ቡና-መጠጣት -ሚ-ል-? ተጨማሪ ሌላ ቡና መጠጣት የሚፈልግ? ተ-ማ- ሌ- ቡ- መ-ጣ- የ-ፈ-ግ- ---------------------- ተጨማሪ ሌላ ቡና መጠጣት የሚፈልግ? 0
tec--e--r- -------n---e--et’a---ye-ī-el---? tech’emarī lēla buna met’et’ati yemīfeligi? t-c-’-m-r- l-l- b-n- m-t-e-’-t- y-m-f-l-g-? ------------------------------------------- tech’emarī lēla buna met’et’ati yemīfeligi?
Nie, už nikto. አያይ---ማንም-የ-ም አያይ ፤ ማንም የለም አ-ይ ፤ ማ-ም የ-ም ------------- አያይ ፤ ማንም የለም 0
ā----------i---yelemi | āyayi ; manimi yelemi | ā-a-i ; m-n-m- y-l-m- | ----------------------- āyayi ; manimi yelemi |

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...