Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   uk Заперечення 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [шістдесят п’ять]

65 [shistdesyat pʺyatʹ]

Заперечення 2

[Zaperechennya 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Персте-ь--ор----? Перстень дорогий? П-р-т-н- д-р-г-й- ----------------- Перстень дорогий? 0
Pe---e------o----? Perstenʹ dorohyy-? P-r-t-n- d-r-h-y-? ------------------ Perstenʹ dorohyy̆?
Nie, stojí len sto eur. Ні,--ін ---тує-тіл-к- с-- -в-о. Ні, він коштує тільки сто євро. Н-, в-н к-ш-у- т-л-к- с-о є-р-. ------------------------------- Ні, він коштує тільки сто євро. 0
Ni------kos-t-y--ti-ʹ-y--t--yevro. Ni, vin koshtuye tilʹky sto yevro. N-, v-n k-s-t-y- t-l-k- s-o y-v-o- ---------------------------------- Ni, vin koshtuye tilʹky sto yevro.
Ale mám len päťdesiať. Але---маю--іль-и --я-де-ят. Але я маю тільки п’ятдесят. А-е я м-ю т-л-к- п-я-д-с-т- --------------------------- Але я маю тільки п’ятдесят. 0
A-e ya m-yu-til-k- -'y----s-at. Ale ya mayu tilʹky p'yatdesyat. A-e y- m-y- t-l-k- p-y-t-e-y-t- ------------------------------- Ale ya mayu tilʹky p'yatdesyat.
Si už hotový? Ти -ж- --т-в-- --готов-? Ти вже готовий / готова? Т- в-е г-т-в-й / г-т-в-? ------------------------ Ти вже готовий / готова? 0
Ty-v-he -o-----̆ / h--o-a? Ty vzhe hotovyy- / hotova? T- v-h- h-t-v-y- / h-t-v-? -------------------------- Ty vzhe hotovyy̆ / hotova?
Nie, ešte nie. Ні,-щ- н-. Ні, ще ні. Н-, щ- н-. ---------- Ні, ще ні. 0
Ni--s--h- ni. Ni, shche ni. N-, s-c-e n-. ------------- Ni, shche ni.
Ale hneď budem hotový. А-- -к-р--буд---от-в-й / г---в-. Але скоро буду готовий / готова. А-е с-о-о б-д- г-т-в-й / г-т-в-. -------------------------------- Але скоро буду готовий / готова. 0
A-----oro--u------o--y- / h----a. Ale skoro budu hotovyy- / hotova. A-e s-o-o b-d- h-t-v-y- / h-t-v-. --------------------------------- Ale skoro budu hotovyy̆ / hotova.
Chcel by si ešte polievku? Хо-е--ще--упу? Хочеш ще супу? Х-ч-ш щ- с-п-? -------------- Хочеш ще супу? 0
K--ch--- sh--e su--? Khochesh shche supu? K-o-h-s- s-c-e s-p-? -------------------- Khochesh shche supu?
Nie, už nechcem. Н-,-я-біл--- ---хочу. Ні, я більше не хочу. Н-, я б-л-ш- н- х-ч-. --------------------- Ні, я більше не хочу. 0
N---ya-----she -- -----u. Ni, ya bilʹshe ne khochu. N-, y- b-l-s-e n- k-o-h-. ------------------------- Ni, ya bilʹshe ne khochu.
Ale ešte jednu zmrzlinu. Але-щ--о--е мо-о-и--. Але ще одне морозиво. А-е щ- о-н- м-р-з-в-. --------------------- Але ще одне морозиво. 0
Ale--hc-e --ne-moroz---. Ale shche odne morozyvo. A-e s-c-e o-n- m-r-z-v-. ------------------------ Ale shche odne morozyvo.
Bývaš tu už dlho? Ти----го -ж- тут--и--ш? Ти довго вже тут живеш? Т- д-в-о в-е т-т ж-в-ш- ----------------------- Ти довго вже тут живеш? 0
Ty---vh------ t-t-zh-ves-? Ty dovho vzhe tut zhyvesh? T- d-v-o v-h- t-t z-y-e-h- -------------------------- Ty dovho vzhe tut zhyvesh?
Nie, len jeden mesiac. Ні- --льки---с--ь. Ні, тільки місяць. Н-, т-л-к- м-с-ц-. ------------------ Ні, тільки місяць. 0
Ni,-t-lʹky misyat-ʹ. Ni, tilʹky misyatsʹ. N-, t-l-k- m-s-a-s-. -------------------- Ni, tilʹky misyatsʹ.
Ale poznám už veľa ľudí. А---я-з--- вж- -ага-о---де-. Але я знаю вже багато людей. А-е я з-а- в-е б-г-т- л-д-й- ---------------------------- Але я знаю вже багато людей. 0
A-- ya-z---u vzh--ba--to lyu----. Ale ya znayu vzhe bahato lyudey-. A-e y- z-a-u v-h- b-h-t- l-u-e-̆- --------------------------------- Ale ya znayu vzhe bahato lyudey̆.
Ideš zajtra domov? Їдеш --в-р--д-дом-? Їдеш завтра додому? Ї-е- з-в-р- д-д-м-? ------------------- Їдеш завтра додому? 0
Ï-esh z---r- do--mu? I-desh zavtra dodomu? I-d-s- z-v-r- d-d-m-? --------------------- Ïdesh zavtra dodomu?
Nie, až cez víkend. Н-, --л--и-у--и----і. Ні, тільки у вихідні. Н-, т-л-к- у в-х-д-і- --------------------- Ні, тільки у вихідні. 0
N-- -il--y u--y-h-dn-. Ni, tilʹky u vykhidni. N-, t-l-k- u v-k-i-n-. ---------------------- Ni, tilʹky u vykhidni.
Ale vrátim sa už v nedeľu. Ал- я-п--ер----- --е у -е-і-ю. Але я повертаюся вже у неділю. А-е я п-в-р-а-с- в-е у н-д-л-. ------------------------------ Але я повертаюся вже у неділю. 0
A-e--a--o--rt-yusya vz------e-i-yu. Ale ya povertayusya vzhe u nedilyu. A-e y- p-v-r-a-u-y- v-h- u n-d-l-u- ----------------------------------- Ale ya povertayusya vzhe u nedilyu.
Je tvoja dcéra už dospelá? Твоя--------же -ор-сла? Твоя дочка вже доросла? Т-о- д-ч-а в-е д-р-с-а- ----------------------- Твоя дочка вже доросла? 0
Tvo----ochk---z-- dor-s-a? Tvoya dochka vzhe dorosla? T-o-a d-c-k- v-h- d-r-s-a- -------------------------- Tvoya dochka vzhe dorosla?
Nie, má iba sedemnásť. Н-, -- тіл-к- ----ад-ять. Ні, їй тільки сімнадцять. Н-, ї- т-л-к- с-м-а-ц-т-. ------------------------- Ні, їй тільки сімнадцять. 0
Ni,--̈-̆-til-ky sim---t-y--ʹ. Ni, i-y- tilʹky simnadtsyatʹ. N-, i-y- t-l-k- s-m-a-t-y-t-. ----------------------------- Ni, ïy̆ tilʹky simnadtsyatʹ.
Ale už má priateľa. Але в-на-вж- ма---лопця. Але вона вже має хлопця. А-е в-н- в-е м-є х-о-ц-. ------------------------ Але вона вже має хлопця. 0
Al----na-v-he-ma---k--op-sy-. Ale vona vzhe maye khloptsya. A-e v-n- v-h- m-y- k-l-p-s-a- ----------------------------- Ale vona vzhe maye khloptsya.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!