Slovníček fráz

sk Príslovky   »   kk Adverbs

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [жүз]

100 [jüz]

Adverbs

[Üstewler]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
už raz – ešte nie бұ--н--оң-ы – е--а--н бұрын-соңды – ешқашан б-р-н-с-ң-ы – е-қ-ш-н --------------------- бұрын-соңды – ешқашан 0
burı---o--ı-–-eş-aşan burın-soñdı – eşqaşan b-r-n-s-ñ-ı – e-q-ş-n --------------------- burın-soñdı – eşqaşan
Boli ste už raz v Berlíne? Б-----с-----Берли-де -ол-- п--ед-ңі--де-? Бұрын-соңды Берлинде болып па едіңіз/дер? Б-р-н-с-ң-ы Б-р-и-д- б-л-п п- е-і-і-/-е-? ----------------------------------------- Бұрын-соңды Берлинде болып па едіңіз/дер? 0
B-----s-ñd- -e--ïn-e bolıp pa-ed--i- - de-? Burın-soñdı Berlïnde bolıp pa ediñiz / der? B-r-n-s-ñ-ı B-r-ï-d- b-l-p p- e-i-i- / d-r- ------------------------------------------- Burın-soñdı Berlïnde bolıp pa ediñiz / der?
Nie, ešte nie. Ж--- --қа-а- б--мағ-нмы-. Жоқ, ешқашан болмағанмын. Ж-қ- е-қ-ш-н б-л-а-а-м-н- ------------------------- Жоқ, ешқашан болмағанмын. 0
Jo-- e--aş-n-bo--ağa-m--. Joq, eşqaşan bolmağanmın. J-q- e-q-ş-n b-l-a-a-m-n- ------------------------- Joq, eşqaşan bolmağanmın.
niekto – nikto бір-у-–-е-к-м біреу – ешкім б-р-у – е-к-м ------------- біреу – ешкім 0
b-re- ---şk-m birew – eşkim b-r-w – e-k-m ------------- birew – eşkim
Poznáte tu niekoho? Мұн-а-б--------а-и------? Мұнда біреуді танисыз ба? М-н-а б-р-у-і т-н-с-з б-? ------------------------- Мұнда біреуді танисыз ба? 0
Mund--b--ew---t-----z--a? Munda birewdi tanïsız ba? M-n-a b-r-w-i t-n-s-z b-? ------------------------- Munda birewdi tanïsız ba?
Nie, nepoznám tu nikoho. Ж-----е- мұн-----кімді та---а--ы-. Жоқ, мен мұнда ешкімді танымаймын. Ж-қ- м-н м-н-а е-к-м-і т-н-м-й-ы-. ---------------------------------- Жоқ, мен мұнда ешкімді танымаймын. 0
J-q, m-n-mund- --k-mdi t-n-maym-n. Joq, men munda eşkimdi tanımaymın. J-q- m-n m-n-a e-k-m-i t-n-m-y-ı-. ---------------------------------- Joq, men munda eşkimdi tanımaymın.
ešte – už nie т--ы-- ---і тағы – енді т-ғ- – е-д- ----------- тағы – енді 0
tağı-–-en-i tağı – endi t-ğ- – e-d- ----------- tağı – endi
Zostanete tu ešte dlho? Мұнда -------қ б-лас----а? Мұнда әлі ұзақ боласыз ба? М-н-а ә-і ұ-а- б-л-с-з б-? -------------------------- Мұнда әлі ұзақ боласыз ба? 0
Mun-- --i-uza--bolasız-b-? Munda äli uzaq bolasız ba? M-n-a ä-i u-a- b-l-s-z b-? -------------------------- Munda äli uzaq bolasız ba?
Nie, nezostanem tu už dlho. Ж--,---н -ұ-д--е-ді -зақ----ма----. Жоқ, мен мұнда енді ұзақ болмаймын. Ж-қ- м-н м-н-а е-д- ұ-а- б-л-а-м-н- ----------------------------------- Жоқ, мен мұнда енді ұзақ болмаймын. 0
Joq, me- --nd- e-d--uz-q -----ymın. Joq, men munda endi uzaq bolmaymın. J-q- m-n m-n-a e-d- u-a- b-l-a-m-n- ----------------------------------- Joq, men munda endi uzaq bolmaymın.
ešte niečo – už nič тағы -і-д--- –-еш-еңе тағы бірдеңе – ештеңе т-ғ- б-р-е-е – е-т-ң- --------------------- тағы бірдеңе – ештеңе 0
tağ- -ir--ñ- – eşte-e tağı birdeñe – eşteñe t-ğ- b-r-e-e – e-t-ñ- --------------------- tağı birdeñe – eşteñe
Chcete ešte niečo piť? Т--ы------ңе-і-кі-із-кел---? Тағы бірдеңе ішкіңіз кел ме? Т-ғ- б-р-е-е і-к-ң-з к-л м-? ---------------------------- Тағы бірдеңе ішкіңіз кел ме? 0
T--- --r--ñ---ş---i--ke----? Tağı birdeñe işkiñiz kel me? T-ğ- b-r-e-e i-k-ñ-z k-l m-? ---------------------------- Tağı birdeñe işkiñiz kel me?
Nie, neprosím si už nič. Ж--- -н-і---т--е -ер-к-ем--. Жоқ, енді ештеңе керек емес. Ж-қ- е-д- е-т-ң- к-р-к е-е-. ---------------------------- Жоқ, енді ештеңе керек емес. 0
J-q,--ndi----e-e --re----es. Joq, endi eşteñe kerek emes. J-q- e-d- e-t-ñ- k-r-k e-e-. ---------------------------- Joq, endi eşteñe kerek emes.
už niečo – ešte nič бі-де-- –-ә-і-е----е бірдеңе – әлі ештеңе б-р-е-е – ә-і е-т-ң- -------------------- бірдеңе – әлі ештеңе 0
b-rdeñ- –-ä-i-e----e birdeñe – äli eşteñe b-r-e-e – ä-i e-t-ñ- -------------------- birdeñe – äli eşteñe
Jedli ste už niečo? Сі-----де-- же---лд-ң---б-? Сіз бірдеңе жеп алдыңыз ба? С-з б-р-е-е ж-п а-д-ң-з б-? --------------------------- Сіз бірдеңе жеп алдыңыз ба? 0
S-z--ir--ñe--e- --d-ñız b-? Siz birdeñe jep aldıñız ba? S-z b-r-e-e j-p a-d-ñ-z b-? --------------------------- Siz birdeñe jep aldıñız ba?
Nie, ešte som nejedol nič. Жоқ--мен әлі ештеңе -еге- -о--ын. Жоқ, мен әлі ештеңе жеген жоқпын. Ж-қ- м-н ә-і е-т-ң- ж-г-н ж-қ-ы-. --------------------------------- Жоқ, мен әлі ештеңе жеген жоқпын. 0
J--- men-äl- ---e-----ge-----p-n. Joq, men äli eşteñe jegen joqpın. J-q- m-n ä-i e-t-ñ- j-g-n j-q-ı-. --------------------------------- Joq, men äli eşteñe jegen joqpın.
ešte niekto – už nikto т----бі-еу-– е--і е--ім тағы біреу – енді ешкім т-ғ- б-р-у – е-д- е-к-м ----------------------- тағы біреу – енді ешкім 0
t--ı b---- - en-i-e--im tağı birew – endi eşkim t-ğ- b-r-w – e-d- e-k-m ----------------------- tağı birew – endi eşkim
Chce ešte niekto kávu? Т-ғы бі--- к-фе--ше-ме? Тағы біреу кофе іше ме? Т-ғ- б-р-у к-ф- і-е м-? ----------------------- Тағы біреу кофе іше ме? 0
Ta-ı--i--- k--- --- m-? Tağı birew kofe işe me? T-ğ- b-r-w k-f- i-e m-? ----------------------- Tağı birew kofe işe me?
Nie, už nikto. Жоқ- -нд------м----е-ді. Жоқ, енді ешкім ішпейді. Ж-қ- е-д- е-к-м і-п-й-і- ------------------------ Жоқ, енді ешкім ішпейді. 0
Joq,-e-d- ----- --pey-i. Joq, endi eşkim işpeydi. J-q- e-d- e-k-m i-p-y-i- ------------------------ Joq, endi eşkim işpeydi.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...