Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ti ተወሳከ-ግሲ

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [ሚእቲ]

100 [mī’itī]

ተወሳከ-ግሲ

[tewesake-gisī]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
už raz – ešte nie ሓደ ግዜ --ወ--ሓደ-ዜ ሓደ ግዜ - ወላ ሓደግዜ ሓ- ግ- - ወ- ሓ-ግ- --------------- ሓደ ግዜ - ወላ ሓደግዜ 0
h-ade--izē---wel--ḥa----zē h-ade gizē - wela h-adegizē h-a-e g-z- - w-l- h-a-e-i-ē --------------------------- ḥade gizē - wela ḥadegizē
Boli ste už raz v Berlíne? ና- በር-- በጺሕኩም ትፈል--ዲኹም? ናብ በርሊን በጺሕኩም ትፈልጡ ዲኹም? ና- በ-ሊ- በ-ሕ-ም ት-ል- ዲ-ም- ----------------------- ናብ በርሊን በጺሕኩም ትፈልጡ ዲኹም? 0
nabi-b-r-l-ni -e-s-ī-̣iku-----feli--- dīẖ---? nabi berilīni bets’īh-ikumi tifelit’u dīh-umi? n-b- b-r-l-n- b-t-’-h-i-u-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ---------------------------------------------- nabi berilīni bets’īḥikumi tifelit’u dīẖumi?
Nie, ešte nie. ኖ- --መ ኣ-ነበርኩ-። ኖ፣ ፈጺመ ኣይነበርኩን። ኖ- ፈ-መ ኣ-ነ-ር-ን- --------------- ኖ፣ ፈጺመ ኣይነበርኩን። 0
no- -e-s--me---i--be-ikun-። no፣ fets’īme ayineberikuni። n-፣ f-t-’-m- a-i-e-e-i-u-i- --------------------------- no፣ fets’īme ayineberikuni።
niekto – nikto ገለ-ሰ- - ዋ- -ደ-- / ማንም ገለ-ሰብ - ዋላ ሓደ’ኳ / ማንም ገ---ብ - ዋ- ሓ-’- / ማ-ም --------------------- ገለ-ሰብ - ዋላ ሓደ’ኳ / ማንም 0
g-l---e-------la-----e’kwa-/-manimi gele-sebi - wala h-ade’kwa / manimi g-l---e-i - w-l- h-a-e-k-a / m-n-m- ----------------------------------- gele-sebi - wala ḥade’kwa / manimi
Poznáte tu niekoho? ኣ-------- --ልጡ ዲኹም? ኣብዚ ገለ-ሰብ ትፈልጡ ዲኹም? ኣ-ዚ ገ---ብ ት-ል- ዲ-ም- ------------------- ኣብዚ ገለ-ሰብ ትፈልጡ ዲኹም? 0
a-i-- --le-sebi-----l-t’-----̱-m-? abizī gele-sebi tifelit’u dīh-umi? a-i-ī g-l---e-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ---------------------------------- abizī gele-sebi tifelit’u dīẖumi?
Nie, nepoznám tu nikoho. ኖ----- ማንም -ይፈል--። ኖ፣ ኣብዚ ማንም ኣይፈልጥን። ኖ- ኣ-ዚ ማ-ም ኣ-ፈ-ጥ-። ------------------ ኖ፣ ኣብዚ ማንም ኣይፈልጥን። 0
n-፣--biz--ma-im- --ifel-t’ini። no፣ abizī manimi ayifelit’ini። n-፣ a-i-ī m-n-m- a-i-e-i-’-n-። ------------------------------ no፣ abizī manimi ayifelit’ini።
ešte – už nie ጌ--- ኦ-ማይ-ሓሊፉ ጌና - ኦሮማይ/ሓሊፉ ጌ- - ኦ-ማ-/-ሊ- ------------- ጌና - ኦሮማይ/ሓሊፉ 0
g--a---or-m-yi--̣alīfu gēna - oromayi/h-alīfu g-n- - o-o-a-i-h-a-ī-u ---------------------- gēna - oromayi/ḥalīfu
Zostanete tu ešte dlho? ኣብዚ-ጌና -ዊሕ ዲኹም -ጸንሑ? ኣብዚ ጌና ነዊሕ ዲኹም ትጸንሑ? ኣ-ዚ ጌ- ነ-ሕ ዲ-ም ት-ን-? -------------------- ኣብዚ ጌና ነዊሕ ዲኹም ትጸንሑ? 0
abi-ī gēna new-ḥ- ---̱--i---ts--n---u? abizī gēna newīh-i dīh-umi tits’enih-u? a-i-ī g-n- n-w-h-i d-h-u-i t-t-’-n-h-u- --------------------------------------- abizī gēna newīḥi dīẖumi tits’eniḥu?
Nie, nezostanem tu už dlho. ኖ- -ብ----ሕ----ን-- -የ-። ኖ፣ ኣብዚ ነዊሕ ኣይጸንሕን እየ ። ኖ- ኣ-ዚ ነ-ሕ ኣ-ጸ-ሕ- እ- ። ---------------------- ኖ፣ ኣብዚ ነዊሕ ኣይጸንሕን እየ ። 0
no፣ -b--ī -e---̣---yi----ni--i-i--ye-። no፣ abizī newīh-i ayits’enih-ini iye ። n-፣ a-i-ī n-w-h-i a-i-s-e-i-̣-n- i-e ። -------------------------------------- no፣ abizī newīḥi ayits’eniḥini iye ።
ešte niečo – už nič ጌና -- - ---ሓ- -ኣ--ር-ን) ጌና ገለ - ዋላ ሓደ (ኣይተርፍን) ጌ- ገ- - ዋ- ሓ- (-ይ-ር-ን- ---------------------- ጌና ገለ - ዋላ ሓደ (ኣይተርፍን) 0
g--a gel--- --l- ḥa-- (---te-ifin-) gēna gele - wala h-ade (ayiterifini) g-n- g-l- - w-l- h-a-e (-y-t-r-f-n-) ------------------------------------ gēna gele - wala ḥade (ayiterifini)
Chcete ešte niečo piť? ጌና--ለ-ክ---ዩ----ም -ኹ-? ጌና ገለ ክትሰትዩ ደሊኹም ዲኹም? ጌ- ገ- ክ-ሰ-ዩ ደ-ኹ- ዲ-ም- --------------------- ጌና ገለ ክትሰትዩ ደሊኹም ዲኹም? 0
gē-----l--ki-ise--y----l-h-u------̱-mi? gēna gele kitisetiyu delīh-umi dīh-umi? g-n- g-l- k-t-s-t-y- d-l-h-u-i d-h-u-i- --------------------------------------- gēna gele kitisetiyu delīẖumi dīẖumi?
Nie, neprosím si už nič. ኖ፣ ዋላ ሓ- -ይ-ለኹ- ። ኖ፣ ዋላ ሓደ ኣይደለኹን ። ኖ- ዋ- ሓ- ኣ-ደ-ኹ- ። ----------------- ኖ፣ ዋላ ሓደ ኣይደለኹን ። 0
n-- wala --a-e -y-de-e-̱uni ። no፣ wala h-ade ayideleh-uni ። n-፣ w-l- h-a-e a-i-e-e-̱-n- ። ----------------------------- no፣ wala ḥade ayideleẖuni ።
už niečo – ešte nič ገ------- ጌ- -ላ--ደ ገለ ቁሩብ - ጌና ዋላ ሓደ ገ- ቁ-ብ - ጌ- ዋ- ሓ- ----------------- ገለ ቁሩብ - ጌና ዋላ ሓደ 0
g-le k---u-i---gēn--wal--ḥa-e gele k’urubi - gēna wala h-ade g-l- k-u-u-i - g-n- w-l- h-a-e ------------------------------ gele k’urubi - gēna wala ḥade
Jedli ste už niečo? ገለ-ንገር-በሊ-ኹም----? ገለ ንገር በሊዕኹም ዲኹም? ገ- ን-ር በ-ዕ-ም ዲ-ም- ----------------- ገለ ንገር በሊዕኹም ዲኹም? 0
g--e-ni--r--be-ī‘ih---i-dīh-um-? gele nigeri belī‘ih-umi dīh-umi? g-l- n-g-r- b-l-‘-h-u-i d-h-u-i- -------------------------------- gele nigeri belī‘iẖumi dīẖumi?
Nie, ešte som nejedol nič. ኖ፣ ጌና-ዋ- ሓ- ኣ----ኹን አ--። ኖ፣ ጌና ዋላ ሓደ ኣይበልዓኹን አሎኹ። ኖ- ጌ- ዋ- ሓ- ኣ-በ-ዓ-ን አ-ኹ- ------------------------ ኖ፣ ጌና ዋላ ሓደ ኣይበልዓኹን አሎኹ። 0
n-- --na --la-h-a-e a-ib-l-‘a----- āl-ẖ-። no፣ gēna wala h-ade ayibeli‘ah-uni āloh-u። n-፣ g-n- w-l- h-a-e a-i-e-i-a-̱-n- ā-o-̱-። ------------------------------------------ no፣ gēna wala ḥade ayibeli‘aẖuni āloẖu።
ešte niekto – už nikto ጌና--ተ----ብ - --ም--ኣይተር--) ጌና ዝተረፈ ሰብ - ማንም (ኣይተርፍን) ጌ- ዝ-ረ- ሰ- - ማ-ም (-ይ-ር-ን- ------------------------- ጌና ዝተረፈ ሰብ - ማንም (ኣይተርፍን) 0
g-n- ---ere-e ---- - -----i-(ayi--------) gēna ziterefe sebi - manimi (ayiterifini) g-n- z-t-r-f- s-b- - m-n-m- (-y-t-r-f-n-) ----------------------------------------- gēna ziterefe sebi - manimi (ayiterifini)
Chce ešte niekto kávu? ጌና -ን-ዝ-ሊ ሰብ ኣሎ? ጌና ቡን ዝደሊ ሰብ ኣሎ? ጌ- ቡ- ዝ-ሊ ሰ- ኣ-? ---------------- ጌና ቡን ዝደሊ ሰብ ኣሎ? 0
gē-a bu-- -ide-----b-----? gēna buni zidelī sebi alo? g-n- b-n- z-d-l- s-b- a-o- -------------------------- gēna buni zidelī sebi alo?
Nie, už nikto. ኖ- -- ሓ-። ኖ፣ ዋላ ሓደ። ኖ- ዋ- ሓ-። --------- ኖ፣ ዋላ ሓደ። 0
no፣----- --a-e። no፣ wala h-ade። n-፣ w-l- h-a-e- --------------- no፣ wala ḥade።

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...