Knjiga fraza

bs Genitiv   »   hy Genitive

99 [devedeset i devet]

Genitiv

Genitiv

99 [իննսունինը]

99 [innsuniny]

Genitive

[serrakan holov]

Odaberite kako želite vidjeti prijevod:   
bosanski armenski Igra Više
Mačka moje prijateljice իմ-ը--երո--ու կատուն իմ ընկերուհու կատուն ի- ը-կ-ր-ւ-ո- կ-տ-ւ- -------------------- իմ ընկերուհու կատուն 0
im---keru-u-k-tun im ynkeruhu katun i- y-k-r-h- k-t-n ----------------- im ynkeruhu katun
Pas mog prijatelja ի- ը--երոջ շո-նը իմ ընկերոջ շունը ի- ը-կ-ր-ջ շ-ւ-ը ---------------- իմ ընկերոջ շունը 0
im-y---ro- ----y im ynkeroj shuny i- y-k-r-j s-u-y ---------------- im ynkeroj shuny
Igračke moje djece իմ եր-խ--երի խ-ղալ---ե-ը իմ երեխաների խաղալիքները ի- ե-ե-ա-ե-ի խ-ղ-լ-ք-ե-ը ------------------------ իմ երեխաների խաղալիքները 0
im y--e-ha-----kh-g----k’--ry im yerekhaneri khaghalik’nery i- y-r-k-a-e-i k-a-h-l-k-n-r- ----------------------------- im yerekhaneri khaghalik’nery
Ovo je mantil mog kolege. Ս-----ա---տա-ց--վ--ա---ւ- է: Սա իմ աշխատակցի վերարկուն է: Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ի վ-ր-ր-ո-ն է- ---------------------------- Սա իմ աշխատակցի վերարկուն է: 0
S- i- as-k-at-kts-- v-r----- e Sa im ashkhatakts’i verarkun e S- i- a-h-h-t-k-s-i v-r-r-u- e ------------------------------ Sa im ashkhatakts’i verarkun e
Ovo je auto moje kolegice. Ս--ի------տակ---հո- մ-ք-ն-ն-է: Սա իմ աշխատակցուհու մեքենան է: Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ո-հ-ւ մ-ք-ն-ն է- ------------------------------ Սա իմ աշխատակցուհու մեքենան է: 0
S- i- -sh--a---ts’u-----k’----n e Sa im ashkhatakts’uhu mek’yenan e S- i- a-h-h-t-k-s-u-u m-k-y-n-n e --------------------------------- Sa im ashkhatakts’uhu mek’yenan e
Ovo je posao mojih kolega. Սա ---աշ-ա-ակ-ու-ու--շ--տ-ն-- -: Սա իմ աշխատակցուհու աշխատանքն է: Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ո-հ-ւ ա-խ-տ-ն-ն է- -------------------------------- Սա իմ աշխատակցուհու աշխատանքն է: 0
S- -- -s-k-at--ts-u-u---hkh--an-’- e Sa im ashkhatakts’uhu ashkhatank’n e S- i- a-h-h-t-k-s-u-u a-h-h-t-n-’- e ------------------------------------ Sa im ashkhatakts’uhu ashkhatank’n e
Dugme na košulji je otpalo. Վ-ր---ապ-կի -ոճ-կը -ոկ-ած-է: Վերնաշապիկի կոճակը պոկված է: Վ-ր-ա-ա-ի-ի կ-ճ-կ- պ-կ-ա- է- ---------------------------- Վերնաշապիկի կոճակը պոկված է: 0
Ve-na-h-p--i-k-chaky po-v--- e Vernashapiki kochaky pokvats e V-r-a-h-p-k- k-c-a-y p-k-a-s e ------------------------------ Vernashapiki kochaky pokvats e
Ključ od garaže je nestao. Ա--ոտնակ--բա--լ-- կո--լ-է: Ավտոտնակի բանալին կորել է: Ա-տ-տ-ա-ի բ-ն-լ-ն կ-ր-լ է- -------------------------- Ավտոտնակի բանալին կորել է: 0
A--o-n-k- -an---- --r-- e Avtotnaki banalin korel e A-t-t-a-i b-n-l-n k-r-l e ------------------------- Avtotnaki banalin korel e
Šefov kompjuter je pokvaren. Դ-րե-տոր--հ-մ--ա--ի-ը փչացել -: Դիրեկտորի համակարգիչը փչացել է: Դ-ր-կ-ո-ի հ-մ-կ-ր-ի-ը փ-ա-ե- է- ------------------------------- Դիրեկտորի համակարգիչը փչացել է: 0
D---k-o-i -a-a-a-g-c--y p’--’--s-y---e Direktori hamakargich’y p’ch’ats’yel e D-r-k-o-i h-m-k-r-i-h-y p-c-’-t-’-e- e -------------------------------------- Direktori hamakargich’y p’ch’ats’yel e
Ko su roditelji djevojčice? Ա-ջ-ա--ն-ղն-ր----ք------: Աղջկա ծնողները ովքե՞ր են: Ա-ջ-ա ծ-ո-ն-ր- ո-ք-՞- ե-: ------------------------- Աղջկա ծնողները ովքե՞ր են: 0
A-hjka-ts---hne---ov-’---r---n Aghjka tsnoghnery ovk’ye՞r yen A-h-k- t-n-g-n-r- o-k-y-՞- y-n ------------------------------ Aghjka tsnoghnery ovk’ye՞r yen
Kako da dođem do kuće njenih roditelja? Ի՞--պես -ար-- եմ --ր ---------տո-ն գն--: Ի՞նչպես կարող եմ ձեր ծնողների տուն գնալ: Ի-ն-պ-ս կ-ր-ղ ե- ձ-ր ծ-ո-ն-ր- տ-ւ- գ-ա-: ---------------------------------------- Ի՞նչպես կարող եմ ձեր ծնողների տուն գնալ: 0
I՞n-h-p-s kar-g----m-d-er------hn-----un-g-al I՞nch’pes karogh yem dzer tsnoghneri tun gnal I-n-h-p-s k-r-g- y-m d-e- t-n-g-n-r- t-n g-a- --------------------------------------------- I՞nch’pes karogh yem dzer tsnoghneri tun gnal
Kuća stoji na kraju ulice. Տ--նը-գ--վո-մ-է------ի--ե-ջ---: Տունը գտնվում է փողոցի վերջում: Տ-ւ-ը գ-ն-ո-մ է փ-ղ-ց- վ-ր-ո-մ- ------------------------------- Տունը գտնվում է փողոցի վերջում: 0
Tu----t---m e----o------i v-r-um Tuny gtnvum e p’voghots’i verjum T-n- g-n-u- e p-v-g-o-s-i v-r-u- -------------------------------- Tuny gtnvum e p’voghots’i verjum
Kako se zove glavni grad Švicarske? Ի-----ս է -ոչ-ու--Շվե------- մայ-ա--ղ-քը: Ի՞նչպես է կոչվում Շվեցարիայի մայրաքաղաքը: Ի-ն-պ-ս է կ-չ-ո-մ Շ-ե-ա-ի-յ- մ-յ-ա-ա-ա-ը- ----------------------------------------- Ի՞նչպես է կոչվում Շվեցարիայի մայրաքաղաքը: 0
I՞-ch-pe- e -o--’v---S--------iayi -a-r-k’agha-’y I՞nch’pes e koch’vum Shvets’ariayi mayrak’aghak’y I-n-h-p-s e k-c-’-u- S-v-t-’-r-a-i m-y-a-’-g-a-’- ------------------------------------------------- I՞nch’pes e koch’vum Shvets’ariayi mayrak’aghak’y
Koji je naslov knjige? Ի՞-չպ-ս --գրք---ե-ն--ի-ը: Ի՞նչպես է գրքի վերնագիրը: Ի-ն-պ-ս է գ-ք- վ-ր-ա-ի-ը- ------------------------- Ի՞նչպես է գրքի վերնագիրը: 0
I՞n-h’-es-e -r-----e-n--i-y I՞nch’pes e grk’i vernagiry I-n-h-p-s e g-k-i v-r-a-i-y --------------------------- I՞nch’pes e grk’i vernagiry
Kako se zovu djeca od komšije? Ի--չ-ես -ն--արևա--ե-ի -ր-խա---ի---ուններ-: Ի՞նչպես են հարևանների երեխաների անունները: Ի-ն-պ-ս ե- հ-ր-ա-ն-ր- ե-ե-ա-ե-ի ա-ո-ն-ե-ը- ------------------------------------------ Ի՞նչպես են հարևանների երեխաների անունները: 0
I-nch-pe- --n -are---ne-i----e---n-r--a---n-ry I՞nch’pes yen harevanneri yerekhaneri anunnery I-n-h-p-s y-n h-r-v-n-e-i y-r-k-a-e-i a-u-n-r- ---------------------------------------------- I՞nch’pes yen harevanneri yerekhaneri anunnery
Kada je školski raspust djece? Ե--- -----եխ---րի-դ--ո--կան-ար--կ---դ--ր-: Ե՞րբ են երեխաների դպրոցական արձակուրդները: Ե-ր- ե- ե-ե-ա-ե-ի դ-ր-ց-կ-ն ա-ձ-կ-ւ-դ-ե-ը- ------------------------------------------ Ե՞րբ են երեխաների դպրոցական արձակուրդները: 0
Ye՞-b-----y----han-r---p-ot--akan-a--za-ur-nery Ye՞rb yen yerekhaneri dprots’akan ardzakurdnery Y-՞-b y-n y-r-k-a-e-i d-r-t-’-k-n a-d-a-u-d-e-y ----------------------------------------------- Ye՞rb yen yerekhaneri dprots’akan ardzakurdnery
Kada su doktorovi terimini za pacijente? Ե--բ----բժ-----ացման-ժամե--: Ե՞րբ են բժշկի բացման ժամերը: Ե-ր- ե- բ-շ-ի բ-ց-ա- ժ-մ-ր-: ---------------------------- Ե՞րբ են բժշկի բացման ժամերը: 0
Ye--b--e- b-h---- bat--ma- --am-ry Ye՞rb yen bzhshki bats’man zhamery Y-՞-b y-n b-h-h-i b-t-’-a- z-a-e-y ---------------------------------- Ye՞rb yen bzhshki bats’man zhamery
Kada je otvoren muzej? Ե--- -ն -ան------ -ա--ան--ա-ե-ը: Ե՞րբ են թանգարանի բացման ժամերը: Ե-ր- ե- թ-ն-ա-ա-ի բ-ց-ա- ժ-մ-ր-: -------------------------------- Ե՞րբ են թանգարանի բացման ժամերը: 0
Ye՞rb--e--t-a-g-ran- --t-’-----hame-y Ye՞rb yen t’angarani bats’man zhamery Y-՞-b y-n t-a-g-r-n- b-t-’-a- z-a-e-y ------------------------------------- Ye՞rb yen t’angarani bats’man zhamery

Bolja koncentracija = bolje učenje

Prilikom učenja moramo da se koncentriramo. Naša cjelokupna pažnja se mora usmjeriti na jednu stvar. Sposobnost koncentracije nije urođena. Prvo moramo naučiti da se koncentriramo. To se obično događa u vrtiću ili školi. Sa šest godina djeca se mogu koncentrirati oko 15 minuta. Četrnaestogodišnjaci se mogu koncentrirati i raditi duplo više od toga. Koncentracijska faza odraslih traje oko 45 minuta. Nakon nekog vremena koncentracija popušta. Učenici tada gube interes za materiju. Takođe nije isključeno da se umore ili postanu nervozni. Učenje tako postaje teže. Memorija ne može toliko učinkovito pohranjivati sadržaj. Međutim, koncentracija se može povećati! Vrlo je važno da se osoba prije učenja dobro naspava. Onaj ko je umoran može se koncentrirati samo na kratko vrijeme. Kad smo umorni naš mozak pravi više grešaka. Naše emocije takođe utječu na našu koncentraciju. Ko želi učinkovito učiti, trebalo bi da bude u neutralnom emotivnom stanju. Previše pozitivnih ili negativnih emocija sprječava uspješno učenje. Naravno da se osjećaji ne mogu uvijek kontrolirati. No može ih se pokušati ignorirati tokom učenja. Onaj ko se želi koncentrirati mora biti motiviran. Kod učenja trebamo uvijek pred sobom imati cilj. Samo tada je naš mozak spreman na koncentraciju. Za dobru koncentraciju takođe je važno mirno okruženje. Takođe: Pri učenju reba piti puno vode; to vas drži budnima... Ko se pridržava ovih savjeta, sigurno ostaje dugo koncentriran!