о--п----ељ-а-д--н-де-е
од понедељка до недеље
о- п-н-д-љ-а д- н-д-љ-
----------------------
од понедељка до недеље 0 o- -oned-l-----o-ne---jeod ponedeljka do nedeljeo- p-n-d-l-k- d- n-d-l-e------------------------od ponedeljka do nedelje
Први-д-н-је-пон-д--ак.
Први дан је понедељак.
П-в- д-н ј- п-н-д-љ-к-
----------------------
Први дан је понедељак. 0 P--i-da--j--ponedel-ak.Prvi dan je ponedeljak.P-v- d-n j- p-n-d-l-a-.-----------------------Prvi dan je ponedeljak.
Д-уг--да- -- уто-а-.
Други дан је уторак.
Д-у-и д-н ј- у-о-а-.
--------------------
Други дан је уторак. 0 D-ugi-dan -e-ut-r--.Drugi dan je utorak.D-u-i d-n j- u-o-a-.--------------------Drugi dan je utorak.
Тре-и--ан ј- с-ед-.
Трећи дан је среда.
Т-е-и д-н ј- с-е-а-
-------------------
Трећи дан је среда. 0 T----i -a--j--s-ed-.Trec-i dan je sreda.T-e-́- d-n j- s-e-a---------------------Treći dan je sreda.
Ч---рт- д---ј---е--рт-к.
Четврти дан је четвртак.
Ч-т-р-и д-н ј- ч-т-р-а-.
------------------------
Четврти дан је четвртак. 0 Če-v--i --- j- č-t-----.Četvrti dan je četvrtak.Č-t-r-i d-n j- č-t-r-a-.------------------------Četvrti dan je četvrtak.
Пе-и --н ј--пе-а-.
Пети дан је петак.
П-т- д-н ј- п-т-к-
------------------
Пети дан је петак. 0 Pe-i --n je --tak.Peti dan je petak.P-t- d-n j- p-t-k-------------------Peti dan je petak.
Ш-сти д-- је -у--т-.
Шести дан је субота.
Ш-с-и д-н ј- с-б-т-.
--------------------
Шести дан је субота. 0 Šes----an -e subo-a.Šesti dan je subota.Š-s-i d-n j- s-b-t-.--------------------Šesti dan je subota.
Се-м- да--је-нед-ља.
Седми дан је недеља.
С-д-и д-н ј- н-д-љ-.
--------------------
Седми дан је недеља. 0 S--m- da---- -ed--j-.Sedmi dan je nedelja.S-d-i d-n j- n-d-l-a----------------------Sedmi dan je nedelja.
С--ми----м- -е-а--да-а.
Седмица има седам дана.
С-д-и-а и-а с-д-м д-н-.
-----------------------
Седмица има седам дана. 0 Se-m--- --a--edam --n-.Sedmica ima sedam dana.S-d-i-a i-a s-d-m d-n-.-----------------------Sedmica ima sedam dana.
Ми-----мо -ам--п-- д---.
Ми радимо само пет дана.
М- р-д-м- с-м- п-т д-н-.
------------------------
Ми радимо само пет дана. 0 M---adim--sa-o -et --na.Mi radimo samo pet dana.M- r-d-m- s-m- p-t d-n-.------------------------Mi radimo samo pet dana.
Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom.
Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia.
Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov.
Napríklad umelými jazykmi.
Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom.
Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené.
V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov.
Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť.
Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie.
Najznámejším umelým jazykom je esperanto.
Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887.
Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof.
Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou.
Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal.
S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia.
Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa.
Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril.
Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia.
Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov.
Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva.
Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách.
Má však aj svojich kritikov.
Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu.
A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky.
Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach.
Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky.
Máte tiež chuť na lekciu esperanta?
Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!