от -оне-----к -- -е--ля
от понеделник до неделя
о- п-н-д-л-и- д- н-д-л-
-----------------------
от понеделник до неделя 0 o- -o-e----i--do------yaot ponedelnik do nedelyao- p-n-d-l-i- d- n-d-l-a------------------------ot ponedelnik do nedelya
П----я----- - ---е----и-.
Първият ден е понеделник.
П-р-и-т д-н е п-н-д-л-и-.
-------------------------
Първият ден е понеделник. 0 P-----a--den-ye --ne-e-n-k.Pyrviyat den ye ponedelnik.P-r-i-a- d-n y- p-n-d-l-i-.---------------------------Pyrviyat den ye ponedelnik.
Вто--я- д-н --вто--ик.
Вторият ден е вторник.
В-о-и-т д-н е в-о-н-к-
----------------------
Вторият ден е вторник. 0 V-ori-a--den ye vt-rn--.Vtoriyat den ye vtornik.V-o-i-a- d-n y- v-o-n-k-------------------------Vtoriyat den ye vtornik.
Трети-- -е--е-с--да.
Третият ден е сряда.
Т-е-и-т д-н е с-я-а-
--------------------
Третият ден е сряда. 0 Tre--y-- --- y- s-y---.Tretiyat den ye sryada.T-e-i-a- d-n y- s-y-d-.-----------------------Tretiyat den ye sryada.
Ч-т-ъ--ия- ден е-ч-т-ър--к.
Четвъртият ден е четвъртък.
Ч-т-ъ-т-я- д-н е ч-т-ъ-т-к-
---------------------------
Четвъртият ден е четвъртък. 0 Chetv-r-iy---d-- y- c----yrty-.Chetvyrtiyat den ye chetvyrtyk.C-e-v-r-i-a- d-n y- c-e-v-r-y-.-------------------------------Chetvyrtiyat den ye chetvyrtyk.
Пе---- д-- е-петъ-.
Петият ден е петък.
П-т-я- д-н е п-т-к-
-------------------
Петият ден е петък. 0 P---yat------e ---yk.Petiyat den ye petyk.P-t-y-t d-n y- p-t-k----------------------Petiyat den ye petyk.
Шести-т-де----събот-.
Шестият ден е събота.
Ш-с-и-т д-н е с-б-т-.
---------------------
Шестият ден е събота. 0 She-ti--- den -e-s--ot-.Shestiyat den ye sybota.S-e-t-y-t d-n y- s-b-t-.------------------------Shestiyat den ye sybota.
Се-ми-т -ен - -еде-я.
Седмият ден е неделя.
С-д-и-т д-н е н-д-л-.
---------------------
Седмият ден е неделя. 0 S-d--y---d----- --del--.Sedmiyat den ye nedelya.S-d-i-a- d-n y- n-d-l-a-------------------------Sedmiyat den ye nedelya.
Се-ми--та -м--се-ем-д--.
Седмицата има седем дни.
С-д-и-а-а и-а с-д-м д-и-
------------------------
Седмицата има седем дни. 0 S---i--ata i-a se--- ---.Sedmitsata ima sedem dni.S-d-i-s-t- i-a s-d-m d-i--------------------------Sedmitsata ima sedem dni.
Ни- ра-отим с-мо-п---дн-.
Ние работим само пет дни.
Н-е р-б-т-м с-м- п-т д-и-
-------------------------
Ние работим само пет дни. 0 N-e-ra------s-----e---ni.Nie rabotim samo pet dni.N-e r-b-t-m s-m- p-t d-i--------------------------Nie rabotim samo pet dni.
Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom.
Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia.
Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov.
Napríklad umelými jazykmi.
Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom.
Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené.
V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov.
Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť.
Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie.
Najznámejším umelým jazykom je esperanto.
Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887.
Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof.
Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou.
Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal.
S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia.
Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa.
Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril.
Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia.
Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov.
Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva.
Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách.
Má však aj svojich kritikov.
Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu.
A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky.
Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach.
Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky.
Máte tiež chuť na lekciu esperanta?
Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!