Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   tr Haftanın günleri

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [dokuz]

Haftanın günleri

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
pondelok P-zar-esi Pazartesi P-z-r-e-i --------- Pazartesi 0
utorok S--ı Salı S-l- ---- Salı 0
streda Ç--ş---a Çarşamba Ç-r-a-b- -------- Çarşamba 0
štvrtok P-----be Perşembe P-r-e-b- -------- Perşembe 0
piatok C-ma Cuma C-m- ---- Cuma 0
sobota C--artesi Cumartesi C-m-r-e-i --------- Cumartesi 0
nedeľa P-zar Pazar P-z-r ----- Pazar 0
týždeň haf-a hafta h-f-a ----- hafta 0
od pondelka do nedele paz-r-esid-----z-r--ka--r pazartesiden Pazara kadar p-z-r-e-i-e- P-z-r- k-d-r ------------------------- pazartesiden Pazara kadar 0
Prvý deň je pondelok. İlk -ün--azart-si---. İlk gün Pazartesidir. İ-k g-n P-z-r-e-i-i-. --------------------- İlk gün Pazartesidir. 0
Druhý deň je utorok. İk--c- g-n -alıd--. İkinci gün Salıdır. İ-i-c- g-n S-l-d-r- ------------------- İkinci gün Salıdır. 0
Tretí deň je streda. Ü----ü-gü- -a-şam---ır. Üçüncü gün Çarşambadır. Ü-ü-c- g-n Ç-r-a-b-d-r- ----------------------- Üçüncü gün Çarşambadır. 0
Štvrtý deň je štvrtok. Dö----c---ün--e-şe-b----. Dördüncü gün Perşembedir. D-r-ü-c- g-n P-r-e-b-d-r- ------------------------- Dördüncü gün Perşembedir. 0
Piaty deň je piatok. Beş-n-- ----C-m---r. Beşinci gün Cumadır. B-ş-n-i g-n C-m-d-r- -------------------- Beşinci gün Cumadır. 0
Šiesty deň je sobota. A-t------ün Cum-r-es-di-. Altıncı gün Cumartesidir. A-t-n-ı g-n C-m-r-e-i-i-. ------------------------- Altıncı gün Cumartesidir. 0
Siedmy deň je nedeľa. Yed---i gün ---ar-ır. Yedinci gün Pazardır. Y-d-n-i g-n P-z-r-ı-. --------------------- Yedinci gün Pazardır. 0
Týždeň má sedem dní. H------edi --n--r. Hafta yedi gündür. H-f-a y-d- g-n-ü-. ------------------ Hafta yedi gündür. 0
Pracujeme len päť dní. Biz -a-nız --- gü---a-ı-ı-oru-. Biz yalnız beş gün çalışıyoruz. B-z y-l-ı- b-ş g-n ç-l-ş-y-r-z- ------------------------------- Biz yalnız beş gün çalışıyoruz. 0

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!