Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   th ฤดูและอากาศ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [สิบหก]

sìp-hòk

ฤดูและอากาศ

[rí-doo-lǽ-a-gàt]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: น----อ-ดู น--ค-อฤด- น-้-ื-ฤ-ู --------- นี้คือฤดู 0
n----keu--i----o ne-e-keu-ri--doo n-́---e---i---o- ---------------- née-keu-rí-doo
Jar, leto, ฤด--บ---ผลิ- ฤ--ร้-น ฤด-ใบไม-ผล-, ฤด-ร-อน ฤ-ู-บ-ม-ผ-ิ- ฤ-ู-้-น -------------------- ฤดูใบไม้ผลิ, ฤดูร้อน 0
r-́-do---a-----i-p-i-------o--r---n ri--doo-bai-ma-i-pli--ri--doo-ra-wn r-́-d-o-b-i-m-́---l-̀-r-́-d-o-r-́-n ----------------------------------- rí-doo-bai-mái-plì-rí-doo-ráwn
jeseň a zima. ฤ-ูใบไม----ง แ--------าว ฤด-ใบไม-ร-วง และ ฤด-หนาว ฤ-ู-บ-ม-ร-ว- แ-ะ ฤ-ู-น-ว ------------------------ ฤดูใบไม้ร่วง และ ฤดูหนาว 0
r-́-doo--ai-mái-ru---g--æ---i-------ǎo ri--doo-bai-ma-i-ru-ang-læ--ri--doo-na-o r-́-d-o-b-i-m-́---u-a-g-l-́-r-́-d-o-n-̌- ---------------------------------------- rí-doo-bai-mái-rûang-lǽ-rí-doo-nǎo
Leto je horúce. ฤดู-้--อ--า----น ฤด-ร-อนอากาศร-อน ฤ-ู-้-น-า-า-ร-อ- ---------------- ฤดูร้อนอากาศร้อน 0
r---d-o----wn-a-ga---r-́wn ri--doo-ra-wn-a-ga-t-ra-wn r-́-d-o-r-́-n-a-g-̀---a-w- -------------------------- rí-doo-ráwn-a-gàt-ráwn
V lete svieti slnko. แด-ออก--ฤด--้-น แดดออกในฤด-ร-อน แ-ด-อ-ใ-ฤ-ู-้-น --------------- แดดออกในฤดูร้อน 0
d-̀---------i---́--o------n dæ-t-a-wk-nai-ri--doo-ra-wn d-̀---̀-k-n-i-r-́-d-o-r-́-n --------------------------- dæ̀t-àwk-nai-rí-doo-ráwn
V lete sa radi chodíme prechádzať. ใ---ูร้อ--รา-อบไ-เ-ิ----น ในฤด-ร-อนเราชอบไปเด-นเล-น ใ-ฤ-ู-้-น-ร-ช-บ-ป-ด-น-ล-น ------------------------- ในฤดูร้อนเราชอบไปเดินเล่น 0
na---i--d-o---́wn-----ch-̂w---ha--d-r-n-l--n nai-ri--doo-ra-wn-rao-cha-wp-bhai-der-n-le-n n-i-r-́-d-o-r-́-n-r-o-c-a-w---h-i-d-r-n-l-̂- -------------------------------------------- nai-rí-doo-ráwn-rao-châwp-bhai-der̶n-lên
Zima je chladná. ฤด---าว----ศห--ว ฤด-หนาวอากาศหนาว ฤ-ู-น-ว-า-า-ห-า- ---------------- ฤดูหนาวอากาศหนาว 0
ri----o--a--------t-na-o ri--doo-na-o-a-ga-t-na-o r-́-d-o-n-̌-----a-t-n-̌- ------------------------ rí-doo-nǎo-a-gàt-nǎo
V zime sneží alebo prší. ใน--ูห-าว-ิม--ก-รือไม่-็ฝ-ตก ในฤด-หนาวห-มะตกหร-อไม-ก-ฝนตก ใ-ฤ-ู-น-ว-ิ-ะ-ก-ร-อ-ม-ก-ฝ-ต- ---------------------------- ในฤดูหนาวหิมะตกหรือไม่ก็ฝนตก 0
nai-rí-doo-n-----i----́---o-----̌--m----g-̂w-fǒ----o-k nai-ri--doo-na-o-hi--ma--dho-k-re-u-ma-i-ga-w-fo-n-dho-k n-i-r-́-d-o-n-̌---i---a---h-̀---e-u-m-̂---a-w-f-̌---h-̀- -------------------------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-hì-má-dhòk-rěu-mâi-gâw-fǒn-dhòk
V zime radi zostávame doma. ใ--ด-ห--ว-ร-ช--อยู่บ-าน ในฤด-หนาวเราชอบอย--บ-าน ใ-ฤ-ู-น-ว-ร-ช-บ-ย-่-้-น ----------------------- ในฤดูหนาวเราชอบอยู่บ้าน 0
n-i-r-----o-n-----a--c---wp-a--y-̂o-ba-n nai-ri--doo-na-o-rao-cha-wp-a--yo-o-ba-n n-i-r-́-d-o-n-̌---a---h-̂-p-a---o-o-b-̂- ---------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-rao-châwp-à-yôo-bân
Je chladno. หนาว หนาว ห-า- ---- หนาว 0
n-̌o na-o n-̌- ---- nǎo
Prší. ฝนก-ลัง-ก ฝนก-ล-งตก ฝ-ก-ล-ง-ก --------- ฝนกำลังตก 0
fo---gam-la-g--h--k fo-n-gam-lang-dho-k f-̌---a---a-g-d-o-k ------------------- fǒn-gam-lang-dhòk
Fúka vietor. มีล-แ-ง ม-ลมแรง ม-ล-แ-ง ------- มีลมแรง 0
m----om-ræng mee-lom-ræng m-e-l-m-r-n- ------------ mee-lom-ræng
Je teplo. อ-อุ่น อบอ--น อ-อ-่- ------ อบอุ่น 0
òp-òon o-p-o-on o-p-o-o- -------- òp-òon
Je slnečno. แดดออก แดดออก แ-ด-อ- ------ แดดออก 0
d-------k dæ-t-a-wk d-̀---̀-k --------- dæ̀t-àwk
Je jasno. ท-อ--้า--ร่ง ท-องฟ-าโปร-ง ท-อ-ฟ-า-ป-่- ------------ ท้องฟ้าโปร่ง 0
t----------b--o--g ta-wng-fa--bhro-ng t-́-n---a---h-o-n- ------------------ táwng-fá-bhròng
Aké je dnes počasie? ว-น---อ----เป็--ย-างไ-? ว-นน--อากาศเป-นอย-างไร? ว-น-ี-อ-ก-ศ-ป-น-ย-า-ไ-? ----------------------- วันนี้อากาศเป็นอย่างไร? 0
wan-née-a-------he-----yâng---i wan-ne-e-a-ga-t-bhen-a--ya-ng-rai w-n-n-́-----a-t-b-e---̀-y-̂-g-r-i --------------------------------- wan-née-a-gàt-bhen-à-yâng-rai
Dnes je chladno. วันนี---ก-ศห--ว ว-นน--อากาศหนาว ว-น-ี-อ-ก-ศ-น-ว --------------- วันนี้อากาศหนาว 0
wa--ne---a-gàt-nǎo wan-ne-e-a-ga-t-na-o w-n-n-́-----a-t-n-̌- -------------------- wan-née-a-gàt-nǎo
Dnes je teplo. ว--น--อ---ศอบ---น ว-นน--อากาศอบอ--น ว-น-ี-อ-ก-ศ-บ-ุ-น ----------------- วันนี้อากาศอบอุ่น 0
w-n-ne---a----sà-p-o--n wan-ne-e-a-ga-sa-wp-o-on w-n-n-́-----a-s-̀-p-o-o- ------------------------ wan-née-a-ga-sàwp-òon

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!