Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   kk Seasons and Weather

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [он алты]

16 [on altı]

Seasons and Weather

[Jıl mezgili jäne awa-rayı]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Мын---ж---м-згілдері: Мынау жыл мезгілдері: М-н-у ж-л м-з-і-д-р-: --------------------- Мынау жыл мезгілдері: 0
Mı-aw-jıl-me--ild--i: Mınaw jıl mezgilderi: M-n-w j-l m-z-i-d-r-: --------------------- Mınaw jıl mezgilderi:
Jar, leto, кө-те-,-жаз, көктем, жаз, к-к-е-, ж-з- ------------ көктем, жаз, 0
k-k-em----z, köktem, jaz, k-k-e-, j-z- ------------ köktem, jaz,
jeseň a zima. к---ж----қыс. күз және қыс. к-з ж-н- қ-с- ------------- күз және қыс. 0
kü--jä-e-qı-. küz jäne qıs. k-z j-n- q-s- ------------- küz jäne qıs.
Leto je horúce. Ж-з --т-қ. Жаз ыстық. Ж-з ы-т-қ- ---------- Жаз ыстық. 0
Jaz ıs--q. Jaz ıstıq. J-z ı-t-q- ---------- Jaz ıstıq.
V lete svieti slnko. Жазд- --н--ар-ыра--т----ы. Жазда күн жарқырап тұрады. Ж-з-а к-н ж-р-ы-а- т-р-д-. -------------------------- Жазда күн жарқырап тұрады. 0
Jaz-a--ün jar-ı--p---rad-. Jazda kün jarqırap turadı. J-z-a k-n j-r-ı-a- t-r-d-. -------------------------- Jazda kün jarqırap turadı.
V lete sa radi chodíme prechádzať. Ж---а -і--сер-е--еген-і ұ--т----. Жазда біз серуендегенді ұнатамыз. Ж-з-а б-з с-р-е-д-г-н-і ұ-а-а-ы-. --------------------------------- Жазда біз серуендегенді ұнатамыз. 0
Jaz----iz s--w-nd--e--- u-------. Jazda biz serwendegendi unatamız. J-z-a b-z s-r-e-d-g-n-i u-a-a-ı-. --------------------------------- Jazda biz serwendegendi unatamız.
Zima je chladná. Қыс с-ық. Қыс суық. Қ-с с-ы-. --------- Қыс суық. 0
Qıs-----. Qıs swıq. Q-s s-ı-. --------- Qıs swıq.
V zime sneží alebo prší. Қыс-а-қар-не---ң--р-жа--ды. Қыста қар не жаңбыр жауады. Қ-с-а қ-р н- ж-ң-ы- ж-у-д-. --------------------------- Қыста қар не жаңбыр жауады. 0
Q--t--q---n---añ--- -a-a-ı. Qısta qar ne jañbır jawadı. Q-s-a q-r n- j-ñ-ı- j-w-d-. --------------------------- Qısta qar ne jañbır jawadı.
V zime radi zostávame doma. Қыс---бі- ү-д- б-лғ-н-ы -н-та-ыз. Қыста біз үйде болғанды ұнатамыз. Қ-с-а б-з ү-д- б-л-а-д- ұ-а-а-ы-. --------------------------------- Қыста біз үйде болғанды ұнатамыз. 0
Qı-t- biz ü-d- bol-a--- -n-t----. Qısta biz üyde bolğandı unatamız. Q-s-a b-z ü-d- b-l-a-d- u-a-a-ı-. --------------------------------- Qısta biz üyde bolğandı unatamız.
Je chladno. К----уық. Күн суық. К-н с-ы-. --------- Күн суық. 0
K-- -w-q. Kün swıq. K-n s-ı-. --------- Kün swıq.
Prší. Жаңб-р --уы- ---. Жаңбыр жауып тұр. Ж-ң-ы- ж-у-п т-р- ----------------- Жаңбыр жауып тұр. 0
J-ñ-ı-----------. Jañbır jawıp tur. J-ñ-ı- j-w-p t-r- ----------------- Jañbır jawıp tur.
Fúka vietor. Жел ---ы- ---. Жел соғып тұр. Ж-л с-ғ-п т-р- -------------- Жел соғып тұр. 0
Je--s-ğıp --r. Jel soğıp tur. J-l s-ğ-p t-r- -------------- Jel soğıp tur.
Je teplo. К-- ---ы. Күн жылы. К-н ж-л-. --------- Күн жылы. 0
Kü- jıl-. Kün jılı. K-n j-l-. --------- Kün jılı.
Je slnečno. Кү--ш-ғы- т--. Күн шығып тұр. К-н ш-ғ-п т-р- -------------- Күн шығып тұр. 0
K-n -ı-ıp-t--. Kün şığıp tur. K-n ş-ğ-p t-r- -------------- Kün şığıp tur.
Je jasno. К-н-а-ы-. Күн ашық. К-н а-ы-. --------- Күн ашық. 0
K-n ---q. Kün aşıq. K-n a-ı-. --------- Kün aşıq.
Aké je dnes počasie? Б-гі- -----а-- --н---? Бүгін ауа-райы қандай? Б-г-н а-а-р-й- қ-н-а-? ---------------------- Бүгін ауа-райы қандай? 0
B---n-a-a-ra-ı qan--y? Bügin awa-rayı qanday? B-g-n a-a-r-y- q-n-a-? ---------------------- Bügin awa-rayı qanday?
Dnes je chladno. Б---н -у-қ. Бүгін суық. Б-г-н с-ы-. ----------- Бүгін суық. 0
Bü--------. Bügin swıq. B-g-n s-ı-. ----------- Bügin swıq.
Dnes je teplo. Б--і---ыл-. Бүгін жылы. Б-г-н ж-л-. ----------- Бүгін жылы. 0
Bü-----ı--. Bügin jılı. B-g-n j-l-. ----------- Bügin jılı.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!