Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ti እዋናት-ዓመትን ኩነታት ኣየርን

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [ዓሰርተሽዱሽተ]

16 [‘aseriteshidushite]

እዋናት-ዓመትን ኩነታት ኣየርን

[iwanati-‘ametini kunetati ayerini]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: እዚኦ-’-ም --ናት-ዓ-ት ---፥ እዚኦም’ቶም እዋናት-ዓመት እዮም፥ እ-ኦ-’-ም እ-ና---መ- እ-ም- --------------------- እዚኦም’ቶም እዋናት-ዓመት እዮም፥ 0
iz---m-----i----na-i-‘-me-i ---mi፥ izī’omi’tomi iwanati-‘ameti iyomi፥ i-ī-o-i-t-m- i-a-a-i-‘-m-t- i-o-i- ---------------------------------- izī’omi’tomi iwanati-‘ameti iyomi፥
Jar, leto, ጽድ-፣--ጋይ ጽድያ፣ ሃጋይ ጽ-ያ- ሃ-ይ -------- ጽድያ፣ ሃጋይ 0
t--i-iya- hag-yi ts’idiya፣ hagayi t-’-d-y-፣ h-g-y- ---------------- ts’idiya፣ hagayi
jeseň a zima. ከ-ዒን ክ--ት-። ከውዒን ክረምትን። ከ-ዒ- ክ-ም-ን- ----------- ከውዒን ክረምትን። 0
k---‘īni--i------ni። kewi‘īni kiremitini። k-w-‘-n- k-r-m-t-n-። -------------------- kewi‘īni kiremitini።
Leto je horúce. ሓ-ይ -ሩር---። ሓጋይ ሃሩር እዩ። ሓ-ይ ሃ-ር እ-። ----------- ሓጋይ ሃሩር እዩ። 0
h-agay- -a-u-i -yu። h-agayi haruri iyu። h-a-a-i h-r-r- i-u- ------------------- ḥagayi haruri iyu።
V lete svieti slnko. ኣ- ሓ-ይ--ሓይ -በ----ያ። ኣብ ሓጋይ ጸሓይ ትበርቕ እያ። ኣ- ሓ-ይ ጸ-ይ ት-ር- እ-። ------------------- ኣብ ሓጋይ ጸሓይ ትበርቕ እያ። 0
a-- ḥagayi t-’eḥ--i------ik-’i-i-a። abi h-agayi ts’eh-ayi tiberik-’i iya። a-i h-a-a-i t-’-h-a-i t-b-r-k-’- i-a- ------------------------------------- abi ḥagayi ts’eḥayi tiberiḵ’i iya።
V lete sa radi chodíme prechádzať. ኣብ---- ከ--ውር ደስ ይ-ለ-። ኣብ ሓጋይ ከነዛውር ደስ ይብለና። ኣ- ሓ-ይ ከ-ዛ-ር ደ- ይ-ለ-። --------------------- ኣብ ሓጋይ ከነዛውር ደስ ይብለና። 0
a-i--̣-gayi---nezaw-----e-- -ib-le-a። abi h-agayi kenezawiri desi yibilena። a-i h-a-a-i k-n-z-w-r- d-s- y-b-l-n-። ------------------------------------- abi ḥagayi kenezawiri desi yibilena።
Zima je chladná. ክ--ቲ ቁሪ-እ-። ክረምቲ ቁሪ እዩ። ክ-ም- ቁ- እ-። ----------- ክረምቲ ቁሪ እዩ። 0
ki-em-------rī iyu። kiremitī k’urī iyu። k-r-m-t- k-u-ī i-u- ------------------- kiremitī k’urī iyu።
V zime sneží alebo prší. ኣብ --ም---ርጪ-ወይ -- ይ--ም-እ-። ኣብ ክረምቲ ውርጪ ወይ ማይ ይሃርም እዩ። ኣ- ክ-ም- ው-ጪ ወ- ማ- ይ-ር- እ-። -------------------------- ኣብ ክረምቲ ውርጪ ወይ ማይ ይሃርም እዩ። 0
a----ir--itī---r-ch-ī---yi--a-i-y---ri-- iyu። abi kiremitī wirich’ī weyi mayi yiharimi iyu። a-i k-r-m-t- w-r-c-’- w-y- m-y- y-h-r-m- i-u- --------------------------------------------- abi kiremitī wirich’ī weyi mayi yiharimi iyu።
V zime radi zostávame doma. ኣ- -ረም- ኣ--ገዛ ም-ራ--ደስ-----። ኣብ ክረምቲ ኣብ ገዛ ምትራፍ ደስ ይብለና። ኣ- ክ-ም- ኣ- ገ- ም-ራ- ደ- ይ-ለ-። --------------------------- ኣብ ክረምቲ ኣብ ገዛ ምትራፍ ደስ ይብለና። 0
ab- k--emitī --i ge-a-mi-irafi d-si--ibile-a። abi kiremitī abi geza mitirafi desi yibilena። a-i k-r-m-t- a-i g-z- m-t-r-f- d-s- y-b-l-n-። --------------------------------------------- abi kiremitī abi geza mitirafi desi yibilena።
Je chladno. ቁሪ ኣሎ። ቁሪ ኣሎ። ቁ- ኣ-። ------ ቁሪ ኣሎ። 0
k---ī-a-o። k’urī alo። k-u-ī a-o- ---------- k’urī alo።
Prší. ማ- ይሃርም---። ማይ ይሃርም ኣሎ። ማ- ይ-ር- ኣ-። ----------- ማይ ይሃርም ኣሎ። 0
m-y- -ihari-- alo። mayi yiharimi alo። m-y- y-h-r-m- a-o- ------------------ mayi yiharimi alo።
Fúka vietor. ንፋ--ኣሎ። ንፋስ ኣሎ። ን-ስ ኣ-። ------- ንፋስ ኣሎ። 0
nifas- -l-። nifasi alo። n-f-s- a-o- ----------- nifasi alo።
Je teplo. ሃ-ር-ኣሎ። ሃሩር ኣሎ። ሃ-ር ኣ-። ------- ሃሩር ኣሎ። 0
haru-- a-o። haruri alo። h-r-r- a-o- ----------- haruri alo።
Je slnečno. ጸ----ላ። ጸሓይ ኣላ። ጸ-ይ ኣ-። ------- ጸሓይ ኣላ። 0
t----̣ayi-a--። ts’eh-ayi ala። t-’-h-a-i a-a- -------------- ts’eḥayi ala።
Je jasno. ደበናታት -ለው። ደበናታት ኣለው። ደ-ና-ት ኣ-ው- ---------- ደበናታት ኣለው። 0
d-be-a--ti -l-wi። debenatati alewi። d-b-n-t-t- a-e-i- ----------------- debenatati alewi።
Aké je dnes počasie? ሎሚ ኩ----ኣ-- ከ-ይ ድ-? ሎሚ ኩነታት ኣየር ከመይ ድዩ? ሎ- ኩ-ታ- ኣ-ር ከ-ይ ድ-? ------------------- ሎሚ ኩነታት ኣየር ከመይ ድዩ? 0
lo---k-n--at- -ye-- ke--y- d--u? lomī kunetati ayeri kemeyi diyu? l-m- k-n-t-t- a-e-i k-m-y- d-y-? -------------------------------- lomī kunetati ayeri kemeyi diyu?
Dnes je chladno. ሎሚ-ቁሪ ኣሎ። ሎሚ ቁሪ ኣሎ። ሎ- ቁ- ኣ-። --------- ሎሚ ቁሪ ኣሎ። 0
l-mī k’u-- a--። lomī k’urī alo። l-m- k-u-ī a-o- --------------- lomī k’urī alo።
Dnes je teplo. ሎሚ -----ሎ። ሎሚ ሃሩር ኣሎ። ሎ- ሃ-ር ኣ-። ---------- ሎሚ ሃሩር ኣሎ። 0
lo-ī-ha--ri ---። lomī haruri alo። l-m- h-r-r- a-o- ---------------- lomī haruri alo።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!