Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ti ቅጽላት 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [ሰብዓንትሽዓተን]

79 [sebi‘anitishi‘ateni]

ቅጽላት 2

[k’its’ilati 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. ሰ-ያዊ --ሽ ተ-ዲነ-ኣ-ኹ። ሰማያዊ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። ሰ-ያ- ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ------------------ ሰማያዊ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
s--a--wī k-em-----te--e-īne-al--̱u። semayawī k’emīshi teh-edīne aloh-u። s-m-y-w- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ----------------------------------- semayawī k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Mám na sebe červené šaty. ቀ-- --- ተ----ኣ-ኹ። ቀይሕ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። ቀ-ሕ ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ----------------- ቀይሕ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
k--yiḥ- --emīsh- t-------e---oẖ-። k’eyih-i k’emīshi teh-edīne aloh-u። k-e-i-̣- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ----------------------------------- k’eyiḥi k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Mám na sebe zelené šaty. ቀ--- ቀሚ- ተ-ዲነ-ኣሎ-። ቀጠልያ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። ቀ-ል- ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ------------------ ቀጠልያ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
k’--’------k--mī-----e-̱------a---̱u። k’et’eliya k’emīshi teh-edīne aloh-u። k-e-’-l-y- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ------------------------------------- k’et’eliya k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Kúpim čiernu tašku. ጸ-ም-ሳ-ጣ -ገዝእ‘የ። ጸላም ሳንጣ ክገዝእ‘የ። ጸ-ም ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። --------------- ጸላም ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
t-’e--mi -anit-- --g--i’-‘--። ts’elami sanit’a kigezi’i‘ye። t-’-l-m- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- ts’elami sanit’a kigezi’i‘ye።
Kúpim hnedú tašku. ቡ-ዊት ሳን-----እ‘የ። ቡናዊት ሳንጣ ክገዝእ‘የ። ቡ-ዊ- ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። ---------------- ቡናዊት ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
b-nawīti-sanit’a----ezi--‘--። bunawīti sanit’a kigezi’i‘ye። b-n-w-t- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- bunawīti sanit’a kigezi’i‘ye።
Kúpim bielu tašku. ጻ-- ሳን--ክ-ዝእ‘-። ጻዕዳ ሳንጣ ክገዝእ‘የ። ጻ-ዳ ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። --------------- ጻዕዳ ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
ts’----a ---it-a ki-e---i‘--። ts’a‘ida sanit’a kigezi’i‘ye። t-’-‘-d- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- ts’a‘ida sanit’a kigezi’i‘ye።
Potrebujem nové auto. ሓ-- -ኪና --ልየ---ላ-። ሓዳሽ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። ሓ-ሽ መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------ ሓዳሽ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
ḥ-da-h- -ekī-a t-d---yenī-al- ። h-adashi mekīna tediliyenī ala ። h-a-a-h- m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። -------------------------------- ḥadashi mekīna tediliyenī ala ።
Potrebujem rýchle auto. ቅ-ጥ-- መኪ- ተድልየኒ-ኣ- ። ቅልጥፍቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። ቅ-ጥ-ቲ መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። -------------------- ቅልጥፍቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
k-i----i-it----k-n--t-d-li-e-----a-። k’ilit’ifitī mekīna tediliyenī ala ። k-i-i-’-f-t- m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። ------------------------------------ k’ilit’ifitī mekīna tediliyenī ala ።
Potrebujem pohodlné auto. ምችእ---ኪ- -ድ--ኒ -ላ ። ምችእቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። ም-እ- መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------- ምችእቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
m--h---t- -e-ī---te-il--enī-a-a-። michi’itī mekīna tediliyenī ala ። m-c-i-i-ī m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። --------------------------------- michi’itī mekīna tediliyenī ala ።
Tam hore býva stará žena. ኣብዚ ላ-ሊ -ንቲ --- --ይቲ--ቕመጥ ። ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ዓባይ ሰበይቲ ትቕመጥ ። ኣ-ዚ ላ-ሊ ሓ-ቲ ዓ-ይ ሰ-ይ- ት-መ- ። --------------------------- ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ዓባይ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
a--------ilī -̣anit- ‘ab----se---it---i-̱--m-t---። abizī la‘ilī h-anitī ‘abayi sebeyitī tik-’imet’i ። a-i-ī l-‘-l- h-a-i-ī ‘-b-y- s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------- abizī la‘ilī ḥanitī ‘abayi sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Tam hore býva tlstá žena. ኣብ----- ሓ-- --ድ ሰበይ--ት--ጥ-። ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ሮጋድ ሰበይቲ ትቕመጥ ። ኣ-ዚ ላ-ሊ ሓ-ቲ ሮ-ድ ሰ-ይ- ት-መ- ። --------------------------- ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ሮጋድ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
a-i-ī l----- h-a---ī-r--a-i-se-e-itī-----’-me-’i ። abizī la‘ilī h-anitī rogadi sebeyitī tik-’imet’i ። a-i-ī l-‘-l- h-a-i-ī r-g-d- s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------- abizī la‘ilī ḥanitī rogadi sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Tam dole býva zvedavá žena. ኣ---ታሕ- --ቲ-ህንጥ------- ት--- ። ኣብዚ ታሕቲ ሓንቲ ህንጥይቲ ሰበይቲ ትቕመጥ ። ኣ-ዚ ታ-ቲ ሓ-ቲ ህ-ጥ-ቲ ሰ-ይ- ት-መ- ። ----------------------------- ኣብዚ ታሕቲ ሓንቲ ህንጥይቲ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
a---- --h---- -̣--it---i-i-’iy-tī -e-e-itī -----i-e-’i-። abizī tah-itī h-anitī hinit’iyitī sebeyitī tik-’imet’i ። a-i-ī t-h-i-ī h-a-i-ī h-n-t-i-i-ī s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------------- abizī taḥitī ḥanitī hinit’iyitī sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Naši hostia boli milí ľudia. ኣ-ይ-- ኣ-ዮም ብሩ-- ኔሮ-። ኣጋይሽና ኣዝዮም ብሩኻት ኔሮም። ኣ-ይ-ና ኣ-ዮ- ብ-ኻ- ኔ-ም- -------------------- ኣጋይሽና ኣዝዮም ብሩኻት ኔሮም። 0
agay-s-ina---iy-------u--a-- nē-om-። agayishina aziyomi biruh-ati nēromi። a-a-i-h-n- a-i-o-i b-r-h-a-i n-r-m-። ------------------------------------ agayishina aziyomi biruẖati nēromi።
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. ኣ-ይሽና -ኽብሮ--ዘ-ዎ- --ም-ኔ-ም። ኣጋይሽና ኣኽብሮት ዘለዎም ኢዮም ኔሮም። ኣ-ይ-ና ኣ-ብ-ት ዘ-ዎ- ኢ-ም ኔ-ም- ------------------------- ኣጋይሽና ኣኽብሮት ዘለዎም ኢዮም ኔሮም። 0
ag-y-shi-a-a--ib-r----z-l-wom--ī-o-i-------። agayishina ah-ibiroti zelewomi īyomi nēromi። a-a-i-h-n- a-̱-b-r-t- z-l-w-m- ī-o-i n-r-m-። -------------------------------------------- agayishina aẖibiroti zelewomi īyomi nēromi።
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. ኣ---ና---ኽቲ-ሰባት--ዮም ኔ-ም። ኣጋይሽና ማረኽቲ ሰባት እዮም ኔሮም። ኣ-ይ-ና ማ-ኽ- ሰ-ት እ-ም ኔ-ም- ----------------------- ኣጋይሽና ማረኽቲ ሰባት እዮም ኔሮም። 0
a-----h-n- m--e-̱--ī----ati ----- --romi። agayishina mareh-itī sebati iyomi nēromi። a-a-i-h-n- m-r-h-i-ī s-b-t- i-o-i n-r-m-። ----------------------------------------- agayishina mareẖitī sebati iyomi nēromi።
Mám milé deti. ኣነ -ፍ---) -ሩ-----ዑ--ለውኒ። ኣነ (ፍቁራት) ብሩኻት ቆልዑ ኣለውኒ። ኣ- (-ቁ-ት- ብ-ኻ- ቆ-ዑ ኣ-ው-። ------------------------ ኣነ (ፍቁራት) ብሩኻት ቆልዑ ኣለውኒ። 0
an- -f-----at-- b-ru-̱-ti --o-i‘u-a---in-። ane (fik’urati) biruh-ati k’oli‘u alewinī። a-e (-i-’-r-t-) b-r-h-a-i k-o-i-u a-e-i-ī- ------------------------------------------ ane (fik’urati) biruẖati k’oli‘u alewinī።
Ale susedia majú drzé deti. እዞም ጎ---ቲ-------- --- --ዎም። እዞም ጎረባብቲ ግን ደፋራት ቆልዑ ኣለዎም። እ-ም ጎ-ባ-ቲ ግ- ደ-ራ- ቆ-ዑ ኣ-ዎ-። --------------------------- እዞም ጎረባብቲ ግን ደፋራት ቆልዑ ኣለዎም። 0
izom--g--e--b--ī--i-i d-f-r--i-k----‘u--l-wom-። izomi gorebabitī gini defarati k’oli‘u alewomi። i-o-i g-r-b-b-t- g-n- d-f-r-t- k-o-i-u a-e-o-i- ----------------------------------------------- izomi gorebabitī gini defarati k’oli‘u alewomi።
Sú vaše deti poslušné? ደ--ም -----ድ-ም? ደቅኹም ሕያዎት ድዮም? ደ-ኹ- ሕ-ዎ- ድ-ም- -------------- ደቅኹም ሕያዎት ድዮም? 0
de-’i-̱-m--h-iyaw-ti -iy--i? dek’ih-umi h-iyawoti diyomi? d-k-i-̱-m- h-i-a-o-i d-y-m-? ---------------------------- dek’iẖumi ḥiyawoti diyomi?

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...